Ľúbim svojho syna?

Nepripomína ti niekoho? Možno manžela/iného príbuzného v rodine.. a niektoré problémy, ktoré by ste si mali vysvetliť medzi sebou, vidíš na synovi (hlas, gestá, podobné reakcie, správanie..). Skús za zamyslieť, či na niekoho iného nereaguješ podobne podráždene a toto je len prenos zlej skúsenosti.

.. trochu to odľahčím, ja napr. totálne neznášam jednoho českého herca (hráva v rozprávkach, ktoré syn občas pozerá) a to IBA preto, lebo mi postavou, hlasom a gestami pripomína malichernú a dosť zbabelú osobu, s ktorou som bola istý čas nútená pracovať.

asi by som navstivila psychologa a pokusila sa s nim patrat po pricine.. nepises ako je syn stary, ci je to tak od narodenia, alebo sa to stalo v priebehu jeho zivota..

ja mam tiez tri deti, kazde z nich lubim velmi, ale ku kazdemu mam jedinecny vztah, pretoze kazde je ine - najstarsi je pojaseny chalan, ktory ma v sebe ale vela empatie, dcera je tvrdohlava, ale typicke mile dievcatko a najmladsi je sice nervak, ale zlate babo.. kazdy z nich ma zle ale aj dobre vlastnosti, tak ako kazdy clovek na svete.. ku kazdemu pristupujem inak, pretoze kazde ma inu povahu a kazde inak pocuva, kazde ma aj iny vek - takze aj u nas sa stava, ze na najstarsieho kricim najviac, lebo najviac z deti vymysla a nepocuva.. ale to neznamena, ze ho nelubim..

ty si ale svoje city uplne pomenovala, takze podla mna by si mala hladat pricinu v sebe a pokusit sa ju vyriesit..

ja tiež troška viac kričím po jednej dcére....už som aj prišla nato prečo....je úplne iná - výzorovo - čo nevadí, ale hlavne povahovo ako ostatné deti. môžem jej rozprávať čo chcem, ona si stále robí všetko po svojom....jednoducho je zaťatá a neposlušná. ak nie je po nej, strašne kričí a hádže čo jej príde pod ruky, všetko si vydobíja plačom....Ostatné deti takú povahu nemajú....
no ale zas pre svokru je to najväčší miláčik....

u nas je tiez taky stredny furt co si vymysla a potom kricime az mi je to luto ze len vzdy po nom.tak sa ho snazim aspon casto mojkat az tak si vzdy tak sladko vzdychne.ach keby bol inej povahy.dufam furt ze s toho vyrastie.

@kacicka70 moze v sebe zrkadlit nieco z teba samotnej, co ti podvedome vadi.

chod na regresnu terapiu, uplne vazne.... tam najdes pricinu.. a pomozu ti to zmenit

@kacicka70 kolko rokov maju tvoje deti?
Ono s niektorymi ludmi si nesadneme, je jedno ci su to nase deti, znami, kolegovia. Jednoducho niektore povahove crty su nekompatibilne. Ale so vsetkym sa da pracovat, len treba chciet, naucit sa uvedomit si suvislosti, priority.
Mozes na cloveku neznasat urcitu crtu, ale treba si uvedomit ze tato crta je to co ti vadi, nie cely clovek

@kacicka70 či ľúbiš svojho syna ? Ja myslím že určite ano . Len si treba predstaviť situáciu , keby sa mu niečo stalo ,keby veľmi vážne ochorel...tam si človek až plne uvedomí čo preňho ten druhý znamená .

Detí majú 8,6 a 3 mesiace. Začala som sa teraz nad tým viac zamýšľať celý deň som sa prizerala ako sa správam, celkom som to zvládla, no ale toto moje pocity nezmení. Vôbec sa neho neteším kedy príde zo škôlky, nezaujímam sa čo tam robil. Fakt fungujeme pomaly ako spolubývajúci. Starám sa skôr iba z povinnosti. Asi by som mala fakt vyhľadať psychológa, lebo veľmi dobre viem, že mu týmto ubližuje.

@maminuska toto aj mňa napadlo. Ale zas keď má iba horúčku tak sa o neho pekne starám a samozrejme bojím.

@kacicka70 ahoj, no dovodov preco je to tak je viacero:
1. Narusena vztahova vazba - tazky porod, malo a kratko si ho kojila, ....
2. Nie je v tvojom zivote niekto, kto ti ublizil a neodpustila si mu a tvoj syncek ti ho pripomina? Obcas to byva u rozvedenych, ak spravanim pripomina partnera
3. Vadi ti spravanie, ktore je len napodobenim teba samej
4. Deticky velmi dobre vedia vycitit, na akom mieste su u rodicov a ci su milovane, a ak su uprednostnovani ini surodenci, ak na tu istu vec sa k nim pristupuje rozne, snazia sa zaujat aspon nevhodnym spravanim.

Skus terapiu pevnym objatim (Jirina Prekopova). Pevne synceka objim a povedz mu ako ho milujes, ale aj co ta na jeho spravani trapi alebo sa ti nepaci. On by mal urobit to iste. 6 rocny ma slovnu zasobu, ktorou by sa mal vediet vyjadrit. Ak nie, tak mu prosim pomoz. Pevne objatie pouzi aj v pripade, ked mas chut na neho nakricat, ale povies mu miesto toho, ze ho lubis a co sa ti na jeho spravani nepaci.
Dalsi krok by mohol voest k zavedeniu pravidiel, ak je nieco, co ta opakovane hneva.
A este, je potrebne sa vela modlit za deti. Modlitba je zazracna vec, zacina menit vzdy aj modliaceho sa, ak je modlitba uprimna.

prvý krok máš za sebou, ten e veľmi dôležitý. A to že si si uvedomila, že máš problém a je nutné ho riešiť. Nemôže takto vyrastať, pretože to dieťa to tiež cíti, že sa k nemu inak správaš. Zamysli sa nad tým koho ti pripomína a prečo máš taký vztek 🙂

@kacicka70 nechcem Ťa odcudzovať,ale nepríde mi to normálne čo píšeš..... netešís sa na vlastné dieťa,keď má dôjsť zo škôlky??na jeho nové zážitky,na to,že mu dáš niečo napapať,že sa budete spolu rozprávať??hmmm....smutné....je to tvoje dieťa,ako ďalšie dve,ja tomu ozaj nerozumiem,prepáč...

@kacicka70 a čím je tento stredný syn iný? Je náročnejší? Je umrnčaný? Klame? Robí ďalším deťom zle? Alebo je povahovo pre teba neprijateľný?

Drahá mama a ocko,

vezmite a uchovajte si tento list odo mňa. Dajte ho na miesto, kde si ho môžete vždy znovu prečítať, keď sa niečo stane a máte ten pocit, že to potrebujete.

Prosím, neočakávajte odo mňa príliš veľa ako od novorodenca alebo príliš veľa od seba ako rodiča. Dajte nám obom ako narodeninový darček šesť týždňov, aby som mohol rásť, dozrieť, stať sa stabilnejším a predvídateľným. Šesť týždňov, kým si odpočinieš, oddýchneš a necháš svoje telo, aby sa vrátilo do normálneho stavu.

Prosím, nakŕmte ma, keď som hladný. Nikdy som nevedel, čo je to hlad v tvojom lone, mami, čas pre mňa vtedy nič neznamenal.

Prosím, držte ma, maznajte sa so mnou, bozkávajte a dotýkajte sa ma, zdvíhajte ma na ruky. Vždy som bol v tesnom objatí v lone a predtým som nikdy nebol sám.

Odpusťte mi, prosím, že veľa plačem. Nie som tyran, ktorý bol poslaný, aby váš život urobil zúfalým, ale je to jediný spôsob, ako vám môžem povedať, že nie som šťastný. Svojím krikom dávam najavo, že sa niečo deje. Keď budem rásť, budem aj menej plakať.

Urobte si čas, aby ste zistili, kto v skutočnosti som, ako sa od seba líšime a ako veľa vám môžem do života dať. Pozorne ma počúvajte a ja vám vždy poviem, čo ma trápi, aby ste ma utíšili alebo mi prepáčili.

Nezabudnite, som odolný/á a zvládnem mnohé chyby, ktorých sa na mne dopustíte. Pokiaľ ich budete robiť s láskou, nemôže mi byť ublížené.
Prosím, nenechajte sa mnou sklamať. Nie som dokonalé dieťa, ktoré ste očakávali a neklamte samých seba, že ste dokonalí rodičia.

Starajte sa o seba, a to vyváženou stravou, odpočinkom, cvičením, aby ste mali dosť trpezlivosti a energie na to, aby ste sa o mňa postarali.

Prosím, dbajte na váš vzťah medzi sebou. Ak je dobrá a pevná rodová väzba, tak nie je potrebné, aby som musel spájať rodinu ja.

Majte na pamäti, že všetko trvá veľmi krátko, aj keď sa zdá, že to bude navždy. Budem bábätkom len chvíľu. Užite si ma, pretože už nikdy nebudem také malé.

Ďakujem, mami. S láskou, tvoj syn

Vo vlaku raz pri mne sedela rodinka, rodičia a ich deti, starší syn a mladšia dcéra. Otec po tom chlapcovi iba hučal, chudáčik sa nemohol ani pohnúť či niečo spýtať a dcérenka bola iba ťuťuli-muťuli. Vtedy som si povedala, že ja nikdy nechcem byť takým rodičom a budem si na to dávať pozor. O to horšie, keď to tak cíti matka, častejšie uprednostňuje otec. Svojím konaním neskôr vyvoláš i konflikty medzi súrodencami, 2 : 1. Dosť čo sa bude prebíjať vo svete, a to sa má prebíjať a bojovať o lásku aj v rodine?

@katharines malo alebo kratko si ho kojila? ja neviem, preco to ma stale niekto potrebu vytahovat. nemyslim si, ze materinska laska nejak suvisi s kojenim.

Manžel ti nič nehovorí, resp. všíma si to? Vyhľadaj odbornú pomoc psychológa.

Sa to uplne zle cita ze sa nezaujimam.ja som tiez chodila s pocitom do skolky co zase bude do skoly sa pytam pomaly kazducky den aky bol ci posluchal ci pracoval.nemoze to byt poporodna depresia lebo naozaj na kazde dieta ked sa matka pozrie aj na to neposlusne proste musi citit tu lasku ved je to kus zo seba aj ked je kazde ine.

@kiwi3 Aj mňa to zarazilo s tým kojením...u nej je zrejme intenzita materinskej lásky priamo úmerná hodinám kojenia ☹ To sú typy mamičiek, čo by najradšej kojili dieťa až do adolescentného veku 😢

@kiwi3
@cecilia68 No kojenie je velmi dolezite, pretoze upevnuje vztahovu vazbu (o.i. telo matky velmi presne a rychlo reaguje na potreby dietatka) a samozrejme dava dietatku aj potrebne protilatky a tiez vyzivu pre jeho mikrobiom. Avsak nie je to jediny atribut toho ci je alebo nie je niekto dobra matka, avsak vplyva to na vztah urcite pozitivne. Vztahova vazba je komplexna.

@katharines ja som moje deticky nekojila prilis dlho a miluju ma najviac na svete a ja ich neskutocne.

@renata5 plati, co som napisala uz vyssie. Kojenie je len 1 aspekt z mnohych.

@kacicka70 ja ta zase nebudem lutovat a tutuli mutuli poviem ti na rovinu si predstav ako sa moze tvoj syn citit????musi byt velmi nestastny narodil sa mu novy surodenec a ty toto robis on pre neho si cely svet jeho mama ktora sa ma na neho tesit ktora s nim ma prezivat jeho pekne chvile jeho zazitky pamataj ze ked ta to raz prejde a ty zacnes byt normalna mama tak on ako 6 rocne dieta si bude pamatat aby sa to raz neotocilo proti tebe☹

@katharines ja som kojila svoje deti dlho , ale stále to považujem len za podanie stravy cez prsník . Jednoducho som priložila, napilo sa ...podstatné je čo sa deje potom.

Mňa takto irituje tretie dieťa, má 8 rokov, je tvrdohlavá ako hrom , jačí , kričí , strká do sestry ..ale skoro neviem čo je to škola, učí sa na samé jednotky, úlohy si robí sama ja len kontrolujem ... hm uvažujem koho mi to pripomína, no celá JA. Priznám sa že niekedy by som ju najradšej nevidela, rovnako to bolo aj s druhým synom , ktorý je tiež po mne. Syn má dnes už18 rokov , a myslím že máme veľmi dobrý vzťah. Ostatné dve deti sú prítulné mačičky bezproblémové . Samozrejme že takéto deti sa ľúbia veľmi ľahko . Ale je nutné milovať aj deti nepoddajné , tvrdohlavé, problémové, neposlušné...tie to potrebujú ešte viac.

Nechcem aby ma niekto ľutoval ako to tu bolo spomenuté, no jednoducho ja to neviem ovplyvniť. City idú proste z človeka, nedajú sa kúpiť. Veľmi sa teraz prizeram, prišla som na to že áno ľúbim ho, no proste nemám potrebu mu to prejavovať. Vlastne asi je to v povahe, ani s najstarším na nemojkam. Viem o všetkých mojich chybách, a určite chcem pracovať na ich odstránení. Viem že asi ho stiskať nebudem, no určite chcem zmeniť správanie

A čo sa týka kojenia, tak bol kojeny 18 mesiacov a prvý syn asi 3 týždne. Tak s tým to nesúvisí.