Je v poriadku prerušiť kontakt s vlastnými rodičmi?
Nikdy som si nemyslela, že budem musieť riešiť niečo takéto.
Odkedy som sa stala mamou, moje vzťahy s rodičmi sa začali meniť – najmä s mojou mamou. Neustále zasahovanie do výchovy, ponižovanie pred deťmi, manipulácie typu „keby si bola normálna, tak nás nenecháš samých“... a najmä ten večný pocit viny, ktorý sa vo mne zasa prebudil po rokoch.
Niekoľkokrát sme sa pokúšali o normálnu komunikáciu, no zakaždým to skončilo výčitkami alebo citovým vydieraním. A tak som urobila niečo, čo ma desí – prerušila som kontakt.
Neviem, či som to spravila správne, no viem, že momentálne mi je pokojnejšie.
Má niekto podobnú skúsenosť?
Je podľa vás v poriadku odstrihnúť sa od vlastných rodičov, ak nás to psychicky ničí?
myslim že si urobila dobre.
Ja ťa obdivujem že si takéto niečo dokázala chce to veľa sily obzvlášť ak je prítomné citové vydieranie od rodičov
to si musis sama v hlave poriesit a pripravit sa na odudzovanie z kazdej strany a ine veci ,bohuzial to nie je tak ze prerusis kontakt a budes mat klud,urcite ta nenechaju ...tak si to treba poriadne premysliet ci do toho ides.Ja to tak mam a som viac ako spokojna a neuveritelne sa mi odvtedy v zivote dari
samozrejme, to že sú rodičia im nedáva právo ta psychicky ničiť. Držím palce aby ste to zvládli ako rodina 🙂 a reči, že sú to tvoji rodičia a mala by si im byť vďačná atd. ani nepočúvaj, pretože ak sú to rodičia, tak dbajú na zdravie vlastných detí, ľúbia ich, podporujú a neničia, nevydierajú, nemaniplujú a pod.
To musíš vedieť ty,či je to fakt problém rodičov,či problémom si ty. Čo my,cudzí ľudia vieme.
áno je to v poriadku.
ak by som mala riešiť ako ty, tak už nekomunikujem 20 rokov.... podľa mňa v poriadku to nie je , hoci viem, že 95 % nebude so mnou súhlasiť, preto nebudem ani odpovedať na prípadne útoky...vždy treba mať na pamäti, že sme pominuteľní a nikto nevie miesto ani hodinu...podľa toho sa riadim celý život....
Taketo odstrihnutie od rodicov je v nasich koncinach brane negativne, ale s niektorymi ludmi sa fakt neda fungovat, a to akykolvymi cestami a komunikaciou a bezbrehou toleranciou.
po case clovek zisti, ze toleruje a dopusta vlastne znicenie a nicenie vlastnej rodiny.
My sme tak po rokoch prerusili kontakty so svokrovcami a keby sme vedeli ako to dopadne, a ze sa ani za roky nic nezmeni, nulova sebareflexia, tak sme to mohli urobit ovela skor, a usetreny cas a energiu dat do lepsich veci a cinnosti.
Áno, je to v poriadku. Sama som to urobila s otcom. V živote sa mi tak neuľavilo ako v deň, keď som mu povedala, že sme spolu skončili, nech sa tvári, že neexistujem. Takže smelo do toho, urob to pre seba a svoju psychickú pohodu 🙏
Ja sledujem na ig Daniela Legata poviem_ti_to
Veľmi pekne tam vysvetľuje rôzne veci za mna 10 palcov hore tomuto človeku.
za mňa to v poriadku nie je. Ja by som to nedokázala.
ale zas neviem aký veľký problém bol medzi vami...
ak by som mala riešiť ako ty, tak už nekomunikujem 20 rokov.... podľa mňa v poriadku to nie je , hoci viem, že 95 % nebude so mnou súhlasiť, preto nebudem ani odpovedať na prípadne útoky...vždy treba mať na pamäti, že sme pominuteľní a nikto nevie miesto ani hodinu...podľa toho sa riadim celý život....
Spravila by som to len koli veľmi vážnym dôvodom. Keďže s rodičmi už predpokladam nežiješ, dá sa regulovať množstvo spoločne stráveného času, aj konverzácia.
Ako tu písala @irusa - nevieš dňa ani hodiny, podľa toho sa treba spravať k ľuďom, aby nám raz “nedobilo”, že to boli všetko malichernosti, ale čas už nebudeme môcť vrátiť
Je to v poriadku. Roky som sa snažila vychádzať s otcom, nájsť si k nemu cestu. Ale naubližoval sa mi a po porade so psychologičkou som to urobila. Oznámenie o narodení vnúčaťa som mu poslala, aj ho prijala na návštevu, chcela som mu ako jediná dcéra dopriať možnosť sa s ním vidieť a užiť si jediné vnúča. Neprešiel ani rok a prestal sa ozývať. Už sú to štyri roky čo ho nevidel. Ďalší krok už robiť ja nebudem. Ale je mi to strašne ľúto. No nemôžem za to akú cestu si vybral. Je to smutné. No aj takýto je život. Nikdy ma neprijal, keďže chcel syna a nie dcéru a mnoho iných vecí mi v živote narobil. Nemám už viac energiu pokračovať.
Tak v poriadku to neni, ale ty vieš
vy čo píšete, že to nie je v poriadku, ste asi nezažili narcistického rodiča na vlastnej koži.
Akože samých? V čom si ich ako nechala samých? Predpokladám teda, že už si dospelá žena s vlastnou rodinou a bývaním, teda máš svoj život a rodičia ti už nemajú čo kázať, rozkazovať, vychovávať ťa a neviem čo, ak nebývaš už pod ich strechou a nežiješ z ich peňazí a ani im nejako inak negatívne nezasahuješ do života. Nemajú ti čo vyčítať ani ťa vydierať, manipulovať, je to narcistické správanie. Ak ti to ubližuje, je úplne normálne, ak s nimi nechceš komunikovať.
Divne. Nečuduj sa keď teba aj tvoje deti vydedia.
Akože samých? V čom si ich ako nechala samých? Predpokladám teda, že už si dospelá žena s vlastnou rodinou a bývaním, teda máš svoj život a rodičia ti už nemajú čo kázať, rozkazovať, vychovávať ťa a neviem čo, ak nebývaš už pod ich strechou a nežiješ z ich peňazí a ani im nejako inak negatívne nezasahuješ do života. Nemajú ti čo vyčítať ani ťa vydierať, manipulovať, je to narcistické správanie. Ak ti to ubližuje, je úplne normálne, ak s nimi nechceš komunikovať.
@pasomnica No tie sú také rodičia, aby dieťa ich obskakovalo, robilo všetko okolo domácnosti a podobne.... Poznam .....aj moja mama sa vkuse lutuje, ako veľa roboty má - skoro ale nič nerobí, je roky rokúce doma, kuká telku, raz za pár krát navarí a chodí po obchodoch.... je strašne lenivá a vkuse mi vyvoláva čo všetko potrebuje a keď nespravím, je urazená
Aby sme vedeli odpovedat úprimne, vieš nám opísať viac príkladov prečo práve tento krok podporit?
ja som vždycky bola proti tomu a v maximalnej možnej miere hovorim o prijati a dobrych vztahoch ak sa da, ale bola som v životnej situacii, ked ma kamaratka roky spochybnuje, napomina a poučuje, nech čokolvek spravim, vždy je to zle, a rozmyšlam, že ju uplne odstrihnem..ona sa sice tvari,že to robi pre moje dobro, ale v situacii, ked ma vlastne svedomie neobviňuje mi povedala, že si mam spytovať svedomie - to už bola posledna kvapka a čudujem sa, že roky som jej toto trpela, za istych okolnosti sa môže stať, že človek, ktory je chybny, ti neustale vnucuje pocit viny a nech robiš čokoľvek, vždy si na vine a pre svoje vlastne duševne zdravie si myslim, že bez prerušenia kontaktu k tomu nepride..bohužial, ak daš vela šanci, roky utekaju a druhy sa neupouči, len ti bude od rana do večera rozpravať, aky si zly a neakceptuje ťa takeho aky si, neni o čom...daj jej zbohom, hadam sa preberie
ano, urobila som, pomohlo. mne i vztahu s rodicmi
Ano, je to v poriadku. Uz takmer 6rokov mam zruseny kontakt a som rada
treba si vypočuť tento podcast, už som ho tu dávala, veľa napovie
ja som vždycky bola proti tomu a v maximalnej možnej miere hovorim o prijati a dobrych vztahoch ak sa da, ale bola som v životnej situacii, ked ma kamaratka roky spochybnuje, napomina a poučuje, nech čokolvek spravim, vždy je to zle, a rozmyšlam, že ju uplne odstrihnem..ona sa sice tvari,že to robi pre moje dobro, ale v situacii, ked ma vlastne svedomie neobviňuje mi povedala, že si mam spytovať svedomie - to už bola posledna kvapka a čudujem sa, že roky som jej toto trpela, za istych okolnosti sa môže stať, že človek, ktory je chybny, ti neustale vnucuje pocit viny a nech robiš čokoľvek, vždy si na vine a pre svoje vlastne duševne zdravie si myslim, že bez prerušenia kontaktu k tomu nepride..bohužial, ak daš vela šanci, roky utekaju a druhy sa neupouči, len ti bude od rana do večera rozpravať, aky si zly a neakceptuje ťa takeho aky si, neni o čom...daj jej zbohom, hadam sa preberie
@karolinakr
presne tak. a je jedno či to je kamarátka, mama, otec, sestra, brat...
Urobil som to iste a svojim detom som vysvetlil,ze ja som zodpovedny za ich stastie,nie ony za moje.....ak budu spokojne deti so svojim zivotom,potom budem spokojny aj ja
Mne pomohlo knihy na tú tému od Lindsay C.Gibson ,,Keď detstvo bolí,, a ,,Keď už detstvo nebolí,,
Vymedzuje kedy správanie rodičov nieje v poriadku , ale aj čo s tým.
A tiež mi je lepšie bez manipulácie a vydierania .
Mňa moje dospelé deti v tom podporujú a máme krásne vzťahy. Oni vidia presne ako sa správame a ak my nemanipulujeme svojími deťmi ostanú našími priatelmi aj keď s vlastnými rodičmi to nebolo dobré.
Držím palce k uzdraveniu.
Ak to tak cítiš a uľavilo sa ti tak je to v poriadku.