Je sebecké sa osamostatniť?
Mam 35 a vzdy som si hovorila ze to vydrzim ale nastal asi pred rokom zlom ked som napevno rozhodla ze sa osamostatnim. Som aj so sestrou v pestunskej u stryka a tety. Ale roky nas psychicky tyra. Napr. stale sa musime pytat ked chceme kamkolvek ist, nikdy nemozes povedat svoj nazor, casto nas vyhadzuje v hneve z domu ( robi to vacsinou ked stryko neni doma bez svedkov), samozrejme to nemysli vazne ale potrebuje si dokazovat ze ma navrch. Z prkotin robi problemy, agresivne nadava, krici, ako sme jej znicili zivot (chceli nas lebo vlastne deti mat nemozu) Par krat nas aj sotila na zem a skubala. Bolo by to nadlho opisovat. Pojdem do podnajmu do obecneho az sa uvolni. V poradovniku som uz prva. A moze to byt uz o mesiac ale aj o rok. Ked som to povedala strykovi vcera uz napevno ze chcem odist, povedal, ze nesuhlasi, ze sme rodina a je divne aby som odisla byvat na byt 10 minut od nich. Ze by to pochopil ze keby pracujem inde ale takto nie. Samozrejme uz rozhodnuta som napevno ze hned ako sa uvolni, odidem a postavim ich pred hotovu vec ked bude podpisana zmluva. Stryko je spravny chlap a ludsky, tiez ho trapi ako sa teta k nam sprava ale mysli si ze to neni dovod odist. Co Vy nato, som sebec ze chcem na byt a mat klud a nechat ich vo velkom dome? Obidvaja maju nieco po 50tke a mna predstava ze by som tu mala zit este 30 rokov s nimi desi. Chcela som vziat so sebou aj sestru ale nechce ist. Pritom potrebuje klud lebo ma psych.diagnozu. Myslim ze k tomu prispelo aj to co je doma. Ona odist nechce lebo sa im citi zaviazana ze nemozu byt sami. Co Vy na to? Naozaj som sebec ze som sa tak rozhodla? Velmi lutujem ze som neodisla davno. Byty na predaj nie su u nas ziadne a tie, co su, su rozchytane po znamosti pre rodinu.
@elizita dobre. Neviem ci si citala aj posledny moj komentar, ze byt som dostala, ale kratko na to, ako som sa prestahovala, som sa dala dokopy s mojim manzelom, v januari sme mali svadbu. Je to velmi dobry, citlivy muz, ani som si takeho nezasluzila. Svadbu nam sice teta celu preorganizovala podla seba, ale nejak sme to pretrpeli, hlavne ze sme svoji. Aj sa ku mne v manzelovej pritomnosti sprava dobre, lebo ma pred nim respekt, ale ked som tam sama, ma stale sklony dirigovat ma ako male decko, ale pred nim sa drzi. Ani tam bez neho skoro vobec nechodim. Ale je vidno, ze si uvedomila, teda uvedomili, ze teraz, ked som sa vydala, uz na mna nemaju vobec ziadny dosah. Byt mame vlastny, z obecneho som odisla, na ich dom kasleme. Ked spomenieme,ze budeme v buducnosti stavat, vrie to v nich, vidno ze by boli najradsej keby sme ostali s nimi, v ich dome, na starobu, ale my na ich dom kasleme, nech si ho nechaju. A hlavne nie sme taki sprosti, aby sme si urobili peklo zo zivota.
@ajusa12 som rada že si sa ozvala, a veľmi sa teším že nastal taký významný obrat v tvojom živote.
Škoda že ste si svadbu neurobili výsostne podľa seba, ale hlavne že teraz ste ok.
Ale daj si pozor a už vopred sa nastav - budú určite chcieť, aby ste ich doopatrovali, tak sa nedaj zlomiť. Poradiť lekára, opatrovateľku, nejakú pomocnicu obcas, prípadne zariadenie kde sa o nich postarajú, skrátka všetko deleguj na iných, možno profi, ale v žiadnom prípade sa nedaj zlomiť že ty a ty. Takéto povahy budú manipulovať, psychicky vydierať že si povinná a podobne kydy, takže všetky ťahy a finty utni hneď v zárodku. Boli by schopní ťa zodrať a zničiť.
Tak všetko dobré želám ♥️💝🍀🍀🍀❤️🌹
Nooo tak to sa veru krasne cita, ze to vlastne dopadlo najlepsie ako mohlo. Ono podla mna si vobec sebecka nebola a tvoje rozhodnutie sa ukazalo ako spravne, ktore ta proste posunulo tym spravnym smerom. Vela spolocneho stastia vam prajem
@elizita sestra zostala s nimi, jej zacal takyto zivot vyhovovat, lebo nechcu od nej ziadne peniaze, ze tam byva, medzitym bola znova hospitalizovana, nakolko svojvolne prestala brat lieky, aj ked vedela, ze musi cely zivot, takze stav sa jej zhorsil, teraz uz nielenze sa k nej spravaju ako k decku, ale ona v momentalnej situacii tym deckom naozaj je. Dost zlenivela, aj pribrala, ked jej nepovedia, tak neuprace aj mesiac, robi len, co jej povedia, nic navyse. Nevari, neoperie si sama, vsetko robia za nu, jej to vyhovuje. Nechodi uz ani do prace, ani sa nechysta. Raz si ju vezmeme k sebe, az nasi nebudu, ak sa ovsem pri 120 kg na 160 cm vyske dozije, pred tym mala 80 kg. Nerobi nic preto, aby schudla, cele dni sedi pred telkou, ked jej daco povedia, urobi to, ale nic navyse. My s manzelom ale budeme k nej trochu prisnejsi v tom, ze nic nedostane hotove, bude musiet tiez pomahat. Ale mam aj brata s manzelkou, tiez sa neyvykaslu na sestru, len ona je teraz vo faze, ze caka, ze druhi sa o nu musia postarat, ze ona nemusi nic, ze je to nasa povinnost sa starat o nu. A to sa ani nam, ani bratovi so svagrinnou nepaci, lebo neni na tom tak zle, ako sa robi, len jednoducho zlenivela. Je viac nez jasne, ze dom raz prepisu na nu, my aj brat ale mame svoje nehnutelnosti, nemame o ten dom ziaden zaujem. Je to dvojposchodovy generacny dom, ona ho ani neutiahne vykurovat, takze budeme jej pomahat, to je jasne. Ale to budeme riesit potom, ked to bude aktualne.
@ajusa12 Už aspoň 15 rokov by som bývala od tyranie ďaleko...veľmi ďaleko...Pani domáca si leští ego, akú službu urobila spoločnosti, že si vzala do pestúnskej starostlivosti rodinu? A aj keď kruto, ale nemohla mať vlastné, tak svoju frustráciu "roznáša" dookola...
@ajusa12 Mňa zarazila veta "raz si ju zoberieme k sebe". To myslíš vážne?
sestru zas hospitalizovali odvedy, nakoľko opäť sa rozhodla nebrať lieky, nikdy sa nepouci. Len nakolko vzdy ked tie lieky neberie, jej prepne tak ze odide v noci do lesa, teraz naposledy do zahraničia a tulala sa 3 dni, sa to moze skoncit aj fatálne. Mava hlasy ked lieky neberie, halucinácie. Ale keď ich berie, je dobre, je normalna, akurat ze ako som pisala, zlenivela a spohodlnela. Chvíľku pracovala ako upratovačka ale len chvíľku, zo 2 mesiace. Nikde dlho nie je, lebo načo im je zamestnanec, ktorý nepracuje poriadne ako treba, takze ju vzdy vyhodia. Stále je s našimi, je tam spokojná, lebo jej vyhovuje, že z nej robia decko. Raňajky, obed, všetko nachystaju, a ona si len sadne k stolu a zje. Ked náhodou odídu na pol dna preč, prechádzka, na chvilu sa okúpať... nechce sa jej ani do pece priložiť, takže majú potom v dome kosu. Mrzi ma to veľmi, lebo aj napriek chorobe bola vzdy pracovitá, a uz to tak nie je. Je možné že sa jej budeme v budúcnosti vybavovať ústav s bratom, lebo to s nou speje len k horšiemu.
My s manželom sme šťastní, chodíme tam sem tam na navstevu, ale aj moj manžel už vidi, ze teta je ešte väčší pacient ako moja sestra a jej manzel, moj strýko to vôbec nerieši, cele dlhé roky. Moj manzel je dobrák ale rázny, k nemu si v živote nedovoli nič. Takže už ani na mňa nie, je úplne iná ku mne ako som sa vydala. Síce nas vraj za chrbtom ohovára lebo nežijeme podľa nej, ako si ona myslí, že sa ma, ale mne je to suma fuk. A potom keď sme tam, milá ako med.
Na manžela si nedovoli ale zato svagrinnej s radosťou vykricala, že je neschopná matka,ktorá sa nevie postarať o svoje dieťa a len manželky jej krsniat co majú po 4 deti, sú dokonalé matky a podobne dristy. Nemôže zniesť že brat aj vari a robí to rad aj upratuje, aj o deti sa vie rovnocenne postarať, medzitým už majú druhé .
@ajusa12 ahoj, nie ze dakomu z rodiny das od bytu kluce.!!! Budu to vyuzivat na to, aby ta do nepricetnosti kontrolovali. Radsej dakej kolegyni...