Komu zomrela mamka v mladom veku?
Ahojte,
Je tu niekto, komu tiež zomrela mamka v mladom veku? Teda vo veku, kedy boli ešte na škole, nemali vlastnú rodinu, proste boli viac-menej ešte „dospelšími deťmi“? Chcela by som sa s niekym porozprávať o tom, ako to zvládli a tak, keďže sa mi to vlastne stalo. Nechcem počúvať frázy ako úprimnú sústrasť a budete to mať ťažké, chcem sa len porozprávať/napísať si s niekym, kto niečim takým sám prešiel.
@annyejnji mozem sa spytat kolko mas rokov?
Ahoj, kľudne mi napíš
Prepáčte budem drza, úprimnu sústrasť. Je mi ľúto,že ste stratila maminu v mladom veku. Neviem čo prežívate,ale viem si predstaviť ,že to boli.
Idete na to dobre,hľadáte pomoc, to sa cení . Ja Vám nedoporucujem ,aby ste kontaktovala nejakú osobu ,kt.zomrela matka v mladom veku. A tobôž nie na laickom fóre modrý konik. Ja chápem,že chcete nejaké návody na život a myslíte si, tu bolesť keďže ju poznáte obe osoby,kt. by sa týkalo ,tak že si pomôžete.
Skôr odporucam smutkove poradenstvo , odborníka ,kt. Vas bude sprevádzať v tomto obdobi.Neviem či mi budete rozumieť a ako veľmi prežívate bolesť ,aby ste vnímala toto odporucanie. Ako riziko vidím to,že človek s kt. kontaktujte to nemusí mať spracované , bude zaplavený svojou bolesťou a budete plávať a tápať a budete sa ľutovať ,čo vedie k dysfunkcnosti ,prepadnete sa ešte hlbšie , ďalej ako riziko vidím,že si mohol vytvoriť aj nejaké uzusy,kt. Nie sú zdraviu prospešné. Neverím tomu, z takejto podpory bez odborného dohľadu vzíde niečo pozitívne. Prežívate traumaticku udalosť a potrebujete sa stabilizovať a stabilizovať svoje emócie.
Fajn by bola skupina smútiacich ako cieľová skupina, kt. stratili matku v mladom veku ,ale pod odborným dozorom .Ak by sa kumulovala táto trauma pri veľkom počte ľudí,kt.by nikto nekontroval Vám garantujem ,že máte veľké problémy , toto by som vnímala ako kontraindikáciu,kontraproduktívne az životu nebezpečné . Všetci by iba nariekali , ľutovali sa , jeden druhého objímal, verím ,že by vznikol aj nejaký erotický vzťah ,čo je úplný prúser, podporovali by ste sa v ľútosti a vytvárali dysfunkcne scenare , ktoré by Vám nijako nepomohli. Takto by ste tam sedeli a sedeli a sedeli a kládli legitímnu otázku, prečo mi je horšie, prečo mi to nepomáha, to platí aj o skupine dvoch osôb .Zijete ,preto potrebujete nástroje na ďalší život. Pravda je taká ,neverím ,že by Vám to do života niečo dalo bez odbornej pomoci, som Max.skepticka.
@lulaby1982 čudovali by ste sa,čo všetko v takej situácii pomôže a že nie vždy musí byť odborná pomoc.
Je to trošku zvláštny príspevok,hoci verím,že bol myslený v dobrom. Ale mali by autorke napísať ľudia s osobnou skúsenosťou. Toto je tak silná strata,kto.sa nedá pochopiťani sa na ňu pripraviť,kým ju človek sám nezažije.
Ale ako píšem,verím,že ste to myslela Tom najlepšom.
ahojko kludne napis mala som 14r. a 2 mladsich suridencov (11 a 2r)
Mamina zomrela ako 42 ročná. Ja som vtedy mala 19r. a mala som ešte troch mladších súrodencov. Tento rok je tomu už 30 rokov. Takže bola možno trošku iná doba vtedy. Ak chceš môžeš mi napísať.
@annyejnji otec mi zomrel náhle pred statnicami. To som bola v stave,že som sa viac bála o mamku,brata a svoje prilezivanie som dávala do ústrania. S tým,že som nemala chuť ani dokončiť školu. Nejako som sa nakopla-kvoli nemu,z síl. Aby bol hrdý.
Mamka mi bola dlhé roky chorá,čiže tam som cca 10r žila s tým,že hocikedy to príde. Zázrak,že to všetko takto prežila s jej dg. Asi silou vôle sa dožila svadby a že videla prvého vnuka. Manžel zase mamku stratil po maturite. No nám asi pomohla viera v Boha a myšlienka,že raz sa tam hore stretneme. Pomohlo zomknutie sa v úzkom kruhu rodiny. A ľudia,kto.si týmto prešli a žili s nami v tomto smútku,resp.prezivani smútku,lebo to zažili,chápali to,nemuseli sme im vysvetľovať nič. Ono to je na každom človeku,jeho konkrétnej situácii, na sile psychiky.
Ja som si to odplávala,odmlčala,odmodlila. Ale i po cca 20r sú dni,sviatky,kedy to človeku príde,že by toho rodiča chcel objať,chcel radu,chcel povzbudenie,atď.
Ono za dobrými rodičmi sa dlho smúti.
No ten smútok,stratu treba asi vnútorné prijať,postupne spracúvať......netvári sa nasilu pred nikým silným človekom,načo?
Ono to teraz zistíš,koho okolo seba máš. Preverí to dosť vzťahy.
A keby si myslela,že je to nad tvoje sily,osloviť odborníka nie je hanbou.
No mne pomohli ľudia,manžel...kt.si tým prešli. S takými ľuďmi si myslím,sa to dá postupne prekonať.
Mamina doma pred očami,ja 24
@annyejnji aj mne zomrela, keď som mala 16r....sestra 7...to aké je to ťažké ti tu už všetci napísali, u nás sa potom rodina rozpadla ako domček z karát... nikto s nikým už nie sme v kontakte, nenašli sme si k sebe cestu, mama bola také spojivo... otec sa oženil, sestra je preč, tety, sesternice... každý si ide svoje... smutné,... je to už 28 r.
@lulaby1982 nemusia sa iba ľutovať. Tá baba jej môže poradiť, čo a ako jej pomohlo zvládnuť danú situáciu, ako to celé prežiť, ako sa posunúť ďalej, ako sa o seba postarať, príp. ak má súrodencov ako ďalej aj s nimi. Určite sú skúsenosti druhých na nezaplatenie. Nie každý odborník je odborník alebo dokáže tak pomôcť ako osoba, ktorá to prežila.
@annyejnji mne zomrel otec ked som mala 12r, on 40r .... velmi ma to poznacilo a to som myslela ze nie
@annyejnji ja som mala 28 a 8 mesačné bábo keď som po dvojročnej ťažkej chorobe prišla o mamku 💔 mala 53 rokov. Bolo to peklo.
Mala som 10
Ja som mala 27 keď mi zomrela mama a 6 rokov keď mi zomrel otec
@annyejnji ja som mala 5 mamina 38, ked zomrela.., dnes je to uz 28 rokov co nas opustila.,,, vtedy som si to az tak neuvedomovala, ale postupne som sa velmi hnevala a bola smutna., ze nas so surodencami ,, rozdelili”(sestra13 a brat8 rokov)., oni byvali s otcom a ja u babky., ako u babky mi bolo dobre velmi pekne starostlivo ma spolu s tetou a laskou vychovali., len k nasim som chodila len na vikendy . I to nie vzdy., s odcudzili sme sa a uz to neslo ,,polepit”., uz to je az doteraz nastrbene.. nerozumieme si tak a nemam sa podstatne o koho z rodiny ,,opriet” ak by sa nieco stalo :(.,, ale clovek sa s tym nikdy nezmieri., nauci sa s tym len casom zit.,
@terezka1947 ja tomu neverím,že človek kt má trápenie ,nie pomôcť druhému,to čom písala som myslela vážne a stojím si za tým ,nedoporucujem ,aby kontaktovala ľudí s podobným osudom ,iba sa dozvie ako to má druhý a prípadne ako to prežíva a je zaplavený emociami
@kvetinka75 ok beriem Vás názor ,ja si stojim za svojim
@lulaby1982 ja tiež, pekný deň
mne zomrela ked som mala 6,mam 28 teraz
21 som mala keď mi mama zomrela a 24 keď otec.
