Kde sa stala chyba vo výchove dospelého dieťaťa?

@viestta ďakujem za odpoveď

@viestta spýtam sa a môže to súvisieť nejako aj s touto situáciou ktorú popíšem
Jedná sa o chlapa. Rodičia boli susedmi so starými rodičmi a domy prepojené. Je to môj brat o kom píšem. Brat je druhé najstaršie dieťa a keď sa narodil ( z rozprávania našej mamy) tak bol veľmi,,uvrešťaný,, a starkí ( maminy rodičia) si brata zobrali k sebe = to znamená, že spával so starkou,pestovala ho ona
Ďalej neviem sme rovnaká sorta

Jasne, ze to moze suvisiet, vsak cele detstvo prezil ako odlozeny

@viestta ďakujem za odpoveď. Vždy som bola svedkom správania sa k jeho deťom aj som dohovárala ale nič nepovedal
Nikdy ich za nič nepochváli, vždy len karhá a počula som ako synovi hovorí do debilov lebo niečo spravil čo nemal
Brat mi príde strašne nervózny, netrpezlivý. Ja si ho pamätám ako salámistu.
Tieto veci mi aj švagriná jeho žena rozprávala to správanie k deťom že im za všetko nadáva

ak sú domy hneď vedľa seba, ty nevieš, ako tvoj brat vyrastal? ako sa k nemu starí rodičia starali? to si o toľko mladšia?
a rodičia s ním trávievali koľko času? ako deti ste sa spolu hrávali?

@unicornlady neviem ako môj brat vyrastal nepamätám si to vôbec
Sme piati, ja som štvrtá mám 30 a tento brat je druhý najstarší má 39 rokov
Starých rodičov si tiež veľmi nepamätám lebo zomreli keď som mala 9 rokov
Ako myslíš konkrétnejšie koľko času s ním trávili rodičia?
Ako deti sme sa spolu už nehravali, ja len s o rok mladším bratom sme boli taká dvojka

@unicornlady pamätám si že mamina svojej mamine vykala

No, ak býval u babky ako dieťa, či sa mu venovali aj jeho/vaši rodičia.
Či ho tam odložili a nevenovali sa mu? Alebo tam len prespával, nech v noci ostatných nebudí? Či ako to bolo?

Čiže, keď umreli starí rodičia, on už mal 18.
Jeho teda vychovávala babka, nie rodičia, správne tomu rozumiem?

Moje otázky smerujú k tomu, či ako dieťa dostával lásku, starostlivosť, alebo len kritiku (keďže viac plakal)... či ste sa spolu hrávali- otázka bola o tom, že či mal ako dieťa pekné zážitky

@unicornlady neviem či je správne slovo vychovávali lebo on tam u starkej prespával inak bol cez deň s mamou
Mama strašne veľa rokov nepracovala bola doma
Aj v rodnom liste mám jej povolanie že žena v domácnosti

To tak kedysi aj často bývalo, že žena v domácnosti.

No, a mama sa mu venovala? Dávala mu lásku?
Ale musel cítiť, že robí medzi nimi rozdiely, ak on chodil spávať k babke, možno sa cítil taký odstrčený, menej dôležitý.

@unicornlady či dostával lásku ja fakt neviem asi skôr nie? U seba si tiež nepamätám objatie a vôbec si svoje detstvo nepamätám len možno jednu dve veci cca ako 9-10 ročná ale menej vôbec

@unicornlady či sa mu mama venovala skôr len základné potreby naplnila, iné venovanie žiadny z nás nepozná

@unicornlady tiež si myslím, že sa cítil odložený,keď mamu najviac potreboval tak tam nebola alebo ako to napísať. No strašné následky takáto výchova zanecháva

Napríklad naša mama sa nie veľmi zaujíma o vnúčatá,neozve sa nespýta sa na ne ako je tok dlhý

@rozkvet1 moja mama mala 22 rokov keď už mala tri deti
Potom neskôr som bola ja a brat
Brat je odomňa mladší o 11 mesiacov

Možno to, že bol salamista, bolo skôr o tom, že potláčal svoje emócie. Ale pri tých deťoch to už toľko nejde.

Inokedy nebýva výbušný? Lebo sa mi zdá zvláštne, že by bol pohoďák a teraz až začal vybuchovať.

Veď píšeš, že aj mama je taká chladná....tak asi ani vás neschválila, nebola empatická.Ved sa brata opýtaj prečo deťom nadáva do debilov?Nie každý je dobrák potom treba chodiť čo najmenej a nech hučí na svoje deti.

@unicornlady muselo sa to nakopiť
Hej,pri deťoch to nejde hneď ide do vývrtky lenže chlapec už začal problémy robiť má 9 rokov ale to je vizitka bratova

@unicornlady a tiež tomu synovi lásku neprejavuje

@luccija on ani nevie prečo im tak nadáva

Jeho správanie s ním ale musí skôr jeho manželka poriešiť, nemyslím si, že by počúval teba, keď nemáte blízky vzťah.

Ona si ho kvôli niečomu vybrala. Možno voči nej nie je zlý, a na základe toho by mu mohla ukázať, že aj voči dieťaťu môže prejavovať lásku.
A naučiť sa, že ak niečo nezvláda, tak na chvíľu nech odíde z miestnosti, než aby mu nadával. A potom po ukľudnení sa môže vrátiť a venovať sa synovi. Prípadne nech tam s nimi je aj jeho žena a dohliadne na to.

@unicornlady ja som mu pokojne povedala ale aspoň zmiernil tón
V podstate všetci súrodenci medzi sebou máme chladné vzťahy ale nie je to že sa nebavíme ani sme si nič neurobili

Na druhú stranu, ja mám takého otca, ten tiež nemá problém nám vynadať, aj keď sme už dospelí. Takže nie každý sa dokáže zmeniť. Chce to veľa úsilia.
A napr. môj otec si chybu ani neprizná. Ani sa neospravedlní, nič.

@unicornlady a čím môže byť spôsobené že i my súrodenci máme medzi sebou chladné vzťahy?
Ja si nemyslím že vekovými rozdielmi pretože známa má sestru o 10 rokov mladšiu a sú skrátka ako sestry

Ak vy ste nedostali tú lásku, tak ste si ju nevedeli dať ani navzájom.
A ak vaša mama nevytvárala medzi vami tú spoluprácu, tak ste ju ani nemali.

Keďže si ani nepamätáš veľa vecí z detstva. Čo je zvláštne, ja si pamätám, aj ako som bola 5 ročná v nemocnici. Samozrejme, že to je pre dieťa traumatizujúca udalosť, tak preto si to viac pamätám.

Nepochvalil ,neobjal nikto ani jeho. Ako by mohol on ak ani nevie ako sa to robí? Možno jeho žena tiež toto čaká od neho a nedočkala sa . Niekde som čítala že schopnosť priputania sa (k druhému človeku citovo) sa formuje/dá ovplyvniť tuším do 6 rokov. Dieťa by do tohoto veku malo cítiť oporu mamy/babky/akejkoľvek blízkej osoby aby vstupovalo do života než obáv a s patričnú schopnosťou pripútať sa potom citovo k partnerovi. Prečítaj si niečo o vyhýbavej väzbe

Keď sa človek cíti zranený v rannom veku, tak v dospelosti si vytvorí obranný mechanizmus (vyhýbanie, sarkazmus, chlad, odstup) ...takú svoju ulitu aby tomu nemusel čeliť znovu.

Ahoj, hlavne chlapec si berie vzor od muža-otca (v tomto prípade starkého). Nie od matky. Čiže otázka skôr znie, ako sa k nemu správal starký... Aj tvoji synovia sa budú správať skôr ako tvoj manžel, nie ako ty. Tvoje správanie odpozerajú skôr tvoje dcéry. Nie je to pravidlo (veci, ktoré vedome NECHCEME prebrať, vieme zmeniť), ale to, čo si myslíme, že je správne u nášho vzoru, preberáme.