Áno, takto nejako to cítim. Vnútorné posolstvo vo mne rezonuje každým dňom. Cesta. Cesta, ktorá ma formuje a pozerá sa na mňa ako moje oči v zrkadle. Už viem, ktoré cesty musím akceptovať len v spojení minulých krokov, ktoré boli idylou, no s múrom uprostred. Múrom, ktorý sa stal minulosťou a vášňou zároveň. Múr, na ktorý som dosiahol len rukami, no nepreskočil som ho. A ako vieme, niektoré múry hlavou neprerazíš. Či to je stopka pre naše presvedčenie, alebo biologický rozsah nášho maxima, nevieme. 

Som na ceste inej, nieje lahká, ale pravdepodobne je to tá, ktorú môžem zvládnuť. Na ceste hladám človeka s dobrým nápadom, čo viem , či vieme dosiahnúť pre pomoc druhým. Cesta samotná je ciel, ktorá bude naplnená, pokial naplníme i my svojími životmi pomoc pre ludí, ktorí nevedia sami nájsť žiadnu cestu. Poradte, drahí priatelia, čo založiť, kam dať úspory a zisky aby boli v dobrých rukách. 

PS.nech márnosť premení sa v správny smer ku ceste tomu, kto je nám cudzí no potrebuje pomoc na cestách a nestách. Ďakujem