Kedy povedať dosť vlastnej mame?
Dlho som váhala, či o tom pisat, ale možno nie som jedina, kto si tym prechadza.
Mam 37 rokov, tri deti, manzela a vlastny zivot. Ale ked pride mama na navstevu, citim sa ako 12-rocna, co ma vsetko zle, co nevie varit, co zanedbava deti a ma "divny vyraz v tvari". Mama si neodpusti poznamky typu: "No ja by som teda detom take nekupila", "U nas sa nikdy nekricalo", "Chlap musi mat navarene, inak pojde za inou" a podobne perly.Ked jej slusne poviem, ze si nezelam komentare pred mojimi detmi, urazi sa. Ked jej nedam zapravdu, mlci. Ked ju nepozvem, urazi sa este viac.
A najhorsie je, ze mi to uz lezie na psychiku. Deti to vnimaju, muz tiez, a ja mam pocit, ze zijem v pasci medzi tym, co "by sa patrilo ako dcera" a tym, co potrebujem ako dospela zena a mamaZazili ste niekto nieco podobne?
Ako sa urazí, tak sa aj odrazí a Ty si zatiaľ môžeš oddýchnuť. 😉
Niektorým ľuďom sa nedá vysvetliť, lebo nechcú pochopiť. Nenechaj si pokaziť život a narušiť vzťah s mužom a deťmi...
To je úplne že ukážkový príklad toxickej matky. Ja by som sa normálne na chvíľu od nej odstrihla, veď toto nie je normálne takéto reči. Myslím, že si skôr či neskôr uvedomí, čo robí zle.
raz si musis dupnut, a vsetko jej to vmiest rovno do oci, nech sa spamata.
A ked sa nespamata, bohial obmedzit kontakt na nevyhnute minimum. Ja viem, mama je mama, ale zase odtial-potial.
Moja je tiez v niektorych veciach svojska. Ved kazda mame nieco, a ja tiez niesom svata, ze jo 😀 co si nespravi ona sama, to neni dobre. Strasne mi to liezlo v puberte na nervy. Mohla som vyumyvat, vyupratovat jak som len chcela, aj tak mala casto potrebu to po mne urobit znova. Lebo ona si to urobi najlepsie. A to som sa ozaj snazila, nevytentovala som sa nato. Islo ma rozhodit od jedu. A teraz obcas na sebe badam, ze som taka ista 😀 huuups. Jaj, no budem to tazke, vlastne dcery k niecomu pustit, at ich v domacnosti nieco naucim anechat ich veci robit po svojom. Musim popracovat na sebe, a svojich "nervickach", toho som si vedoma.
Potom sa to nejako utriaslo, a bol klud, alebo som si mozno prestala vsimat, uz ani neviem.
Potom mala este take frflacie obdobie, ked som bola tehotna, tak brblala do vyberu mena. Ze sa dietatu bude deti v skole smiat, ze to hus, ci kacica ci coto (az nato ze to meno je dnes uz uplne bezne a nikto neriesi, a deti uz vobec nie). A tolko to uz furt omielala ze jedneho krasneho dna mi tie tehotenske hormony vybuchli, a ocapila som sa na nu, ze ked ona moze mat kona, ja mozem kacicu. A viac o tom nemienim debatovat.
Kupodivu tumu temu nikdy viac nenakusla.
(pre vysvetlenie, otec aj so strednym bratom sa volaju rovnako, ofialne im nikto ani nepovie, kazdy pouziva zauzivanu skratku. Na tu sa uz od otcovho detstva a nasledne aj brachovho detstva strane jedoval tatinov dedo - pre mna pradedo, ked im povedali tou skratkou, tak vzdy spustit nahnevany monolog, ze to nieje x, ale y. X je iba hentoho a tamtoho sedliaka kon).
Pises ze ked ju nezavolas tak sa urazi, ked jej cosi povies tak sa urazi.. vies ale neries ty ju, ze ona bude urazena, oduta atd..Ries seba, ze sa necitis dobre takto. Seba daj na prve miesto. Lebo ked sa o seba nepostaras, tak ako vidis nik sa o teba nepostara. Normalne by som ju konfrontovala: mami preco mi taketo veci stale hovoris? Preco ma raz nepochvalis? A ak ju to ani nezamrzi asi by som sa kontaktovala menej, ked ti to nerobi dobre. Vyser sa ty na jej pocity, ked ona zvysoka kasle na tvoje
Nie, akceptovat taketo buzerovanie urcite nepatri do kategorie: ‘co sa patri ako dcera’!!! Ved ona ta ponizuje, absolutne ta nerespektuje, doslova ta sikanuje! Chce to poriadne razny asertivny rozhovor s nou. Skus jej vysvetlit, ako sa pri tom citis a otocit to, ci by sa jej pozdavalo, keby sa k nej takto spravali. Ak nepomoze, tak obmedzit kontakt na minimum. A nie, nie je to krute, ona je dospela, urcite je schopna kontrolovat sa.
no bud to budeš dusit alebo rázne zatrhneš hned za každou poznámkou
a uprimne bude ti lepšie ked to vyriešiš
ked začne kritizovat, tak sa jej spytaj kedy naposledy ta pochvalila alebo povedala že je to dobre, super, že ta večne len kritizuje , či teda je to nutné .. deti nie su všivavé zablatené, na zemi ti nežeru prasce ? nech sa pozrie ona doma u seba ... že ty sa chceš normálne s nou porozpravat a kedy ked nie teraz ked máš xy rokov ?, na vychovu mala predsa času dost do 25 teraz je už neskoro, máš svoje názory svoj život
poukáž na to že ta to zranuje, vadí ti to , dáva ta to dole
ked sa urazi , proste nerieš ,vôbec, ako sa urazi tak sa odrazi, nenechaj sa vydierat slzami,pretože toto sa dlhodobo nedá vydržat , ked nema koničky nech si nájde ale nie buzerovanie teba ,na to predsa mala mat čas ked si bola dieta teraz je už neskoro .
kludne poukaž na to že ta zhadzuje pred detmi , nech si spomenie na svoju svokru/mamu že máš rovnaky pocit , prečo to ona robí tiež ?
ono je problém aj v tom že ked ta prestane buzerovat a kritizovat tak vlastne si nemámete čo poriadne povedat ... zamysli sa ked vypustiš z vašich rozhovor na teba kritiku kolko a čom sa rozpravate ?
Ona sa nezmení, tebe to lezie na psychiku. Vyber si na čom ti viac zálezi. Buď správna matka a manželka, lebo keď máš takú matku tak správna dcéra nikdy nebudeš. Uraz sa aj ty a nabudúce si rozmyslí čo povie. Zatiaľ vie, že sa s tebou dá zametat a aj zametá.
Keby to nebola tvoja mama, tak co by si robila? Asi by si ju nenechala takto sa k tebe spravat. Pises, ze to skodi tvojim detom a tiez muzovi. Musis ich pred tym chranit, hlavne deti. Kludne povedz mame, ze si to nezelas, aby sa takto k tebe spravala, si dospela zena, atd a ked to nezmeni, tak narovinu povedat, ze s nou obmedzis styk pre tvoje dobro a dobro tvojej rodiny. To, ze je tvoja mama jej nedava pravo ta urazat a ponizovat. Nie je to lahke, ale mala by si nabrat odvahu.
Zacne buzerovat pober sa inde a nereaguj. Alebo jej zakazdym razne povedz, ze toto je tvoja domacnost, tvoja rodina, tvoje manzelstvo a budes robit tak ako vam vyhovuje. Ked sa jej to nepaci, je to jej problem, nie tvoj. A skoncit debatu.
Povedala by som jej priamo. Ak zduje hubu, aspoň budeš mať pokoj.
veď nech sa urazí, aspoň budeš mať od nej pokoj do doby odrazenia.
Ak nepomôže, tak by som jej naliala jej vlastnú medicínu: ale babky deťom čítajú rozprávky, iné babky deti berú na dovolenky a deťom finančne prispievajú na sviatky. Ale iné babky sa viac zaujímajú a niektoré sa s deťmi aj učia. atď., fantáziu máš, tak treba použiť.
Ja som takto mala buzeraciu na striedačku od mamy a sestry, išli do mna zakaždým ako osy. Vzdy sa našlo nieco zle co som urobila, ked som po tyzdni poslala fotky dcéry tak sestra jediná reakcia ze jej mam napraviť opierku hlavy v autosedačke. Mama detto stale iba kritizovať od malička, sestru vychvaluje pomáha jej s detmi atd ja pomoc nepotrebujem tak ma iba kritizujú. Tie nevyžiadané rady podané spôsobom ze som neschopná ma deptali. Velmi pomohlo obmedziť kontakty, netreba sa trápiť zbytočne len preto ze je to rodina a patrí sa udržiavať vzťahy. Za mna urcite nie na úkor seba samej a svojej rodiny. To ze je niekto naša rodina mu nedáva právo nas nerešpektovať 🙂
ty mas pravo aby sa k tebe chovala slusne. sama si uvedomujes, ze ake jej spravanie k tebe je pre teba ok a ktore ti uz ublizuje. je ok postavit sa na svoju obranu a ukazat hranice pokial je ti nieco neprijemne. aj ked je to najblizsia osoba ani ona nema pravo ti ublizovat. psychicky sa pripravuj aby si jej vedela povedat ze co je pre teba ok a co uz nie. je ok povedat, ze uz si dospela a mala by si to aj ona uvedomit a aj respektovat, ze uz nie si mala. ze sa bude hnevat alebo bude urazena? je to len jej sposob boja aby dosiahla svoje. priprav sa na to, ze ako ty sa budes snazit branit svoje hranice, tak ona bude bojovat aby ich mohla dalej prekracovat ako to robila doteraz. pokial bude neustale prekracovat hranice, tam razne treba obmedzit kontakt. je to sice divne ale je ok odstrihnut hoc aj najbliziu rodinu, pokial ti ublizuju. A odstrihnut sa od nich aj ked ti ublizuju je neuveritelne tazke-su to najblizsi. ALE prvorada by si si mala byt ty sama, a nie to, to co by sa patrilo.
ak by si mala problem s nastavenim ci udrzanim hranic ci so psychickou zatazou, tak sa neboj kontaktovat psychologa, pomozu ti aby si to vsetko zvladala a bola ok 🙂 drzim silno palce
Ja si myslím, že hneď...ak si to neurobila hneď, tak hneď pri ďalšej príležitosti. A to mám mamu jednu zlatú ženu, len si občas zamudruje.
Samozrejme. Nastudujte si daco o psychopatoch a pozrite stranku Nikdy viac na FB, bude vam vsetko zapadat. Co najmenej s nou kontakt. Su to upiri, ziju a tesia sa len z vasho nestastia ☹
Ja tu neverím vlastným očiam, ako sa tu skoro všetky vyjadrujete na svoje matky, a dávate tieto rady? . Co je toto za hroznú dobu? 🤦🏼♀️
Mne mama bezne povie, ze toto by detom nedala (napriklad kupovanu vyzivu😆), sladkosti, telku nepustala…dobre sa jej mudruje, ona mala svokru po ruke kazdy den, ja som na decka sama. Mna to ale nijak nerozhodi, dokonca jej davam volne ruky, ked sme u nich, nech skusa svoje vychovne metody😆zatial sa jej nepodarilo ani prd
Kontakt obmedziť na minimum,ja som prerušila kontakt s mamou takmer na rok,iná cesta tam nebola...
Tvoja matka potrebuje par posedeni u psychiatra, je to typicke pre narcisticku povahu.
Je jej zivot taky nr.1, ze ti jej rady su uzitocne?
Lebo vacsinou mam pocit, ze take zeny radia, ktore by mali byt radsej ticho a starat sa o seba!
@bielasovicka v tejto “hroznej dobe” sa ľudia konečne (aj keď veľmi pomaly) začínajú zobúdzať z klasického zmýšľania ze od vlastnej rodiny si treba nechať aj nasrat na hlavu.
Na vzťahy sú dvaja...ty sa snažiš a mama si robi čo chce. Ja som bola za psychológom kvoli toxickemu blízkemu cloveku.
Po rozhovore som sa odstrihla. Pochopila som, že naozaj len ja sa snažím. Vtedy mi psychológ povedal, nech vymenujem svoje podmienky a keď ich neprijme môžem sa kľudne odstrihnúť.
Keďže som vedela, že to nie je zo strany dotyčnej osoby reálne, odstrihla som sa bez kladenia podmienok.
Podľa mňa sa s ňou porozprávaj medzi štyrmi očami a povedz jej, že čo si neželáš ako dospelí človek. Zároveň by som jej pohrozila, že to myslíš vážne, že tie podmienky bude musieť splniť do bodky. Ide o to, že ty máš právo aby ťa akceptovala ako dospelu a slušne sa k tebe správa a neponizovala ťa pred vlastnou rodinou. Toto čo robí je neakceptovateľné u nikoho....to je psychické týranie, ktoré nemá nič spoločné s láskou. Tvoja matka má nízke sebavedomie a takýmto spôsobom si ho zvyšuje.
Ďalšia vec je, ako reaguje tvoj manžel. Už dávno sa ťa mal zastať a povedať jej, že si neželá aby s tebou takýmto spôsobom rozpráva a už vôbec nie pred deti.
Môj manžel, keď svokra komentovala výchovu povedal pred všetkými, že mi vychovávame ako chceme je to naše dieťa. Za čo som mu bola veľmi vďačná.
Tvoje dieta si to vsimne zachvilu a bude na tvojej strane, alebo hovor oyom s detmi hlavne su tvoj zivot aj budú sú len tvoje..a rozprávaj autenticky ako to babka preháňa, je to toxicita kritika je kritická lebo jej to robí dobre, deti ju potom samé okríknu. Mamu by som drzala co najviac od vas a neofpovedala na provokácie. Zije z tvojich reakcií. Emócií ona vie ze ta naserie..keď zacne zmen tému pytaj sa jej otázky, a jej nepríjemné. Či sa jej to bude páčit. Vzdy zmen tému jej nepríjemnú ked to nastane tá kritika.. neboj sa. 🤍 nech vie aké to je " super" robiť tebe.
nastastie nie. ale si dospela, mas vlastny zivot a robis veci podla seba a najlepsie, ako vies. s mamou si urcite pohovor v sukromi a ak to nepochopi, tak obmedzit navstevy