Kedy si partner/ka zaslúži facku?

Nikdy, preferujem psychicky teror 😂 ( to je for samozrejme )

Nesuhlasim s fyzickym nasilim ani u deti ani u dospelych, uz by sme z toho mohli vyrast a dospiet.

Nikdy. Násilie do vzťahu nepatrí vôbec. Svojho muža som nikdy neudrela a ani on mňa-ľúbime sa a máme k sebe úctu, tak sa predsa nebudeme otlkať.

Kedy? V roku 1885 napriklad.

Nikdy ste neboli taka nastvana, ze ste muzovi povedali nieco nepekne?

Alebo naopak? Ak sa dvaja lubia, nemozu si povedat nieco zle? Co sa druheho hloboko dotkne? Nestava sa to?

Pre mna jedina akceptovatelna facka by bola keby partner/partnerka neumerne fyzicky ublizila dietatu. Tym nemyslim ze mu da klasicky po riti ale ozaj ublizila. V tom momente by sa dalo pochopit ze sa ten druhy neovladne ale bola vy to prva aj posledna facka vo vztahu. Pre mna do vztahu facky nepatria ani ziadne strkanice a podobne veci.

ale to nie je fyzicke ublizenie, ked niekto nieco povie (cim nehovorim, ze psychicke tyranie je menej horsie ako fyzicke)

Nie, nemalo by. Lebo základom skutočneho vzťahu je úcta a tolerancia. K tomu vulgarizmy, nadávky a hrubé slová nepatria. Zažila som to, ex pri každej hádke chrlil tie najhoršie vulgarizmy, urážky a ku koncu už aj útočil. Poviem ti, s každou jednou urazkou som si ho vážila menej a menej, ku koncu už nim len opovrhovala, vzťah bol dávno preč.. Ale napriek tomu ja som mu nikdy nenadavala. Neznížim sa na takú primitívnu uroven

Nikdy. Sme spolu 10 rokov a nikdy mi nepovedal ani len krava, nieže horšie, mne raz vyletelo debil. Facku by som nedokázala odpustiť a ani dať, lebo keby spravil niečo také čím by si ju zaslúžil tak by ma načisto sklamal a nemalo by zmysel zaoberať sa ním.

autorka: a co ma spolocne "povedat si nieco zle" s fackou?

Facku si nezasluzi nikto.
A akceptovatelna nie je.
Ale....zacnem asi menit nazor,paradoxne,pri niektorych zenach.
Pretoze ak este facku od muza nedostali,tak ich muz ma nasliapnute na nebo,direkt,bez medzizastavky ocistec. Aj keby neviem aky zly bol.

Nikdy..tak,ako pisu zeny hore,do vztahu (ziadneho) nasilie nepatri..tak ako nebijem deti,a nenadavam im,tak isto to nerobim muzovi..este nikdy ma tak nevytocil,ze by som musela,a bozechran,aby sa daco take stalo..ak som sa aj nahnevala pre nieco,vzdy som si dala odstup,predychala,a tak sme si to vykomunikovali,nikdy sme sa ani nehadali..
A clovek,ktory by ma bil,pripadne mi nadaval/urazal ma,nema co v mojej pritomnosti robit,takeho by som hned poslala do prec..

je normalne si vymenit nazor (hlucne, nehlucne uz ako to kto ma) ale nie je v poriadku, aby sme z akehokolvek dovodu vztiahli ruku jeden na druheho alebo si skaredo nadavali, to je pre mna skratka neakceptovatelne 🙂

nikdy, nie je to riesenie ničoho, ked mas toho dost v hadke, odid, neriesit nasilim

Ziadna facka ani nadavky, nikdy. To je chore.

Nikdy by som nedokazala vztiahnut ruku na cloveka, ktoreho milujem a vazim si ho. Sme s muzom velmi dlho, mali sme vela vymien nazorov a nikdy som mu nepovedala ani len to, ze je debil. Ani on mne krava alebo podobne.
A keby sme zacali pouzivat vulgarizmy, bola by to pre mna konecna - rovnako ako facka. Neviem si predstavit nazvat osobu, voci ktorej mam uctu, takymto titulom.

O com je tato tema,neviem...No za seba-asi nikdy a aj ked sa tro stane,je to zlyhanie,nie facka s dovodom.

Nie ze by som uz dala facku,len moj nazor...🙂

povedat nieco nepekne a dat facku niekomu je uplne diametralne odlisna vec. Samozrejme ked je blbec, tak mu to patricne poviem, ale neznamena to ze sa budeme fackovat. To je skok od teroru, bitiek... ja som proti nasiliu a je mi smiesne ked mi napr. kamoska opisuje ako po chlapovi hodila pohar s kavou, ako mu strelila lebo prisiel neskoro domov, ale ked jej on jednu slahol späť pri jednom jej amoku, tak to bola celá pohoršená a sťahovala sa k mame... násilie z jednej strany, nemusi vyvolať poslušnosť, nápravu... a ani strach.. može to byť zvýšená agresivita aj druhej strany. Čiže je to neprijateľné od kohokoľvek, kedykoľvek, za čokoľvek...

dostal by po papuli keby zistím, že ma podviedol. To by bola prvá a posledná zároveň ale taká, žeby si ju pamätal nadosmrti. Alebo valčekom či panvicou 😀 inak to je bezpredmetné sa o niečom takom baviť, myslím si, že nám pán Boh dal na to ústa a rozum aby sme si všetko vedeli odkomunikovať 🙂

U mňa ako posledné zbohom. Nemyslím na rozlúčku. Ale by to bolo posledné,čo by urobil. Ak raz zdvihne ruku na ženu, už bude hľadať dôvody.
No zase moja mama hovorí, že radšej jednu facku, ako bolestivé slová.
Vo vzťahu sa nemá ubližovať ani fyzicky ani psychicky.

nikto si nezasluzi facku...ked uz mas potrebu fackat partnera, zacni rozmyslat, ci je to ten pravy pre vztah a ci chces pokracovat v takom vztahu, kde sa uchylujete k nasilnostiam.

@jaskolka To je super. pises ze základom skutočneho vzťahu je úcta a tolerancia. A teda aj laska, ci ta nemusi byt? A naopak, ak je laska, ale chyba tolerancia a ucta? Ja neviem, kazdy mame asi inu hranicu tolerantnosti, kde su jej medze? A co ohladuplnost, respekt?
@makova333 To bol priklad, nic ine ma nenapadlo. Ja osobne som mala situaciu, ze som mala hadku s partnerom, bola som velmi nahnevana. Chcela som sa postavit a odist do vedlajsej izby sa ukludnit a v tej chvili bolo posledne aby som to vysvetlovala. Lenze on ma zdrapil, objal a nepustil ma. Ale ja som citila inak, chcela som sa vymanit ale nepustil, poziadala som ho aby ma pustil, ale nespravil to, tiez nic nevravel. Zacala som sa mykat, jednoducho som mala pocit ze ma fyzicky obmedzuje, nevnimala som to vobec ako akt nejakeho ukludnovania, ale ako akt nejakej moci. Mozno som mohla ostat kludne stat a cakat, ale aj ja som mala emocie, bola som nahnevana. Ked som sa vzpierala a nepustil ma, udrela som ho. vtedy ma pustil. Zle si spominam na celu situaciu. Mrzelo ma to. Nejdem sa ospravedlnovat, to v ziadnom pripade.
Ale nutilo ma to zamysliet sa, ci existuju situacie, kedy je facka na mieste.

@leuchtturm Ano, preto zalozena tema.

@dominika_sk 😂😂😂

Neexistuje situacia, provokacia ani dovod aby partner napadol partnera. A je jedno ci je to z dovodu provokacie, nevery, slovneho utoku. Akonahle pride k momentu, ze jeden udrie druheho, je cas na odchod. Neexistuje pokracovanie v takom vztahu. Tam nejde len o tu facku, ale o princip. Viem ked som bola mala (80'-90') tak sa toto spravanie povazovalo za "nie prilis vhodne" s tym - ved stat sa moze. Dnes som dospela, mam vztah a teda je mi jasne, ze sa to stavat nesmie. A nepoznam ani vo svojom okoli nikoho kto by taky druh vztahu mal.

Fyzické napadnutie by si zaslúžil, keby ho nájdem znásilňovať naše deti. To by som už neváhala ani streliť do hlavy. Vždy inokedy je to len moje zlyhanie. Samozrejme, teoreticky. :D

@nominativ tak teoreticky. A aky to bude mat zmysel? Ty ho zastrelis, on pojde do vazenia a deti co? Ostanu same? Ked ta najviac potrebuju tak ostanu uplne same. To by asi nebolo moc rozumne. Vo vaznici si uz spolubyvajuci s pedofilnou sortou poradia.