Konflikty s budúcou svokrou

Priateľ ma požiadal o ruku a keď sme to išli oznamit jeho rodičom, tak svokra celá nadšená že okamžite ide za farárom dohodnúť ako to urobíme že nech mi urýchlene vybaví všetky sviatosti či ako sa to volá lebo ja som ateistka a v podstate nám oznámila že svetba bude u nich v kostole. Na to som jej ja povedala, že nech sa na mňa nehnevá ale svatbu v kostole mať nebudeme, že nie som veriaca a robiť si sviatosti len pre to aby to vyzeralo pred katolíckou verejnosťou u nás v obci dobre mi príde ako nezmysel a pokrytectvo. Ona začala prisaham bliakat po mne, že čo si to dovoľujem, že som šteňa nevychované a že nech si nemyslím že jej syna ožení s nejakou nepokrstenou k* že taký sobáš nie je ani platný že to sa ani brať nemusíme a môžme žiť celý život ako zvieratká. Ako beriem, tu v obci je väčšina ľudí silne veriaca a asi by sa na nás niekto mohol divne pozerať keby vedia že sme mali svatbu na úrade, ale mne sú názory tých ľudí ťažko u prdele. Chvíľku som to ešte skúšala, nejak ju uchlácholit, ale skončilo to tak že ona povedala že na svatbu ani nepríde a že vnúčatá nech dáme druhej starej materi že ona satančata nechce v rodine. V tom momentě som sa zdvihla a bez slova odišla. Priateľ tam ostal. Potom prišiel domov a povedal že ma síce chápe,ale že mám pochopiť aj jeho mamu a mala by som sa jej ospravedlniť a sobáš v kostole prehodnotiť. Ja neviem ako z tejto situácie von ale bosorke neustupim