Kamarátka na návšteve

Neviem kde začať..... presťahovala som sa z dediny do mesta, mám muža a dieťa. Som rada keď niekto či z rodiny alebo priateľov príde na návštevu. No jedna kamarátka nevie kedy odísť. Keď u nás bola prvýkrát už bol čas ísť na autobus tak sa jej pýtam či idem s ňou na stanicu alebo jej zavolám taxík ona na to že nevie. Nechcela som na ňu tlačiť. Potom sa pozrela na hodinky a povedala už to nestíham. Tak fajn prespala u nás. To som bola ešte tehotná no keď došla druhýkrát už bolo bábo na svete. Nemohla som jej venovať všetku pozornosť, vtedy bol doma aj muž. Keď bol čas ísť domov znova sa tvárila ako by prišla na aute a môže odísť hocikedy. Tak sme sa z mužom zámerne začali baviť že mala jedla pred dvoma hodinami a už je toľko. Myslela som že to pochopí no nič. Potom povedala že jej ide ešte jeden bus,no ja som vedela že ho zrušili, tak znovu prespala. Večer sme aj ja aj muž už boli unavený tak som povedala že by sme mohli ísť spať no ona zas nič. Po pol hodine som začala hádzať oči na muža nech niečo povie. Chceli sme jej roztiahnuť gauč, doniesť periny no ona sa ani nepohla. Asi do jednej sme s ňou boli hore. Ráno som myslela že sa nezobudí, ani malej plač ju neprehral. Keď som ju šla zobudiť tak ona sa hrala na mobile. Ani by mi nevadilo že u nás ostala ale neboli sme dohodnuté že tu prespí a keď som na návšteve tak si sledujem čas, a mohla sa aspoň spýtať či môže prespať nie to brala ako samozrejmosť že naschvál zmešká bus a zostane dlhšie u nás. Už sa obávam jej ďalšej návštevy. Mama vraví nech si niečo vymyslím,alebo poviem že chodíme každú sobotu večer k svokrovcom. Ona môže len cez víkendy keďže má blbu pracovnú dobu a býva vyše hodiny cesty od nás. Ale tak kto by už večer niekam chodil s bábätkom. Aj by som jej povedala pravdu len neviem ako to vezme. Tak čo teraz?