Kríza v manželstve
Ahojte, kedze na MK vystupujem a pozna ma vela mamiciek, zalozila som si nove konto lebo mi je tato situacia neprijemna, nechcem aby o nej nikto vedel, ale takisto sa potrebujem vyrozpravat lebo sa zadusim a tiez by bolo od vas mile, keby ste k tomu napisali vas nazor. Dopredu vas prosim, nevyryvajte do mna, aj tak som momentalne dost na dne :( .
Takze, s manzelom mame male niekolko mesacne babatko. Babatko sme obaja velmi chceli a velmi sme sa nan tesili. Manzel je prikladny otec a o male sa stara neskutocne dobre. Pomaha mi uspavat, krmit, prebalovat, no proste vsetko, nase dieta miluje nadovsetko.
Nase manzelstvo nieje dlhe a preto, je tam este velka zalubenost(teda z mojej strany urcite, myslela som ze aj z tej jeho). Akosi mam pocit ze po narodeni dietata ma odsunul na druhu kolaj. Ked pride z prace, ja mu nieco poviem..napr. Vymyslim si, ze zacnem chodit cvicit, on povie ze ok. Vobec sa nezaujima s kym, kam atd..proste ide o to, ze sa ma nepyta. Ja sa ho pytam, aky mal den, ako bolo v robote, koho stretol atd..a on proste skoro nic. Najradsej je, ked si zaobe telefon a surfuje si na nete clanky alebo este doraba veci do roboty. Cize sa moc nerozpravame(ak nezacnem ja od seba). Nehovorim, stara sa o mna, myslim takym stylom ze ci mi nema nieco kupit atd..ale zaujem o moju osobu z jeho strany je velmi chaby.
Akosi sa toto kopilo, ja som zacala byt nervozna, zacala som mu vycitat kazdu vec co ma nastvala a zacali sme sa hadat(najviac o tom ze by nemusel kazdy tyzden pit-doma, malokedy ide von, alebo nech si po sebe upratuje aspon saty ze ja niesom sluzka. Tieto dennodenne hadky sa vzdy nejako ututlali, vzdy sme sa udobrili..ale posledne dva tyzdne som citila ze je uz zle. Ja som uz aj stagnovala(prestala som sa ho vypytovat) a on spozornel, zrazu sa ma zacal pytat co mi je, hovorim nic mi nieje len sa chovam sko ty, aspon vidis ake to je..
Potom je tu este jedna vec, mala som ist na jeden zakrok s ktorym on nesuhlasil a pohadali sme sa. Ja som teda povedala ze nan nepojdem ak si to nezela a on ze teda dobre. Asi pred par dnami som to ale vytiahla opat ci sa o tom nemozeme porozpracat ze ja na ten zakrok pojdem, no a odvtedy sa prakticky nebavime.
Vyvrcholilo to hadkou predvcerom, ked som pridala svoju fotku na ktorej sa usmievam a on na mna zacal ze pred kym to hram ze co chcem aby ma ludia obdivovali, ked navonok je to uplne inak ako v skutocnosti. Ze sa mi smeje ze sa prezentujem ako stastna osoba pritom vovnutri som velmi nestastna, zakomplexovana osoba(asi kvoli tomu zakroku) ktora je chora na hlavu a zneprijemnuje zivot vsetkym naokolo..po tychto slovach sme sa velmi pohadali a nebavime sa spolu vobec. Neviem ako budeme spolu nadalej fungovat lebo jeho slova ma velmi ranili. Ja som mu tiez povedala ze je chudak a ze u mna klesol na totalne dno a neviem si s nim dalej predstavit partnersky zivot..
Ak ste sa dostali az sem tak dakujem za trpezlivost a prosim poradte co by ste robili? Porozpravat sa ja nechcem zacat prva, lebo ma jeho slova velmi ranili
@savanas Ludia vidia to na co zameriavajú svoju myseľ. Kým sme s mužom neplánovali deti, vsetky ulice boli plne normálnych ludi. Akonáhle sme sa začali snažiť o dieťatko všade vyskočili kocikujuce maminy, alebo tehulky. Niežeby tam pred tym neboli, len sme ich neevidovali, lebo sme ich neriešili.
Takze keď ty vidis ze nie su šťastne rodiny, neznamená to, ze nie su. Su a je ich vela, len máš zaostrene na to na co si zvyknutý.
Áno tutu, mám asi príliš zlé zaostrenú dioptriu zlým smerom.
Môj najmladší brat je homosexuál. Iba raz som sa ho spýtal, prečo nevidí v ženách príťažlivosť ako muž. On mi povedal, že má rád ženy, ale nevie zniesť pohľad na ženský sexuálny orgán. Pravdu povediac som nemal ani najmenšieho slová, pretože nerozumel som povahe jeho slov. Ale teraz, teraz začínam cítiť jeho povahu citov. Keď som odišiel od exmanželky, tak som mal v sebe tak veľa toho zlého, že to zlé prevalcovalo kompletne aj ten najmenší cit voči synovi. Nedokázal som v sebe potlačiť to zlé niekoľko mesiacov.
Teraz, keď je to lepšie a sú chvíle, že som s ním, tak keď spí, neviem nájsť slová ako by som sa mú za tie mesiace, keď ma nevidel, dokázal ospravedlniť. Keď ho pohladím po hlave, tak si hovorím, že už nechcem byť nikdy tak v sebe zlý.
Niekedy som, ani neviem či nahnevaný, alebo závidím vám ženám, jak ste schopné pre svoje deti urobiť všetko, pričom ja, ja to nechápem, že to tak neviem.
A áno, treba sa naučiť vidieť v tomto svete viac krásnych vecí, ľudí. Pretože inak sa len z ťažká dokážeme pozrieť na svet s veselou tvárou. Preto sú tak veľmi dôležitý všetci tí, ktorý nás majú radí. Ale najmä náš domov, naša rodina. Áno ten pocit rodinného tepla.
Prepáč tutu, len moje oči poznajú prevažne tento svet tak, že niekedy si musím dať okuliare, aby som nevidel detí, ženy a aj mužov a rodiny v tomto svete tak tvrdo a bez úsmevu na tvári.
Sakra, som 41 ročný muž a stále sa učím vidieť a veriť, že existujú aj šťastný ľudia a rodiny. Veď chcem, aby môj syn bol raz šťastným mužom, manželom, otcom a starým otcom. A aby mal skutočne ten jedinečný domov, svoju rodinu. Manželku, ktorú bude neskutočne milovať a nikdy ju neopustí, a detí, ktoré ho budú vždy vítať s otvorenou náručou, ako keď on ma vždy víta. Skratka domov, kde srdcia horia láskou.
@savanas vzacny material na psychoanalyzu pre Freuda a Junga 🙂
( nemyslene ironicky)
Nuz mal si to tazke... detstvo formuje psyche cloveka. Prajem Ti , aby Tvoje prazdno na dusi zaplnila ta prava forma lasky.
Moja rada: odpust vsetkym postupne a otvor ♡ pre lasku a spontanne miluj a ta laska (napr. Zena) pride.
Vhodna kniha pre Teba : Louise Hay -Miluj svoj zivot
Presne madamcoco, trafila si to. Muž by nemal mať tak zženštilý prístup.
A áno, asi určite každá žena by na prvom rande zaspala. Musím sa pousmiať, pretože keď som bol ešte malý chlapec, tak som za svoje násilností skoro dostal polepšovňu. A teraz. Je to iné. Som rád, že som mužom.
Keď som odišiel od exmanželky, tak som skúsil niektoré zoznamka, ale vy ženy hľadáte najmä muža a nie dieťa. A tie zahraničné, vy Slovenky ste predsa len tie najbližšie.
Je zaujímavé, jak niektoré ženy sú tak povahou tvrdé. Nepíšem to preto, aby som vás rozhneval, to nie. Ale je to asi tým, že dnešná doba je náročná a vy musíte mať silný štít, aby ste prežili a mohli žiť.
Tuusfatum, vďaka. Nechcem tú moc pliesť psychológiu, na to je iný blog. Len dnešné partnerstvá a manželstvá sú aj o tom vnútri. O rovnováhe, srdci, sile ducha a aj všetkom vôkol nás.
@savanas pripadáš mi veľmi vnútorne zranený a príliš sa orientuješ na minulosť. Mal by si ísť dopredu, začať normálne fungovať a žiť. To, čo vysielaš, to aj priťahuješ... takže ak si chceš časom nájsť nejakú spriaznenú dušu, mal by si mať vysporiadané rôzne traumy z detstva, z manželstva, z celej minulosti. Nikto nechce počúvať fňukajúceho ztraumatizovaného človeka, ktorý potrebuje poľutovať. Ak si s tým nevieš sám poradiť, skús nejakého terapeuta... Málokto mal ideálne detstvo, ideálne vzťahy, ale ide o to, poučiť sa, naučiť sa, že takto to už nechcem, za tieto hranice už nepôjdem a ísť ďalej... držím palce...
Pardon. Nechcel som tu zaťahovať psychológiu.
Mám svoju psychoterapeutku viac ako rok, len to bude dlhšie trvať.
A áno, vyliečiť vnútro a ísť ďalej.
Chcel som sa rozprávať o vzťahoch, a nakoniec to vyletelo trochu inak.
Vďaka.
Milé dámy, ešteže vás my muži máme. Bez vás by nebol život.
@savanas
ahoj,
mne sa nahodou to prirovnanie "varenie zabiaka" paci... (len nie kazda dama to pochopila).
nemyslim si, ze to musi byt hned spojene s vypocitavostou, klamstvom zeny,.. ako sa tu niektore damy rozculovali a " bili" do prs, ze oni nic take nerobia a hraju fer hru so svojim partnerom..asi uz zabudli, ako to bolo, ked sa chceli na zaciatku vztahu zapacit muzovi urcite pouzivali aj zenske zbrane, a pekne si toho zabiacika pripravili, vyfintili sa kvoli nemu, aby mu padla sanka...a ked chceli nieco dosiahnut asi na to nesli hrr hrr, ale boli trpezlive a vnimave a nezne...jasne, teraz to uz popru, vtedy to nebola vypocitavost, bola to laska...
lenze rozmyslat strategicky aj po x rokov vo vztahu podla mna nie je od veci, hlavne ak toho muza lubim, som hravy typ aj moja polovicka si uziva toto varenie tak preco preboha nie..nejde tu o ziadne klamstvo ale vzajomnu hru ktora oboch bavi, vzrusuje..neviem preco sa niektore zienky tak striktne zaseknu ked uz je muz v chomute a prestanu experimentovat...zabavat sa...
kolko krat tu citam prispevky ako by tie zeny vyrastali na vojne, mali studeny odchov..existuje iba cierna a biela, iba dobre a zle..akoby nic medzi tym uz nebolo..kde sa podela fantazia? zahadnost? nechapem..no nic..trochu som sa odviazala. 😉
dobra poznamka, ze zeny su tvrde svojou povahou..ano, ale ber do uvahy, ze si na zenskom fore, kde sa pride mnostvo nestastnych zien vyventilovat a presviedcat o svojej pravde...v skutocnosti si mozno doma vo svojej rodine nevedia spravit poriadky..a tak sa im naskytne aspon tu prilezitost byt silne slovami a kategoricky odmietat, ci zaoberat sa sebou..vsak druhemu sa tak lahko radi..
inak by ma zaujimalo ak to nie je tajne, z akeho regionu pochadzas...pises tak zvlastne popletene ako by si nebol ani slovak...🙂
a to nic, ze by niektore zaspali na prvom rande..ja mam muza podobneho cesta aspon podla toho ako pises..a bolo to fakt tazke vydrzat jeho siahodlhe filozofovanie ale ma kvality a klady ktorym som podlahla...takze nic nie je stratene ani pre teba.
@novaidentita A na aky zakrok si to mala ist?
Nie je tajomstvom apolka. Narodil som sa v BB, prevažnú časť detstva a dospievania v Tvrdošíne na Orave, a teraz posledných 13 rokov a niečo v BA.
Je mi ľúto, že sa neviem tak najlepšie vyjadrovať, ale apolka, vystihla si tú manželskú hravosť a fantáziou.
Kedysi som si myslel, že ste veľmi vypočítavé. Ale nie ste. Mate vlastností, ktorým keby sme my muži sa snažili lepšie rozumieť, tak manželský život si vieme vďaka vám omnoho lepšie a zábavnejšie užiť.
Ten život predsa nemá byť tak tvrdý. Myslím, že by mal byť veselší.
@savanas ....jeziskove huslicky....ty by si mal romany pisat, teba je tu skoda..... 😉