Je to "spackaný" život?
Ahojte, novy nick samozrejme, naozaj sa nenudim 🙂 mam co na robote...chcem sa vyzalovat, vypisat, hladat odpoved? sama neviem. som v skoro 20rocnom vztahu, jedno dospievajuce dieta, jedno 2,5rocne...to druhe malo byt na "ozivenie" vztahu. no nevyslo to, nemilujem ho uz. a neviem ci mi je smutno za tym, ze som prezila "najlepsie" roky s debilom :( alebo za tym vztahom. bilancujem, no nejako neviem co dalej. stale si predstavujem ake by to bolo, keby som odisla ako by sme zili s detmi a ako by som sa znovu nadychla, rozhodovala o veciach ja a bola by som spokojna. mala cas na svoje konicky, na seba a ak nie, vedela by som, ze mi do toho nikto nefrfle....no to su sny. realita je ina. sem tam ma moj partner zachvev tej starej povahy, do ktorej som sa zalubila. ale stale menej a menej. stal sa z neho iny clovek a asi aj zo mna. boli sme nedozreti na to, aby sme mali dieta, no stalo sa. nelutujem to, len nahlas rozmyslam. ide o to, ze on je - ako to povedat - neschopny realneho zivota, je nesamostatny, bezo mna (bez nejakeho prehanania) je strateny. neviem si predstavit ako by zil sam. je to moje tretie dieta...jednoducho to nevie...no snad s nim nemam byt len pre to, ze som mu doteraz robila fullservis? ja viem, ze nie, znovu len nahlas rozmyslam...ako z toho von? od jeho rodiny moc nemoze cakat podporu, rodicia ho maju stale v zuboch...poradte, zazili ste aj vy niektora takeho chlapa? :/
@natalym to je vec pohladu. Ak mas stravit cely zivot s clovekom, ktoreho uz nemilujes, tak to pofla mna ktovieaka vyhra nie je. Kopec zien aa odhodlalo opustit partnerov, nasli si novych a su stastne. Viem, chce to velmi vela odvahy a je to nesmuerne tazke rozhodnutie. Mozno v pripade zakladatelky temy to je len prechodny stav a casom zisti, ze je vsetko ok. Aj to je mozne.
@janinah Nie je môj manžel a áno, som si vedomá, že si pri mne takto príliš zvykol. U nás je toho celkom viac, ja to nechcem do detailov rozpisovať, to by ľudia ani neverili. Nie je to tak ľahké. Alebo - možno aj áno, neviem, okolo mňa a mojej famílie (nemyslím teraz ja + otec malého, ale mojich rodičov a babku s dedkom) je toľko problémov, že sa niekedy cítim ako 100 ročná, hneď som v strese, nedokážem vypnúť (na to ma už upozorňovali v nemocnici pred 15 rokmi 🙂 ) Ako decko som riešila problémy, ktoré iné decká neriešili. To, že behám do roboty, robím aj pre malého - je tu milión čo ak, tak nech je aspoň sčasti zabezpečený. Už na VŠ som pocítila, aké je to vyhorieť, teraz si musím dávať o to viac pozor. A o to viac, že mám dieťa.
Myslíš, že som mu to už x-krát nehovorila? Posledný mesiac som už brutálne unavená. Najskôr som bola nahnevaná, že s tou prácou musím končiť, ale teraz, keď som si uvedomila, že makám ako jeden debil, som šťastná. Konečne budem mať aj ja piatky voľné, opadnú všetky povinnosti a neviem sa dočkať konca roka 🙂 Konečne si nebudem brať dovolenku na to, aby som šla do druhej práce.
Ja ale nechcem zachraňovať vzťah, hlavne, keď tu už žiaden nie je. Necítim sa ocenená, keď som potrebovala oporu, povedal "pomôž si sama", namiesto prsteňa som dostala ponuku na potrat... A šla som s ním do toho ďalej... Dala som šancu - nech si rozmyslí, či chce alebo nie. Ak áno, musí sa postarať. Povedal áno a prvý mesiac, čo sa malý narodil, to bolo fajn. Ja mám zabitých 10 rokov, najlepších rokov, mladšia už nebudem.
Nemôžem vypadnúť s ním, lebo mu nedokážem odpustiť to, čo mi napáchal. A to (neodpustenie) je pre mňa ešte väčší trest ako to, že ho stretávam po byte.
Inak, skúsila som už nezaplatiť za byt - dlh narástol na 300 eur - myslíš, že zaplatil? Ja s týmto proste neviem pohnúť, celá jeho família len sľubovala a keď k tomu prišlo, nikde nikoho - to sa už ale mňa netýka pár rokov, s nimi sa viac nestýkam. Skúšala som, keď som mala pár voľných piatkov, nech si urobíme pekný piatok, on utekal za kamarátmi. Ja myslím, že mám vyššiu hodnotu ako pivko s ľuďmi, čo nič v živote nedokázali (objektívne, sú to 40tnici žijúci u matiek, alebo z dlhov, ktorých jediná starosť je to zas***né pivko a chlasť). Odpoveď na otázku, prečo sa ma tak drží, som tiež nedostala - hocijakú odpoveď, aj som mu priamo povedala, že môže povedať kľudne, že aj pre to, že na ňom neleží žiadna finančná zodpovednosť. Takú druhú kravu isto nenájde, som si toho vedomá ja ako aj on. A to ešte nehovorím o tom, že mám vyčítané, že moji rodičia neberú na výlety jeho matku 😀 Moji, ktorí majú x-závažných problémov zdravotných a chorého syna a jeho matku, ktorá, keď som ju jeden jedinýkrát poprosila, nech príde na hodinku k malému, až si poperiem a ošetrím rany (mala som zakázané čokoľvek s malým, len kŕmiť, ale musela som všetko, aj behať po vonku s ním) sa na mňa vyprdla 😝
toľko k tomu, toto bude opäť odpoveď na jednu stranu, ale nechcem rozoberať seba, pretože toto nie je moja téma, len som písala autorke, že jej pocity chápem a dala menší príklad z môjho biedneho života 😀
A inak - prečo by som mala opäť JA niečo zabezpečovať (už toho neplatím dosť?), keď to bol on, čo prosil o šancu? Nemáš pocit, že už som dosť vycucaná fyzicky, psychicky aj finančne? Fakt si nezaslúžim, aby sa aj on postaral o mňa? to by som opäť potvrdila, aká som hlúpa. Či? 😎
@natalym Do určitej miery som. Bohužiaľ som ten typ, čo má strach. Že to nezvládnem - keby som bola sama, ale mojím rozhodnutím ovplyvním 2 životy. Ale treba viac, chcem viac. Ty sa chceš uspokojiť s nejakými drobkami, čo by ti podhodili? chcela by som mať rovnocenného partnera, veď "ve dvou se to lépe táhne", či? 😉 Tož teraz, to už musím byť sebestačná v každej oblasti 😀 😎 😉 🙂
Prave vcera som videla jednu relaciu kde islo o to ze obaja partneri boli tucni a ich vztah stagnoval vraj kvoli nadvahe. Tak ich oddelili na 4 mesiace a za ten cas sa mali venovat len sebe samym. No a bol tam taky jeden chlap, ze ked prisiel z prace nic nerobil, vsetko zostavalo na nej. A pocas tych 4roch mesiacov co boli oddeleny bol nuteny fungovat sam. A neverila by si ako mu to islo! On sa za tie 4 mesiace fantasticky zmenil - nielen vyzorom ale aj spravanim. - viem, neriesi to tvoj problem, len som tym chcela povedat ze mozno si mu velmi obskakovala a skaces okolo riti a len sa ti zda, zeby neprezil. Deleguj na neho. Drzim prsty.
@natalym Práveže ja nehľadám, skôr si myslím, že ostanem sama a z väčšej časti som s tým zmierená. Ale rovnocenný partner by bol len plus do života.. Momentálne skutočne nemám čas, priestor ani chuť, ani nič na to, aby som mohla a chcela hľadať. Ani nechcem ísť teraz do vzťahu, skôr by som brala kamaráta, vzťahy sú náročné 🙂 ale to možno preto, že som skôr zažila viac zlých dní ako pekných za tých 10 rokov, inak by to malo byť prirodzené, od srdca.. čo ja viem, ťažko sa to opisuje. Ja mám pocit, že viem sama so sebou žiť, aj keď je to náročnejšie miestami, ale viem.
Kedysi bežala taká relácia zahraničná o tom, ako sa riešili dlhy. A bola tam jedna slečna, ktorá sa zadĺžila, lebo mala nevhodného partnera, tak si to kompenzovala nákupmi.. Ja verím, že keď by som bola sama, budem (s)pokojnejšia. Tak, ako mi sestra vravela, že som sa k LEPŠIEMU zmenila, keď som nastúpila do práce, už som neriešila kraviny a nevyvolávala jej, či ma "milý" naštval a s čím 😉
Prvý krok je začať u mňa samej. Začala som cvičiť, od septembra nastupujem na karate aj s malým, samozrejme (bola som na dvoch športových hrách karate a perfektná psychická regenerácia), učím sa "rešpektovať", ak má niekto bosé nohy (nenávidím bosé nohy 😀 ), proste malilinké krôčiky. A po ukončení tej jednej práce to bude zas lepšie (aj keď finančne zrovna nie)... 😉
@natalym podla mna je uplne najlepsie na nejaky cas zit oddelene (ak je to mozne). Nechat tomu cas, popremyslat, pekne si usporiadat myslienky. Velmi to pomaha. V konecnom dosledku to rozhodnutie bude na tebe, nikto ho za teba nespravi. Takze treba si to poriadne premysliet a chce to cas.
Skúste sa o tom porozprávať..ak sa nič nezmení.. bude dobre odísť.. prečo byť vo vzťahu kde niie ste šťastná len preto že máte deti..🙂
@natalym myslis, ze naspat by ta nepustil ? ci ako si to myslela ze len raz by bolo mozne odist
@svetluska82 Ja by som ani nešla naspäť. Ja to tak cítim raz a navždy teda, nie žiadne cirkusy.
@svetluska82 Zase ma to nejako popadlo, zlé obdobie.
Ale inak čo sa týka otázky zakladateľky, nemyslím, že ten jej život je spackaný. Je to len prechodné blbé obdobie, ktoré prejde. Možno treba nejaké úsilie, ale prejde.
Spackaný život je celkom niečo iné.