Je to "spackaný" život?

@natalym vela som nad tym rozmyslala, vtedy som akoby hodila a zahodila za hlavu cely vztah. Uplne som sa odputala. Ja nemam mieru, vsetko alebo nic, som trocha extremista.

@lena888 To je to rozhodnutie, na ktoré ja zatiaľ nemám.

@lena888 presne tohto sa obávam, že sa to stane aj u nás. môj manžel je super chlap, má veľa dobrých vlastností, takých z ktorých ja nemám ani za mak, ale aj takých, ktoré totálne bránia nejakému nášmu rozvoju...Vy ste to teda nezvládli. Ja mám pocit že už to tiež nezvládam...

@zrka Aké máte staré deti?

@lena888 nám sa toto tiež stalo... obaja sme vnímali veci po svojom a nejako sme boli obaja príliš hrdí aby sme sa ukázali v zraniteľnejšom svetle. U mňa toto tiež prerástlo do odporu k dotyku, ale práve toto nás naštartovalo k hlbokému rozhovoru, pri ktorom sme obaja poplakali, povylievali staré hriechy a čuduj sa svete, náš vzťah sa týmto hlbokým rozhovorom úplne ozdravil. Znova sme sa do seba zaľúbili, ale už tak zrelšie... všetko sa nám zlepšilo, od sex. života po vzťah, začali sme si viac prejavovať lásku, aj slovami, aj skutkami... prestali sme vo vzťahu bojovať, ale sme sa začali viac podporovať a viac chápať. Je mi ľúto, že ste to neskúsili, ale asi je všetko tak ako má byť...
Inak ja som tiež extrémista, všetko alebo nič, ale táto ozdravujúca situácia nastala na Vianoce, takže tam nebolo kam ujsť keď sme boli všetci doma a teraz som rada...

@lena888 a nelutovala si? Nepovedala si si, že mala mohla si ešte niečo urobiť? Toto ja veľmi dobre poznám. Všetko alebo nič. Je ťažké s týmto žiť...Pretože buď si šťastná alebo si nešťastná a medzi tým nič nie je...To je na prd

@natalym 14, 11, 5

@zrka Tak to máte dosť veľké už. Už máte čas pre seba.........

@0silvia0 U nás sú tieto sínusoidy pravidelne. A po čase je tak ako predtým.

neolutovala som, lebo stale si neviem predstavit fyzicky kontakt. Bolo by to iba trapenie, pre obidvoch. A nemozem robit pokusy a behat hore dolu, lebo deti si uz zvykli a nebolo to vobec lahke. Ak by som chcela navrat, muselo by to byt 100%. Ale ja nemozem, bolo by to vypocitave a neuprimne, aj ked zilo by sa mi vyborne, aspon po materialnej stranke. A on by mozno ani nechcel, necudovala by som sa mu.

@natalym u nás je to momentálne super, ale možno je to aj tým, že manžel chodí momentálne na týždňovky, takže sme si vzácni a nemáme čas si liezť na nervy... ale ja cítim aj celkovo posun vo vzťahu, takto tolerantne a s láskou sme sa k sebe správali predtým len keď sme spolu chodili....

@0silvia0 To by mi vyhovovalo. Kedysi sme tak fungovali a dobre.

@natalym toto mi aj kolegyne v práci závidia, vraj čo by za to dali, keby mali celý týždeň pokoj od chlapa... a mne ten môj chýba, ale už som si zvykla, zvyčajne ten týždeň veľmi rýchlo ubehne...

Minule som išla v autobuse a oproti mne sedel taký pár, vek možno okolo 40. Zrejme išli každý so svojej práce a stretli sa v tom autobuse a išli spolu domov. Ale ten rozhovor... Ona sa ho spýtala ako bolo v práci, on niečo zamrmlal a kukal okolo seba. Ona naňho len hádzala také nešťastné pohľady, až ma pri srdci zamrazilo....
Potom si on asi spomenul, že by sa jej tiež mal opýtať ako sa vlastne mala, tak sa jej spýtal a ona tak smutne, že je unavená, alebo také niečo odpovedala.
A potom bolo ticho, až kým spolu nevystúpili.
Ale ja som až zostala ohromená, ako môže niekto takto spolu žiť....
a proste aký hlboký smutok som cítila z tej ženy a aký nezáujem z toho chlapa... UF
Proste sa nevedeli jeden druhému naozaj otvoriť.....

@0silvia0 Podľa mňa to je úplne ideál. Teraz mal ísť na víkend preč, on nejde iba so mnou. Bože ja som čakala, by som si trošku odpočinula.

@natalym to by nemohol byť tak naviazaný na toho najmenšieho... U nás je to komplikované. Máme určitý hendikep, ktorý skrátka ovplyvňuje všetko... Keby nebolo chlapskej hrdosti, myslím že sme šťastní, aj deti by boli. Ale skrátka tá hrdosť tu je...a ja s ňou bojujem... a po rokoch pomaly skladám zbrane...všeličo som si prežila, dokonca uvažujem že dám v práci výpoveď, pretože už jednoducho nevidím riešenia a mňa už všetko ničí. Mám prácu, kde sa stretávam s každodenným utrpením, zodpovednosť za všetko. Skrátka sa cítim preťažená. V práci trápenie. Doma trápenie. Mám chuť vypdnúť z domu, normálne sa na všetko vys...ť a ísť robiť nejakú pásovú výrobu do Čiech. Hlavne že vypadnem z domu..Asi mi už naozaj prepína.

@zrka To verím. Aj mne prepínalo z roboty. Aj ja mám záložný plán ČR. 😉

A nepomohlo by zmeniť na začiatok tú robotu?

@duplessis vieš prečo spolu ešte žijú? alebo žili? lebo ešte bojovali... Alebo aspoň iba jeden z nich. Ak ste vy nemali ešte takú strašnú krízu, tak verím že to nemôžeš pochopiť. Niekto to má tak a niekto tak. Ak si šťastná tak si užívaj to šťastie, naozaj. Vzťahy sú strašne zamotané, pritom sú také jednoduché. Stačilo by milovať a snažiť sa robiť všetko pre to, aby ten druhý bol šťastný. Ale keď to je rozprávka...iba niekto takú žije. Aj ja chcem žiť v rozprávke 😒

baby ale cítim sa akosi lepšie............ Čím to asi je.

Ja iba chcem aby sa aj o mňa niekto staral.
Lenže............ ako na to , keď sa nikdy o mňa nemusel nikto starať..............

@natalym no to je tak...že uvažujem. Pýtam sa, či by to nebolo odomňa sebecké, odísť, zmeniť flek. Je to akoby som si nevážila to, čo mám. Neviem. Ale mám tieto myšlienky. A bojím sa že ak mi prepne, tak s tým naozaj seknem.

@natalym presne viem o čom hovoríš...

@libawet @renarik
neviem, ci ste citali celu diskusiu alebo ci som to ja nenapisala zavadzajuco.. U nas funguje vsetko to co si popisala ty (libawet), asi som v nejakej divnej faze, lebo mi to neava to co by som si predstavovala. Tie jeho, nazvem to neduhy ☺, prosto prebiju tieto pekne chvilky, o ktore ja uz asi nestojím - sama neviem. A tym padom ma nenapada ine, len to, ze ho uz nemilujem. Cim inym to moze byt? Ze mi to uz lezie vsetko na nervy, ze sa neviem tesit z nicoho? Obvinujem ho, ze vo mne vsetko zabil, znicil MNA! A to sa odpustit neda. Je to mozno tazko pochopitelne, sama som hrozne neista. No to, ze dennodenne rozmyslam nad odchodom asi niecomu vypoveda...aj ked "drevo na mne nikto nekala" 😩

@zrka Ak ťa práca zaťažuje a robíš to už dlho, treba zmenu. Alebo aspoň doma robiť niečo iné, roboty náročné na psychiku vyžadujú nejakú manuálnu činnosť.
Múdra som čo?

@7721luci Tak možno je to Tvoj problém a ani nie jeho. Lebo Ty sa tak cítiš a on za to ani nemôže.

@natalym
Mozno...a natolko ho zasa mam rada, aby som mu dopriala , aby ho nejaka este ocenila ☺...ked ja nie

@natalym 😀 Si veru si 😀 Ibaže u mňa je to také spojenie manuálnej s psychickou. A ešte do toho moje zdravotné problémy...Keď ja prídem domov a mne sa už nič nechce, a celkovo som fyzicky na tom nie až tak dobre, skrátka mám diagnózy, ktoré na mne nie je vidieť ale robia svoje. A to nikto nevie..lebo šak vyzerám dobre, dobré výsledky...ale za akú cenu? Pre mňa je všetko boj. Preto sa cítim ako 100 ročnica 🙂 Je to naozaj, ale naozaj pravda. Keď máš zdravie, máš všetko. Preto si neviem reálne predstaviť ako by som zvládla inú prácu...

@7721luci Možno si len unavená a vtedy sa Ti zdá všetko čierne, všetko Ti vadí.
Ja si spomínam na to čo ma na ňom zaujalo, čo som mala rada, prečo si som si všimla a tak. A keď mal úraz a bol v nemocnici, strašne nám chýbal. Vtedy to čo ma serie nebolo podstatné. A zase som utekala, starala sa a doma tiež..........
Možno je to môj osud, starať sa o iných............
Máš malé dieťa, skús si ho užiť a trošku sa na tie negatíva vyser. Veď čítaš sama, že Tvoj život nie je spackaný................ 🙂

@zrka Mne tiež už nič nechce, ja robím lebo musím.