Komunikácia o lekároch s mamou
Ahojte, tak mi napadlo či preberáte s mamou, že ste boli u takého a takého lekára, aké máte zdravotne problémy atď. Ja mám 24 a od 18 sa o tom s mamou vôbec nerozprávam, nedá sa s ňou o tom vôbec baviť, buď hneď maľuje čerta na stenu, vykrikuje že si za to môžem sama alebo začne, že čo riešim že ona sa má horšie. Kamarátka, ale napríklad rieši s mamou každého lekára aj zdravotne problémy, dokonca chodia na vyšetrenie spolu, občas trochu závidím 😄.
Neriešim to s mamou a mama sa ohľadom tohoto a ani iných veci nikdy o to, nas deti, nejako veľmi nezaujímala.
@anonym_autor áno, rozprávam a mám 48r🙂mojej kamarátke raz otec povedal, keď sa mu niečo sťažovala v 30 tke, že ho to emočne unavuje😆pán profesor zahrabany v knihách, ale ona sama povedala, že obidvaja rodičia sú chladní a čo bolo zle to neexistovalo radšej nechceli vedieť, žili v svojej bubline
Normalne sa rozpravame o vsetkom co sa tyka zdravotnych veci
Ja by som chcela aby sa mi deti o tom v budúcnosti zverovali, chceli odo mna radu a nehanbili sa, ale vôbec netuším ako to urobiť nech je to prirodzene 😁
@anonym_autor áno rozprávame sa o svojich zdravotných problémoch aj ona hovorí o tých svojich. Sme si blízke aj keď nie sme úplne naj kamošky tak nám na sebe navzájom záleží a staráme sa aspoň v rozhovoroch jedná o druhú
@anonym_autor ano keď niekomu zvrodiny niečo je mimo prechladnutia vieme o tom všetci a aj lekárov riešime
Ja by som chcela aby sa mi deti o tom v budúcnosti zverovali, chceli odo mna radu a nehanbili sa, ale vôbec netuším ako to urobiť nech je to prirodzene 😁
@anonym_autor každý pochádzame z iných rodín, sú rodiny, kde sa v tejto problematike nikto nepohybuje, nerozumie... a záleží aj od vzťahov v rodine a povahy ľudí, pokiaľ bude tvoja rodina zdravo funkčná, kde sa budete od malička prirodzene baviť o všetkom s dôverou a normálnymi reakciami , tak nevidím dôvod, prečo by sa ti deti nezverovali ( záleží ale od povahy,časom im to môže byť nepríjmné a nebudú mať potrebu to riešiť s rodičom, každý sme iný).
@anonym_autor rozpravame sa o roznych temach a ked pride rec na lekarov,choroby tak aj to. Ale zas urcite temy s nou nemozem/nechcem preberat,lebo by sa nam pokazil len den,tak sa na to vykasli,tiez nie si nutena s kazdym vsetko zdielat,ak na vec nemate rovnaky nazor a vytahovanie takych veci nerobi dobrotu tak naco si kazit vztah.
@anonym_autor mama so mnou na vyšetrenia nechodí. Ani ja s ňou - je ešte samostatná, plne mobilná (aj autom), takže nepotrebuje moju pomoc, či asistenciu. Keby potrebovala, určite idem. Ale teda, rozprávame sa aj o chorobách, či ich zdravotných ťažkostiach… Samozrejme, berúc ohľad na diskrétnosť.
@anonym_autor ja mám pekne po 50 a moja mama vie o každej návšteve lekára aj o výsledkoch...fuha je smutné že o niektorých sa rodičia nezaujímajú .ja to celkom nechápem
@anonym_autor ano, a považujem to za uplne normalne a prirodzene. Nepreberame samozrejme spolu priebeh vyšetrenia, ale či výsledok je/nie je ok. Detto co sá tyka vnuciek sa normalne zaujíma, pýta.
nie, nehovorila, nechcela som ju ztazovat a este som nechcela aby o tom trkotala so svojimi sestrami....co ja som sa dozvedela vsetko...
Ja by som chcela aby sa mi deti o tom v budúcnosti zverovali, chceli odo mna radu a nehanbili sa, ale vôbec netuším ako to urobiť nech je to prirodzene 😁
@anonym_autor ja mám 50,a skoro všetko hovorím máme,aj ona mne
Mám 36 a áno hovorím jej o všetkom, ale ja poňatých doktoroch chodím fakt minimálne aj moje deti
Je to take dvojsecne... na jednej strane to niektorym ludom nemusi byt prijemne, na druhej strane zrovna nejake vazne diagnozy, ktore sa mozu dedit by deti mali poznat... v opacnom garde je to skor o laske k dietatu (zdielat jeho radosti aj starosti)...
@anonym_autor neriesim s mamou nic, dokial neumieram, nevidim dovod. Mama so mnou lekárov tiez neriesi.
@anonym_autor ja neriešim nič s ňou - ani ona so mnou
Tvoja mama je obyčajný kriklúň ( kamarátka ma presne takú mamu, takže to dobre poznám )
Kamarátka ma mamu ktorá je iná ako tvoja tak s ňou preberá veci ty vieš že s tvojou to nejde zariadila si sa podľa toho vec vybavená. Rozumne si to poriesila.
Nie, iba ak sa opyta na nejake vysledky/kontroly alebo nieco akutne, ked ma seklo napr. tak tomedzi recou spomeniem..niekedy sa pyta dalej, ale vacsinou nie, nezaujima ju to...ale to je vo vsetkom, teraz mame nejake starosti, presne vie, ktory den co riesime, lebo som jej to hovorila a povie,ze nabuduce mi povies vysledok..v ten den sa neopyta, nezavola, a dalsikrat pri telefonate na to tiez zabudne..
Mamu už nemám od 20tky, ale kým žila tak sme sa bavili ak bol problem.. mala som v nej dôveru, ze ma vypočuje.. ale všade som chodila sama, ona bola skôr len taká morálna opora ak som sa niečoho bála..
Tak ja nepotrebujem aby ma všade sprevádzala, ale keď jej poviem o nejakom zdravotnom probléme tak ona sa ako keby nahnevá že mi niečo je a povie nech si to riešim sama 😄.
Tak ja nepotrebujem aby ma všade sprevádzala, ale keď jej poviem o nejakom zdravotnom probléme tak ona sa ako keby nahnevá že mi niečo je a povie nech si to riešim sama 😄.
@anonym_autor čudná reakcia mami...ja mám 47 a mám vie o zdrav. probléme, keď nejaké riešim. Nechodí so mnou, skôr ja ju už vozím po lekároch...
Ahoj, ja mám 25 a v podstate vie o všetkom, nedávno som mala operáciu a na niektoré predoperačné vyšetrenia chodila somnou keď sa partnerovi nedalo lebo to bolo pre mňa stresujúce inak na také bežné preventívky chodím sama
S mojou mamou sa rozpravam takmer o vsetkom, vratane zdravotneho stavu mna a aj mojej rodiny. Po lekaroch so mnou nechodi uz od puberty, ani ja s nou - je plne samostatna, ani ona, ani otec opateru nepotrebuju. Niekedy mi o niektorych zakrokoch povie az po, aby ma nestresovala. Toto neznasam a uz s tym rodicia viac-menej presrali.
Skor chodim k lekarom so svokrou, ale len z dovodu, ze ona nesoferuje a potrebuje vtedy odvoz. Ale to ju vacsinou vezie jej syn, moj muz.
Ked to porovnam s okolim, tak ja mam so svojou mamou nadstandardny vztah, ale tak zdravo. Raz by som chcela, aby aj moj syn mal taky vztah ku mne.
Ja som mala tzv "studený odchov", čiže som nebola naučená zdieľať nejaké trápenia a pod. Som dospelá a našim hovorím minimum, čo musím. Keď tak už radšej otcovi. Mama všetko, čo vie vykecá ďalej. To za prvé. A za druhé sú obaja rodičia konšpirátori, takže hneď hľadajú dôvod v nejakej kravine a to ja nemienim počúvať. Niekomu, kto sa s týmto zdôveruje rodičom nemám prečo závidieť, nie je mi to prirodzené.
