Mala som divnú návštevu
Ahojte. Len tak tema na vecer. Tento predlzeny vikend ma prisla navstivit kamaratka s 5 rocnym synom. Vlastne chlapec bude mat o 3 mesiace uz 6 a ide v septembri do skoly. Zijeme daleko od seba v inych mestach, takze sa uz casto nevidame, ale pred dietatom a s babom bola fajn. Moj syn ma 4. Dosla s nim s tym, ze berie antibiotika, ze ale uz je urcite zdravy. Pochybujem, ale co uz. Neposlem ich spat predsa pod most. Chalan si nevie vysmrkat nos, takze iba bez prestavky potahoval a velke zlte sople boli roztahane po dlazke a pod. Nesplachuje. Vsetko sme robili podla neho. Museli sme ist domov, lebo on sa inde nevykaka. V restauracii sme museli menit stol, lebo on nemoze jest, ked svieti slnko. Cele tri dni to bolo ako s 2 rocnym, dookola na vsetko nieeee, nechceeem, eeee, nieeeee, eeee v obmene s tym vtahovanim sopla, cize zvukovy prejav na slucku. Vsade kde sme boli, to bola jedna velka hanba, reval, otravoval vsetkych dokola a moja kamoska k tomu taky flegmaticky postoj, ze vsak to je dieta. Susedi pod nami na dochodku zvykli predtym otvorit dvere vzdy ked som dosla domov a nieco mile porozpravat. Odkedy v pondelok odisli, neotvorili ani raz. Teraz som ich nahodou stretla a pozerali na mna asi tak, ako vsetci ti ludia pocas 3 dni na verejnosti s nimi. Som sa rovno ospravedlnila. Oni, ze vsetko sa da prezit, ale preco behali deti v noci? To som si popravde ani nevsimla, ze on teda musel behat, lebo som spala vzdy po tom dni s nim ako zabita. Moj urcite spal ako vzdy. Teraz som pochopila vsetky diskusie o susedskych sporoch. On samozreme trieskal, dupal, behal, krical, hadzal auta, nechal zapnutu vodu z vodovodu a jeho matka mala pocit, ze uplna normalka. Za cely den nemal nic ine nez sladkosti. Jeho celodenna strava vyzarala takto: sladky jogurt, haribo, actimel, ina sladkost, zmrzlina, nugetky, actimel. Vsetko normalne jedlo bolo ble. Mentalne, prejavmi, schopnostami a recou mi pripominal mojho syna, ked mal 2 roky. Presli sme to bez konfliktu a uz to nebudeme opakovat, ale fakt mi je toho chlapca trochu luto a v zivote by mi nenapadlo, ze ho kamaratka nenauci ani zakladne veci. Ziadne pravidla. Postoj, aky by som mala, keby som si dala 5 panakov a boli mi vsetko jedno. Ani neviem, co chcem pocut. Nechcela som sa priamo spytat, ale zaujimalo by ma, preco vlastne.
@melanta tiež tak rozmýšľam. Je to slobodná mamička a bol to chlapcov prvý let a výlet taký výlet ďalej. Pozvala som ich. Čo sa týka jeho soplov, myslela som si, že moje deti to prejdú v pohode a ja budem chorá a presne tak sa aj stalo. Myslela som, že 3 noci zvládnem kvôli ním všetkým, ale zaskočilo ma to, že to bola dosť drina sa premáhať
Taky detail, ze k vam leteli, spominas len teraz.. Tak z Ba do Ziliny navstevu odlozis, ked uz mas kupene letenky, rozmyslas inak. Bolo to isto narocne nielen pre teba ale aj pre nich, take ale navstevy s malymi detmi proste su..
Na tuto temu som si spomenula ked dnes pri obuvani v predsieni zacalo jacat moje dieta, ze mu svieti slnko dozadu na krk cez okno a pali ho to 😂
Chvalabohu diagnozu nema ale narocny teda je.
Aj vcelku citlivy na niektore veci, ale zasa statocny co sa tyka urazov a bolesti.
Cim je starsi, tym sa nam lepsie dari riesit vrieskanie dohodou v klude.
K tomu, ze ist niekam s chorym dietatom sa radsej nevyjadrujem, myslim, ze na toto ma kazdy sudny clovek rovnaky nazor.
Ale k tomu chovaniu..ano, mozno je len megarozmaznane dieta, ale uplne v klude moze mat to dieta nejaku diagnozu. Ked som svojho syna tahala po roznych vysetreniach, len som pocuvala odvsadial, aky je on normalny, co vymyslam a treba byt na neho len prisnejsi. A vies co? Syn, hoci nikto by to na neho nepovedal a ani tak nevyzera, predsa diagnozu ma. A ano, velakrat sa sprava kadejako, snazim sa ho "ukocirovat", ale ked bezuspesne, ostatku sa ospravedlnim a zaroven ale narovinu poviem, ze navstevuje specialnu zs. A ano, obcas tiez vyzeram ako totalne flegmaticka mama
Tiež si myslím, ze chlapec ma diagnózu ak je mentálne na urovni 2-ročného dieťaťa.
@hariet Ano. Snazila som sa dat iba podstatne veci, preto som pisala, ze zijeme daleko od seba.
@katkami123 Ja proste nie som specialista a nikdy som sa blizsie nestretla s dietatom s nejakou diagnozou. Len mi pripominal mojho vo veku dvoch rokov
Mám susedu, ktorá ma chlapca s autizmom vídame sa veľmi často a na 100% mi toto sedí tiež na autizmus. Bohužiaľ, tí rodicia sa s tým nedokážu zmieriť a tak sa tvária, ze je akože všetko v pohode. Ale kamaratka ťa mohla zas už do predu upozorniť, ze chlapec ma diagnózu, aj ty by si sa vedela zariadiť a brala by si veci inak. A do budúcna - keď sa mi niečo nepáči, mame ústa, treba to povedať.
Akej povahy je tvoja kamarátka? Je príliš pohodlná, vyhýba sa narocnym úlohám, ide cestou najmenšieho odporu, pred problémami uteká? Mozno na kamarátstvo je taká povaha fajn, no pre výchovu dieťaťa už menej vhodná.
A z akého dôvodu mala dieťa? Aké predstavy ma o výchove a budúcnosti svojho syna?
Veď radiť nemusíš, ale môžeš sa o nej dozvedieť viac a priniest do vzťahu väčšie pochopenie. Nie súhlas.
Ale ci už ma jej syn nejakú diagnózu alebo nie, určite na jeho spravanie nevplýva len to - hygiena, strava, hranice..sa týkajú všetkých i hendikepovaných.
To ze ta mrzi strata kamaratstva chapem. To cloveka vzdy velmi boli, ale myslim ze na tom mas podiel vinny aj ty. Teba irituje spravanie toho dietata a kamaratkym potoj len preto ze je iny od tvojho. Ak by si akceptovala fakt ze kazdy vychovava deti inac a nie vzdy spravne, kludne by ste sa mohli nadalej stretavat niekde mimo vasho bytu, kde by ti nevadilo ze jej syn nesplachuje a necha pustenu vodu, nebude dupat susedom a hadzat hracky. Lenze myslim ze tvoj najvacsi problem je v tom ze by si sa stale hanbila byt na verejnosti s takym dietatom.
Si na to dieta a kamaratku negativne nastavena. Ja by som neprisla za jej synom s tym ze: “Vysmrkaj si ten sopel, neda sa to pocuvat”. Ja by som prisla s tym ze: Peto, chces sa naucit novu hru? Vola sa to Kto je vacsi slon a vyhrava ten kto silnejsie vyfuka nos. Mozno ak by som pocuvala potahovanie soplov 3 dni, tiez by som bola taka negativna ako ty. Je to pochopitelne, ale treba si to priznat ze ani tvoj postoj nie je uplne v poriadku.
@andreatytler Keby to bola jedna vec, kludne by som akceptovala rozdiely. Mozno aj dve. Ale toto bolo toho trochu dost. Zober si: sople na zemi, ten zvukovy prejav bud mrcanie, trieskanie, potahovanie, do toho zistis, ze ti tecie voda v kupelni, potom najdes stanky v zachode, behanie s topankami po byte, poskriabane parkety od auta, on si bral svoje sladkosti do obyvacky a nukal ich mojmu synovi pred jedlom - stale v strehu, lebo viem, ze potom by nejedol on a mala by som druhe nervozne dieta. Na ulici sme stretli mojho byvaleho suseda, ktory nas ignoroval ako vacsina ludi sa tiez tvarila, ze nas nevidia, bocili pohladom. Casnici nam nosili ucet bez vyzvania, ini stolujuci okolo sa aj ozvali. Na to moja kamaratka iba komentovala, ze mu nebude aj tak hovorit, ze ma byt ticho, ze je to dieta. Najneprijemnejsie to bolo, ked boli pre dalsich stoloch aj dalsie deti, o ktorych nikto nevedel, ze tam sedia, lebo napr. jedli. To vsetko za 2,5 dna (3 noci). Ja som zacala s pozitivnym naladenim, nakupila som vselico na jedlo a tak s radostou, ale v podstate uz ten prvy vecer ako dosli padla ta myslienka, ze toto bude mozno tazke
@andreatytler Hra na slona mi nenapadla, lebo ako hovorim, mam starsieho syna a uz sme presli z takeho slovnika pre deti do 3 rokov na normalnu komunikaciu, ale mozno by to byvalo naozaj dobre riesenie
Mladsieho syna tam malo byt
@tiika Z povahy si tuto vychovnu metodu neviem odvodit. Pracovali sme spolu, kludne isla aj do konfliktov s inymi kolegami, nepoznam ju ako flegmaticku. Este hovorila, ze sa zatial neodvazila nikdy k synovi ziadnu zohnat nejaku opatrovatelku alebo babysitting, aby si oddychla a casto sa ma pyta, ze ako to zvladam, lebo je to tazke, ale brala som to tak normalne, lebo take chvilky maju asi vsetci rodicia. Tak sme sa iba tak slovne podporili. Ja som jej vzdy hovorila, ze nech si niekoho najde, lebo oddych je velmi dolezity. Aj tu ked bola, isla kazdy den trochu von, povedzme niekam dalej kupit pecivo a ja som ostala s detmi. Mne to nevadi, lebo ja si doprajem babysitting, ked musim mat reset. Dieta mala v 40tke.
@victory7897 ako som povedala, prepinacky 🙂
Muselo to byt na slucku, to ti verim. Bol taky chlapec vzdy, alebo len teraz?
Co ak je to skutocne diagnoza. Viem si velmi dobre predstavit ze kamaratka zaujala takyto ignorantsky postoj, lebo ved nebude ludom v restauracii vysvetlovat ze dieta ma autizmus. Mohla by do restauracii radsej neist ale zase to tiez nie je riesenie, lebo potom by asi nemohla ani prist k nikomu na navstevu bez toho aby im nevysvetlila ze dieta ma diagnozu a teda pocas navstevy sa do restauracie nepojde.
Mozno takyto flegmaticky postoj je jedinne mozne riesenie ak je diagnoza. Citam ze vravis ze nebola vzdy flegmaticky clovek a ze toho je na nu privela. Musi to byt neprijemne vidiet kazdodenne ako od teba ludia bocia a ignoruju a "vyhanaju" z restauracie.
@andreatytler mozno uz rezignovala a nic uz neriesi, ktovie...
Zažila som jednu takúto vikendovu návštevu.
Dieta o niečo staršie, aj celkom rozumne a občas vtipne.... Ale ináč osina v zadku. Rozmaznané, upištane, sebestredne, proste otras. Skákalo každému do reci, stále putalo pozornosť, ráno buntosilo už o 5 tej, kazdu činnosť ofrflalo, nič to nejedlo iba sladkosti a hranolky...
Jeho mamička celý čas na neho iba obdivne láskyplne hľadela ako na nejaké stelestnene božstvo, oslovovala to v zdrobneninach. Vrchol bol keď tomu zavazovala šnúrky... Lebo ono nevie... Školopovinné dieťa. Už aj moja dcéra vtedy v podobnom veku skonštatovala ze tak rozmaznané decko ešte nevidela
Akože nekonečný víkend...
Moja sestra má syna autistu už má teraz 12 rokov ale teda to že si vyberá miesto na sedenie stôl a toto a tamto mu vadí atď to sú znaky autizmu... Myslím že by kamarátka mala a nim zbehnúť k nejakému odborníkovi aby to potvrdil prípadne vyvrátil...
@lujza123 presne, toto aj moje staršie dieťa samo už videlo, že odveci. Pripravovalo plagát, že neminame vodu, ako si vsimli, že ju proste nechá tiecť. Odo mňa to nemá, lebo ja som v živote nič o vode nehovorila, keďže nebol dôvod. Predpokladanám, že zo školy. Tiež by ma zaujimalo, aké je to dieťa s odstupom času
@andreatytler Podla mna by to bolo prekracovanie hranic, ak by som isla k nemu, ze vsak vysmrkaj si ten sopel, neda sa to pocuvat. Podla mna si kazdy rodic urcuje hranice pre svoje dieta. To som aj vysvetlila svojmu, ked hovoril, ze vsak on moze mat na ranajky haribo a sladky jogurt s lentilkami. Mas pravdu, mne zalezalo najma na tom, aby sme ten vikend do odchodu presli bez nejakeho konfliktu, ktorym by sme akurat tym detom pokazili vikend. Ked nad tym uvazujem, chlapca mi nie je az tak luto, ked pisu ze z toho vyrastie, ze mu to skoriguje skola a vieme, ze detom sa stavaju aj horsie veci nez toto. Mrzi ma v podstate najviac strata kamaratstva. Toto som necakala, ale urcite ich uz nebudeme vyhladavat. Nevzbudzuje to dobre pocity na ziadnej strane.
Diagnoza mi nenapadla, lebo sme sa predtym s kamaratkou zvykli rozpravat o uplne intimnych veciach, tak som predpokladala, ze by mi nieco take povedala a aj to spravanie chlapca sa zdal celkom dosledok jej totalne flegmatickeho postoja