Ked nevieš,ako vzťahu ďalej.

Ahojte, zaregistrovala som sa nanovo kvoli anonymite,ako vela bab, chcem vsak len vypustit co mam v hlave a pocut nazory...
Ako zacat ...
Zijem s priatelom uz 8 rokov, byvame v jeho byte, postupne si prerabame, v celku nam je dobre,pracujeme obaja, nic nam v podstate nechyba...
On ma 27 , ja 26 rokov, prezili sme si za ten cas toho dost,dobre aj zle situacie,vzdy sme riesili vsetko spolu,vieme o sebe vsetko,doverujeme si.
Avsak prisiel na mna stav,ze by som chcela mat babatko, tesila som sa ze dokoncime prerabanie a ideme na to, ze budeme rodinka, mozno sa vezmeme.Hovorili sme o tom, bol za viac- menej, len ma stale brzdil ze nech to nesilim zbytocne, ze to pekne pride samo.
On je lenivy, inak sa to neda povedat, kazdym rokom viac a viac, doma neurobi nic ,klasika, miluje svoju pohodu, svoje zabavky ako filmy,serialy, hranie pc hier, proste pocitac, v poslednej dobe stale spi, ale ze furt,aj ked cez den nic neurobi je schopny vstat o 11 doobeda a zas o 16, hod ist spat.Nikdy nebol nejaky akcny, chlapske roboty mu nikdy nevonali, nieje proste ten typ co by nieco majstroval,opravoval atd,ale dobre kazdy sme akysi, akceptujem.
Ja som z nas dvoch viac aktivna, vybavujem majstrov, vymyslam co ako urobit, vyberam nabytok, atd,do prace chodim kazdy jeden den,snazim sa stihat domacnost,venovat sa jemu, sebe ,on chodi do prace mozno 1 az 2 x do tyzdna, aj to je velmi unaveny ked sa vrati.
Nieje schopny si odlozit po sebe ani taniere, ma vsade bordel, o prani ,vysavani , atd nehovorim, volakedy naozaj aspon vyhodil smeti a povysaval,to bola jeho praca,teraz uz aj to je privela ...
V skratke - mam/e ponorku ...ja teda vacsiu,o vsetkom som mu povedala, on mi samozrejme povedal ze mi nic nieje dobre a ze jemu je dobre ako je a nic nechce zmenit a to ma uz dorazilo...
Nikam sa neposuvame, nikam nechodime spolu,volakedy sme aspon isli len tak do mesta, najest sa, na nakupy,kino obcas ...mam pocit ze ma tlaci k zemi, hocico sa deje, urobi hlupu zo mna, pri hadke ma tak ˇˇskopneˇˇ ze nemam chut ani zit,uplne ma vie dodrbat s prepacenim,ze sa vazne citim ako posledna chudera neschopna, o dovolenkach nehovorim ani,boli sme na jednej aj to s rodinou za celych 8 rokov, ked mu hovorim nech niekam ideme na vikend, zas urobi zo mna hlupu ze on nema tolko penazi na drahe dovolenky ked sme kupili toto a hento,a ked mu poviem ze ja neptrebujem ist vobec na drahu dovolenku,staci mi 2 dni niekde v hoteli v nejakom meste nech zmenime prostredie,tak uz zmeni temu , uz ma nepocuva...
Tieto problemy su uz dlhsie,teda vidim ich ja uz dlhsie,a citim sa ako iba jeho kamoska,spolubyvajuca, ktorej povie aky film chce pozerat,ako skoncil fudbal,a vsetky mozne sporty sveta, ktora navari, uprace,vypere,pokeca si s nim o jeho veciach, v poslednom case ani nestihnem povedat ja co treba a tak,lebo kym dokeca uz som vycerpana z jeho reci, on si zije vo svojej bubline,jemu je dobre a ja sa idem zblaznit...
Opakujem toto uz ma dlhsie trvanie - moju krizu zaklincovalo aj to , ze som si zacala pisat s davnym kamaratom,normalne sme spominali co bolo ked sme boli deti, pisali sme si o zivote ,nebavili sme sa skoro 10 rokov,tak mal kazdy dost toho napisat...samozrejme moj si vsimol ,ze si nejako casto pisem,co predtym skoro vobec, tak genialny napad , isiel na moj fb, ale samozrejme hned mi to oznamilo ze sa prihlasil niekto na moj ucet z ineho zariadenia,tak som zmenila heslo a az potom mi doslo ze asi tam isiel priatel.Medzitym si vsak stihol co -to precitat,aj ked tam nic ˇˇzleˇˇ nebolo, normalne pisanie...Zrazu doma velky cirkus aka som k´rva, co ja viem co, ziarlivostne sceny, hotova telenovela...na nieco to bolo dobre lebo sme sa po hadke dost uprimne porozpravali, povedali sme si vela veci co sme si nikdy nepovedali, bolo to uprimne a citila som ze sa nieco v nom pohlo a uvedomil si ze musi robit viac pre nas oboch, nie pre mna...Tak bolo zas chvilu vsetko fajn , ale len chvilu...zas vyspava cele dni,nikde sme aj tak neboli, ani len nakupit spolu ,zas pokracuje vo svojom egoistickom zivote a ja som cele dni sama, lebo on spi,hra,pozera,obcas ide s kamaratom von ...
hrozne som to zacala porovnavat ,s tym mojim kamaratom, on robi,snazi sa zarobit,vymysla vzdy nieco, ma plany na podnikanie, je spolocensky rad chodi von , je ukecany ... byva sam, pred rokom sa rozisiel s priatelkou,stretli sme raz, bol pohodovy,sli sme sa najest, pokecali sme, a je to také , spestrenie dni oboch, piseme si kazdy den, obcas si ulietavame ale tak to je asi normalne,urcite by som vsak neskocila hned do druheho vztahu, ani k nemu,to vobec, problem je ze momentalne som nervozna a najradsej by som byvala sama,lenze to nieje jednoduche, odisla by som uz prec do ineho mesta,zmenila pracu, lebo tuto by to bolo o nicom ... mala by som tu vsetko na ociach...teraz je doma ticho,cakam na vyjadrenie co budeme robit dalej s nasim vztahom,lebo ked sa rozhodnem,tak uz na 100%...