Mala by som sa postarať o dcéru svojej kamarátky?
No takto... Moja známa ma požiadala, aby som sa jej nejaký čas starala o dcéru. Dievča má 14, s mojou dcérou sú najlepšie kamarátky. Dlhé roky bývame na jednom sídlisku. S jej rodinou sa poznáme, aj s otcom dievčaťa. Ide o to, že sa pred pár mesiacmi rozviedli a dlho sa nevedeli dohodnúť čo sa bytu týka. Vlastne to stále riešia. Byt je totiž spoločný a ex sa zaťal, že tam ostane. Známa s ním samozrejme žiť pod jednou strechou nechce. Majú ešte mladšieho syna. Známa sa teda rozhodla, že s ním odíde k rodičom do iného mesta. No len ešte je tu jej dcéra. Chodí tu do školy, má tu podanú prihlášku na strednú. Má tu kamarátov. A s otcom ostať nechce za žiadnu cenu, keďže majú otrasný vzťah. Známa teda netuší čo robiť. S ex neostane v žiadnom prípade, ale kým sa to celé vyrieši bude to trvať. Dievča nechce ísť s mamou k babke, ale nechce bývať ani s otcom. A tak teda došlo k návrhu, že by ostala dočasne u nás... Niekoľko dní, týždňov? To nikto nevie. Chodila by k mame na víkendy. Plus známa sa ponúkla, že bude za ňu platiť nejaké výdavky (samozrejme, aby ste si nemysleli, že pozerám hneď na peniaze, navrhla to ona sama). Mužovi to je jedno, chodí na služobky. Chcem pomôcť aj kamarátke aj dievčaťu, lebo obe poznám 10 rokov a viem, že aj mojej dcére by ublížilo keby prišla o najlepšiu kamarátku. Navyše u nás dievča beztak trávi veľa času a beriem ju pomaly ako vlastnú. No predsa... Neviem či sa dokážem starať o niekoľko týždňov o tri deti...
@bluka2 tak budu, je to tvoja osobna vec. Ja by som si cudzie dieta domov nezobrala. Ale to som ja. Nech si kazdy robi ako uzna za vhodne. Zivot ma naucil, ze nie kazdy co sa tvari ako kamarat nim aj je.
@muchotrafka298 a dieťa z rodiny áno?
@bluka2 tak budu, je to tvoja osobna vec. Ja by som si cudzie dieta domov nezobrala. Ale to som ja. Nech si kazdy robi ako uzna za vhodne. Zivot ma naucil, ze nie kazdy co sa tvari ako kamarat nim aj je.
@muchotrafka298 každý ma vlastne skúsenosti. Ja mám pevne, dlhoročne kamarátstva, medzičasom aj 20 rokov plus a verim, že ostanú už aj do konca našich časov…
@anonym_autor V žiadnom prípade to nerob, už len pre dobro svojej rodiny. Ich problémy, nech si pomôžu sami
@muchotrafka298 každý ma vlastne skúsenosti. Ja mám pevne, dlhoročne kamarátstva, medzičasom aj 20 rokov plus a verim, že ostanú už aj do konca našich časov…
@bluka2 ty zijes v zahranici a tvoja situacia je absolutne odlisna. Tu sa bavime v diskusii k prispevku o mesiacoch mozno rokoch, nie o par tyzdnoch alebo mesiacoch. Nikto nevie na ako dlho by tam dievca zostalo.
@bluka2 ty zijes v zahranici a tvoja situacia je absolutne odlisna. Tu sa bavime v diskusii k prispevku o mesiacoch mozno rokoch, nie o par tyzdnoch alebo mesiacoch. Nikto nevie na ako dlho by tam dievca zostalo.
@muchotrafka298 to mas pravdu, možno aj o scenariu “navždy” sa tu bavíme. Aspoň to by mala autorka zohľadniť, že tam to môže smerovať. A ak sa na to nahodou dá, vedieť, čo je pre ňu prípustné a čo nie (ok na mesiac? Ok na pol roka? Ok na neurčito? A všetkým, vrátane toho dietata to jasne povedať: Katka, budeš s nami, potešíme sa, do začiatku strednej, potom pôjdeš na internát alebo k mame. Pravidla u nás sú také a take, rešpektujeme sa navzájom a zvyšok doladíme.
@barbora01 a to sa jej nedalo hneď zo začiatku zatrhnúť 1€ namiesto tej desiaty? “Nie, takto to u nás nefunguje”. A pre deti podľa mňa dobrá situácia na sebarozvoj. Spravila by som z toho ponaučenie, či sa oplatí kryt niekoho alebo radšej voliť pravdu? Tieto situácie ich posunu dalej v živote. Jasne, že sa nedá očakávať ideálne spolunažívanie, život s deťmi ma presne aj tieto stránky
@bluka2 isto sa dalo, ale bola to pre mňa nová situácia, nevedela som ako reagovať a hlavne mi jej bolo ľúto, že nemá mamu. Som som si tak predstavila, že keby moje deti ostali bez mamy, tak by som bola šťastná, keby bol niekto na nich láskavý, tak som to chcela aj ja urobiť pre cudzie dieťa, no čo ti poviem, naivná som bola. Ale na druhej strane nás to s deťmi zblížilo, lebo aj im to bolo ľúto a odvtedy mi začali hovoriť len pravdu
@bluka2 isto sa dalo, ale bola to pre mňa nová situácia, nevedela som ako reagovať a hlavne mi jej bolo ľúto, že nemá mamu. Som som si tak predstavila, že keby moje deti ostali bez mamy, tak by som bola šťastná, keby bol niekto na nich láskavý, tak som to chcela aj ja urobiť pre cudzie dieťa, no čo ti poviem, naivná som bola. Ale na druhej strane nás to s deťmi zblížilo, lebo aj im to bolo ľúto a odvtedy mi začali hovoriť len pravdu
@barbora01 to už je na takú všeobecnú diskusiu, láskavosť je fajn, ale aj taká dvojsecna zbraň pri detoch. Mne sa zdá, že najlepšie funguje spravodlivosť, ista skôr vyssia mierka očakávania na nich (“urobiť desiatu zvládneš, poďme do toho bez diskusie”) než ich dávať do takej pozície chudákov obetí a neschopných… to vždy zle vypáli. Taký mix láskavosti a prísnosti treba, nie vždy sa ľahko nachádza 🤪
Nie, nechod do toho, pretoze toto je problem jej rodicov a toto je obdobie, kedy jej psychiku maju riesit jej rodicia, pomoct jej prejst tym obdobim, nie cudzi ludia.
Vies, ja som tiez clovek, co vela pomahal, aj ked len v rodine a tiez v situacii, ked sa mi rozviedla sestra, ked sete malaa male deti... Vela som jej pomohla, aj financne, aj som si dovolenky dlho na jej deti minala, nie pre seba. Stai sa mi rozne situacie, ked sa mne narodilo babo, segra ratala, ze aj tak na prazdniny vezmem jej decka, oni mali vtedy okolo 10 rokov, to sa program s babatkom nedal spojit. Ona moju dceru nikdy nevzala ku sebe na prazdniny. Potom neskor mal ist synovec na vysku, sestra takto "ratala" ze bude u nas. Aby bol v bezpeci, aby sme ho mali pod kontrolou. To som uz odmietla. Nemal by tu sukromie, musel by len na gauci spat... Alebo si sestra predstavovala, ze ku nam bude chodit na obedy a podobe. Ved on sam to nechcel, chcel byt na intraku s kamosmi... Bolo to o jej potrebe, nie o potrebe toho dietata.
Rozvod je obrovska zmena a zataz, hoci to dieta mas rada, nesmie ta zena na teba prenasat zodpovednost. To sa jej dcera ako ma citit, ako odlozeny nepohodlny kus nabytku, ktory nepatri do zvota ani otca ani mamy? Mozes im ponuknut, ze kvoli kamaratstvu obcas moze na vikend prist, ale viac by som na tvojom mieste nerobila, obrati sa to proti tebe. Povedz radsej nie hned ako neskoro. Hod si incou a este kym nedopadla, uvedom si, aka odpoved chces, aby ti na nej padla - som si ista, ze by si si zelala "nepomoct" a je to spravne.
@barbora01 to už je na takú všeobecnú diskusiu, láskavosť je fajn, ale aj taká dvojsecna zbraň pri detoch. Mne sa zdá, že najlepšie funguje spravodlivosť, ista skôr vyssia mierka očakávania na nich (“urobiť desiatu zvládneš, poďme do toho bez diskusie”) než ich dávať do takej pozície chudákov obetí a neschopných… to vždy zle vypáli. Taký mix láskavosti a prísnosti treba, nie vždy sa ľahko nachádza 🤪
@bluka2 hlavne ja som mala toxickú matku, tá mi, keď som mala 6 rokov oznámila, že som jej zničila život, keď som sa narodila a že ona bola 3x na vyvolávaciu injekciu (na potrat) a ja som bola taká zlomyseľná, že som sa aj tak narodila, aj keď ma nechcela. Ja dnes už viem, že to moje “chápať všetkých, byť láskavá” je pokazený vzorec z detstva, ale vtedy som to nevedela. Myslím si, že všeobecnej diskusie sú schopní normálni ľudia, ja si uvedomujem moje obmedzenia, tak sa do toho nepúšťam radšej, ale máš úplnú pravdu
@bluka2 hlavne ja som mala toxickú matku, tá mi, keď som mala 6 rokov oznámila, že som jej zničila život, keď som sa narodila a že ona bola 3x na vyvolávaciu injekciu (na potrat) a ja som bola taká zlomyseľná, že som sa aj tak narodila, aj keď ma nechcela. Ja dnes už viem, že to moje “chápať všetkých, byť láskavá” je pokazený vzorec z detstva, ale vtedy som to nevedela. Myslím si, že všeobecnej diskusie sú schopní normálni ľudia, ja si uvedomujem moje obmedzenia, tak sa do toho nepúšťam radšej, ale máš úplnú pravdu
@barbora01 ou to sa zle číta 😢😢😢 ja popravde rodičov toho dievčata vôbec nechápem a moja akcia (možno, súhlasím, treba si to v pokoji dlhšie premyslieť) by bola skôr z dôvodu pre moju dcéru ako príklad a nova situácia. Niekedy človek ma kapacitu a niekedy treba skôr pokoj, na nepredvídateľnosť nie je priestor, záleží. Snáď autorke diskusia pomohla si utriediť myšlienky
@muchotrafka298 pocuj, aj moje 2 slovenské deti budú tento rok mozno 6 týždňov - 2 mesiace s mojimi kamarátmi - a to sa prestriedajú pri nich viacerí tak po 2 týždňoch, aby dokončili školský rok zatiaľ čo ja porodim v komforte Európy. A nemala som ani takéto reakcie ako v diskusii, v mojom okruhu je bežné, že si pomáhame aj takto veľa
@bluka2
ale u teba je to iplne ina tema! V takom pripade by som tiez neriesila.
@muchotrafka298 pocuj, aj moje 2 slovenské deti budú tento rok mozno 6 týždňov - 2 mesiace s mojimi kamarátmi - a to sa prestriedajú pri nich viacerí tak po 2 týždňoch, aby dokončili školský rok zatiaľ čo ja porodim v komforte Európy. A nemala som ani takéto reakcie ako v diskusii, v mojom okruhu je bežné, že si pomáhame aj takto veľa
@bluka2 tak budu, je to tvoja osobna vec. Ja by som si cudzie dieta domov nezobrala. Ale to som ja. Nech si kazdy robi ako uzna za vhodne. Zivot ma naucil, ze nie kazdy co sa tvari ako kamarat nim aj je.