Je to "spackaný" život?
Ahojte, novy nick samozrejme, naozaj sa nenudim 🙂 mam co na robote...chcem sa vyzalovat, vypisat, hladat odpoved? sama neviem. som v skoro 20rocnom vztahu, jedno dospievajuce dieta, jedno 2,5rocne...to druhe malo byt na "ozivenie" vztahu. no nevyslo to, nemilujem ho uz. a neviem ci mi je smutno za tym, ze som prezila "najlepsie" roky s debilom :( alebo za tym vztahom. bilancujem, no nejako neviem co dalej. stale si predstavujem ake by to bolo, keby som odisla ako by sme zili s detmi a ako by som sa znovu nadychla, rozhodovala o veciach ja a bola by som spokojna. mala cas na svoje konicky, na seba a ak nie, vedela by som, ze mi do toho nikto nefrfle....no to su sny. realita je ina. sem tam ma moj partner zachvev tej starej povahy, do ktorej som sa zalubila. ale stale menej a menej. stal sa z neho iny clovek a asi aj zo mna. boli sme nedozreti na to, aby sme mali dieta, no stalo sa. nelutujem to, len nahlas rozmyslam. ide o to, ze on je - ako to povedat - neschopny realneho zivota, je nesamostatny, bezo mna (bez nejakeho prehanania) je strateny. neviem si predstavit ako by zil sam. je to moje tretie dieta...jednoducho to nevie...no snad s nim nemam byt len pre to, ze som mu doteraz robila fullservis? ja viem, ze nie, znovu len nahlas rozmyslam...ako z toho von? od jeho rodiny moc nemoze cakat podporu, rodicia ho maju stale v zuboch...poradte, zazili ste aj vy niektora takeho chlapa? :/
Schuti som sa zasmiala....človek sa prečíta 13-timi stranami osudov a na konci ako čerešnička ....Testoval som Tekmar tyčinky 😀
Kdeže sú tie vaše problémy.......................... 😀
Baby, ja som sa na zaciatku len pytala, ci mate doma aj vy takeho capa ako ja 😁
@zrka toto isté mám aj ja, bez motivácie v robote, len robota, ktorá nič neprináša, doma tiež len robota, sú chvíle, kedy ba som s tým tiež praštila a šla niekam na pustý ostrov, kde budem sama a mať pokoj od všetkých a všetkého...lenže ono sa vždy vyčasí, vždy príde čosi, čo ma utvrdí v tom, že to stojí za to, ten boj možno aj s veternými mlynmi....včera mi syn hovorí " mamina, ja si veľmi vážim, čo pre mňa robíte..." len tak sám od seba...brigáduje v minerálk. sklade, dosť ťažká práca, fyzicky náročná a vidí, ako ťažko človek robí na pár euro a inak si to všetko váži, že nič nie je len tak, zadarmo. Tak som si povedala, že asi to stálo za to, celé tie roky, trápenia s deťmi, že predsa som ho len čosi naučila a niečo mu dala, že to dobré niekde v ňom zostalo zaklíčené a vyrástlo. Ja viem, sú to možno len také " hlúposti", ale pre mňa to včera veľmi znamenalo. Preto jednoducho neverím, že dobro a pozitívne, čo v sebe máme, kamsi zmizne, verím, že to niekde je a vyjde raz na svetlo, že to netreba vzdávať, že sa oplatí ísť ďalej, aj keď už nevládzeme a máme pocit, že všetko je márnosť. 7721luci- to som napísala aj pre Teba.
@natalym jasné ze si chora, život a trmacanie sa v takom nezdravom vzťahu vidno aj v tvári. Je mi ta ľúto a vždy čo tu čítam tieto vaše domáce vyplody, sa sama seba pytam,či za motivácia je takto haluzne umierať za ziva....smutné...ozaj
@svetluska82 presne, nie sú ženské a mužské práce, máme to rozdelené, nerobím všetko len sama. Muž mi veľmi pomáha, napr. v sobotu vysáva, spolu nakupujeme,riad dáva do umývačky, v nedeľu mi pomáha s obedom ( pred svadbou mi povedal " ani nepáchnem do kuchyne " - tak bol zvyknutý z domu, jeho mama robila všetko), no my sme sa brali veľmi mladí ( ja 20, on 21 ), takže sa ešte dal " naučiť " a nemal tie návyky v sebe až tak zakorenené. Učili sme sa teda spolu všetko, ja som nevedela nič, ani pustiť práčku 🙂, no naučila som sa všetko, kto chce, sa naučí a môj muž nevedel proste ležať na gauči a pozerať ako " makám" , pridal sa a rád, lenže asi to bude aj v povahe, on je taký kutil domáci, všetko vie porobiť, je veľmi šikovný...proste robíme spolu a pomáhame si navzájom.
@katarinapekna Kde si čítala, že som chorá?
@libawet ale moja práca prináša veľa, najmä iným, ale aj mne. Ide o to, že ja len dávam a dávam a dávam, iný berú, čerpajú zo mňa, ale logicky ja tiež by som mala čerpať, aby som mohla dávať...A s tým mám problém...Moju prácu milujem, má zmysel, všetko. Ale viem že kým ja nenačerpám od niekde, tak to nebude dobré. Hmmm. Možno chcem príliš veľa.
@katarinapekna inak vieš či si myslím, že takí ľudia, ktorí takéto niečo nezažili preto, lebo oni sa skrátka neserú, neberú ohľady na nikoho a urobia si ako oni chcú, čo je pre nich najlepšie a preto sa vlastne ani nemajú prečo trápiť. To nevadí že možno sa iní trápia. Hlavne že im je fajn a sú spokojné, ako ľahko a rýchlo vyriešili problém. Nevravím že je to zlé, ale asi ani dobré to nie je.
@natalym ja sa o to snažím tiež, raz mi to ide, raz menej. Ale nie je to pre mňa prirodzené, to je ten problém, nejde to tak ľahko. A hlavne nedá sa to vždy. Napr. keď za mnou príde nejaká stará babenka čo cestuje od rána, nemám jej to srdce poslať ju domov, že nech príde inokedy, lebo mi končí pracovná doba, alebo že neni objednaná a pod. Iní by sa nesrali a povedali jej bohužiaľ dovi dopo, prídite inokedy. Ja to nedokážem. A to mám furt 😀 A doma? Ja keď sa s mužom pohádam, ten je schopný sa týždeň nerozprávať, ani so mnou ani s deckami...Čiže viac menej sa vždy prispôsobím. Skúšala som aj totálny odpor 😀 ale to akože mesiac sa nebaviť 😀
@zrka To s tou babkou také robím aj ja a vieš čo Ti poviem? Mne sa to vracia stále a stále. Babka ma pustí pred seba pri pokladni. Včera sa mi cudzí dedo prihovoril, že či idem do roboty, že ma vídava často do roboty z roboty. Nepoznám ho. A také všelijaké veci sa mi stávajú, len sa musíš otvoriť a chcieť to vidieť.
To nerozprávanie nepoznám, za mnou príde ten môj trubko, povie, že nemôže bezo mňa žiť. 😀
Ale aj tak ma serie a prispôsobujem sa čo by nie.
Vieš ale si povedz, že Ty to nemusíš robiť. NEMUSÍŠ. Ak nechceš, tak nemusíš. Ja už poviem aj koľkokrát nie, nemám čas, nechce sa mi, urob si sám...........
@zrka nerozumiem celkom....na koho mám brať ohľady? na dilina, čo leží na gauči kým na nom neskape?
žienky, klobúk dolu, ako sa držíte a nevzdávate. Však asi aj väčšina žien, ktoré sú v dlhotrvajúcom manželstve, by vedela to svoje porozprávať, čím vzťah prechádza/l.
@7721luci na tvojom mieste by som neviedla s mužom debatu o tom, či si ma váži, o tom, ako vnímam náš vzťah, aký má postoj ku mne atď. Pre niektorých sú to také abstraktné veci, že jedným uchom dnu a druhým von. Riešila by som len konkrétne, napr. nesúhlasím s vydeľovaním peňazí, ponižuje a frustruje ma to, kazí nám to vzťah - nastavme si iný systém. Chcem chodiť na angličtinu, poďme sa dohodnúť, ktoré dni budeš s malým v tom a tom čase... Viac vecí bolo v tvojich príspevkoch, ktoré mi dvihli mandle, ale už si nepamätám presne, čo si tam ešte spomínala. To, že nekúpi pastu a zabúda, to je najmenej, to bolo škoda spomínať. Treba zrejme iný spôsob hospodárenia, potom nebude problémom ani nakupovanie a písanie zoznamov vecí, ktoré treba nakúpiť.
@katarinapekna 😀 😀 no jasné, toto je taká jednoznačná situácia. Ale veľakrát sú situácie zložitejšie a nejednoznačné.
@bolavyzub
Ďakujem za reakciu, len neviem kde pisem, ze s nim debatujem o tom ako si ma vazi a podobne... Písala som o mojich pocitoch, co citim po tom nezaujme alebo ako nazvat. Ja s nim o tom nedebatujem, pozeral by na mna, ci mi sije. Pasta bol LEN PRIKLAD! ja mu poviem co sa mi nepaci, hovorim o ealnych problemoch, ale on to ignoruje a ja uz som ZUFALA! Tam zacalo tkviet moje odhodlanie odist...
@natalym tak potom diskusia splnila svoj účel , nie? 😀