Kamarátka sa nevie vyrovnať so smrťou otca
Ahojte, mojej kamoške zomrel otec pred 21 mesiacmi. Bol na ňu naviazaný, starala sa o neho, nakoľko bol chorý, ale chodiaci. Ona nie je vydatá, žila s rodičmi, nikoho nemala okrem rodičov.
Navonok sa tvári, že je všetko o.k., ale minule som ju našla v tajnosti plakať v kúpeľni. Vtedy sa mi priznala, že sa nevie s jeho smrťou vyrovnať. Odvtedy má problémy ísť na miesta, kde spolu chodili, aj tam kde zomrel. Zomrel náhle, v jej náručí.
Jej mamina už má priateľa, tak ju to bolí. Ako jej pomôcť? Pomoc psychológa odmieta.
sama jej velmi asi nepomozes. Jedine, zeby chcela sa otvorene s tebou porozpravat. Len ju pocuvaj.....bez rad, bez poucovani, bez cohokolvek. To jedine co mozes pre nu urobit je vypocut si ju kedykolvek bude potrebovat. Ale ak je to stale takto dlho, naozaj by sa jej odborna pomoc zisla....
Len cas pomoze..........ale uz je to 7 rokov a stale to boli... Mal len 62 a tiez zomrel nahle☹ Tri roky som stale plakala rozberala,ze ci sa tomu nedalo predist,preco sa nestaral o svoje zdravie,len ho spomeniem a strasny kamen na zaludku. Po tych troch rokoch si viem spomenut aj bez placu....
Nema svoj zivot. Vsetko sa tocilo okolo starostlivosti o otca. Mama sa pohla prekonala smutok a zije dalej mà noveho priatela. Kamoska by si mala vybudovat svoj život. Zaujmy konicky nove zazitky spolocnost inych ludi atd, Vztah s nejakym muzom .. jej otec by chcel aby bola stastna a zila naplno. Nech si uvedomi ze kus z neho zije dalej v jej DNA 🧬 ze ho mà vecne pri sebe. Len v inej forme. A teraz sa musi postarat o seba. Hladat svoje stastie pod slnkom.
Neviem, ako stara je tvoja priatelka, ale mne necakane zomrel otec, ked som mala 34 a 2 roky som z toho bola v soku. Az po 2 rokoch som bola schopna normalne fungovat, ale dodnes ma to prepadne, aj si poplacem. Najlepsie jej pomozes, ked sa jej nebudes snazit pomahat. Kazdy ma pravo smutit po svojom a tak dlho, ako potrebuje.
@anonym0001 to mas uplnu pravdu,ja som chcela,aby mi vsetci dali pokoj,chcela som byt neviditelna so svojou bolestou.Mama na mna tlacila,aby som sa vzchopila,ale mne to trvalo 3 roky.
Ahoj, ani,je to ťažké. Ak ja som mala kamarátku,ktorej zomrel otec, a bolo to ťažké. Modlili sme sa, a tak sme to prijali,že je v nebi a bude sa moc ešte s ocinom stretnúť. Vždy je nádej,viera je dar,nebo je reálne ❤️aj tu je príbeh jednej žienky,ktorá sa vyrovnávala so smrťou blízkej osoby
https://www.youtube.com/watch?v=0DxdqWHAaSo
Poviem Ti tak, môj otec zomrel začiatkom roku 2020, tesne predtým ako vypukla korona. Zomrel pred mojimi očami, pomoc okoloidúcich radšej nekomentujem.
Nezmierila som sa s jeho smrťou vôbec a ani netuším, či to niekedy bude. Akonáhle vezmem do ruky predmety, čo brával on denne do ruky, alebo sa vynoria spomienky, tak veru mám "zaparené" oči. Spomínam ho denne, niekedy sa aj zasmejeme nad tým, čo sme zažili. Ten čas je individuálny. Priateľ neznamená, že už aj nahradí manžela, nevyčítajte to tej pani.