Mali ste strach mať deti a rodinu?
Ahojte, táto úvaha bude viac prakticka pre tých, ktorí rodinu majú, a skôr teoretická pre tých, ktorí ju nemajú, uvítam ale myšlienky kohokoľvek 🙂
Mám 28 rokov, zatiaľ som priateľa mala 3x, všetko dlhodobejśie vzťahy.
Nechcem mať deti, a nechcem sa ani sobášiť. Keď pomyslím na tieto veci, prvé čo ma napadne je, že nechcem sa prebudiť o 20 rokov s tým,ze z toho šťastného vzťahu ostali len trosky, hádky, som vycucnutá zo života a vychovala som nešťastného človeka.
Možno by niekto povedal, že je to len také aké si to spraviš. Podľa mňa sú vzťahy trochu zložitejšie. Vidím a počujem okolo seba neuveriteľné množstvo prípadov, kedy po rokoch randenia bolo všetko ako v rozprávke, neboli nijaké náznaky že by niečo mohlo nefungovať. a predsa, postupom rokov, krok po kroku nenápadne sa veci obrátili tak, že zo vzťahu ostalo len zruinované manželstvo a nešťastné deti. Nik nevie kde sa stala chyba ..
Mnoho prípadov, kedy bolo všetko ok, a zrazu sa to zvrtlo, muž vyhodil ženu na ulicu .. V práci mám okolo seba mnoho prípadov, kedy chlapi (aj ženy) podvádzajú svojich partnerov, doma majú malé deti, alebo ich čochvíľa čaká svadba, prípadne nemajú dobrého slova na svojho partnera, stále dookola počúvam on je taký, hentaký, toto urobil, toto povedal. Potom sa upínajú na svoje deti, svojim 20 ročným dcéram volajú 10x za deň, vybavujú im triviálne veci, ako objednanie u lekára, volajú lekárovi o výsledky, nosia im z práce každý deň obedy,dotujú ich každy mesiac peniazmi - svoje dospelé zarábajúce deti.
Mnoho ľudí mi taktiež povedalo, že do poslednej chvíle ešte ani pred oltárom neboli presvedčení .. Tak veľa, až sa mi začína zdať, že je to normálne. nevediť pri oltári či ozaj chcem byť s tým človek navždy. ... Aj Vy ste to tak mali?
Keď to tak pozorujem, mám pocit že vzťah je boj o to kto ho vyhrá. Ten kto vyhrá viac berie, kto prehrá, musí dávať bez toho aby dostával...
Mnoho ľudí hovorí (nie mne, všeobecne), deti a rodina sú fajn, nechceš predsa starobu stráviť sám?
Ja to vidím inak, vidím to tak, že vo väčšine prípadov deti odídu od rodičov žiť iný život, do iného mesta, a vidia sa navzájom zriedka (a malo by to im byť umožnené, odísť, ak to tak chcú, nech aj mimo Európy). Partner/ka raz taktiež zomrie, je len otázne kto zomrie prvý - jeden je teda aj tak ten, ktorý v konečnom dôsledku ostane sám. Lipnúť na prítomnosti svojich deti prináša niekedy ich obmedzovanie, neakceptovanie ich predstavy šťastného života, a je sebecké postaviť sa im do cesty, a nedovoliť ísť kam chcú..
Iní ľudia hovoria, že predsa chceš po sebe niečo zanechať, a deti sú jediná cesta, ako to spraviť...A je to naozaj tak? Podľa mňa je možné po sebe zanechať aj iné veci. Akákoľvek pomoc komukoľvek niečo zanecháva v tomto svete.Pre mňa na tomto svete zanechal po sebe stopu aj človek, ktorý sa rozhodol že dnes vyzbiera v lese 5 kg smetí ..
Úprimne obdivujem každého, kto sa rozhodol sobášiť a mať rodinu (ale nie pre to, že sa to patrí, že rodičia chceli, a v dedine je hamba keď sa niekto nemá deti, že všetci kamaráti už majú deti, a hlavne nie pre to, že dotyční sú príliš nevedomí na to, aby mali nejakú predstavu že čo to obnáša) - každého, kto išiel do toho s tým, že si bol vedomý rizika - že partner mu môže zničiť život, alebo naopak, prípadne ho môžu zničiť tomu dieťaťu svojimi nedoriešenými traumami...
Ako ste to videli Vy, keď ste boli s partnerom rok dva tri desať, riešili ste tieto záležitosti? Nebáli ste sa?
Ak by ste nemali rodinu, viete si v tejto chvíli predstaviť, čomu by ste sa venovali? Resp. je niečo, čím by ste si vedeli vyplniť ten čas, keď sa zamyslíte nad tým, aké sú Vaše záľuby, aký bol Váš život pred tým ako ste založili rodinu a podobne?
Zbytočne sa veľa zamýšľaš. 😁 Príde ten, s ktorým raz deti budeš chcieť mať alebo nepríde taký niekto a nebudeš ich mať. Prípade môžeš chcieť a prídu! A môžeš aj nechcieť ale zlycha ochrana a budeš mať dieťa... Život si môžeš naplánovať ale nikdy nebude všetko len tak ako si predstavuješ ty... Aj zajtra ťa môže zabiť auto.
Nevieš, kam ťa život zavedie. Nerobila by som si zbytočne hlavy bolesti o tom, čo môže a nemusí byť potom. 🤷
Ak som dobe pochopila, teraz nemáš ani partnera...tak prečo pemyslas nad deťmi? Nie je to skôr naopak, že ti už tikajú hodiny pre 30tkou? 🤣🤔
Anyway, zbytočne sa týmto zaťažuješ, keď nemáš ani s kým tie deti splodiť.
Btw, pri deťoch môžeš postupne robiť všetko, čo rada robíš. Ja pri nich cvičim, čítam si knihy, chodím na túry, stretávam sa s ľuďmi...jasné, že zo začiatku sú veľké obmedzenia, ktoré sa však postupne odstraňujú, ako deti rastú a sú samostatnejšie. A raz aj tak odídu a ty ostaneš s mužom, a sama so sebou.. (práca, záujmy, priatelia..)
@andrea280160 nie. Len nevidím nejaký konštruktívny a zmysluplný výsledok takejto komunikácie. Ty zotrvávaš na svojom, partner v debate tiež, čo to komu prinesie? Ja som hodne racionálny človek, nemám rada debatu pre debatu...
Mne sa páčila raz jedna vec co som niekde čítala co manželstvo je: "Boh mňa aj manžela dal do jedného tímu aby sme bojovali spolu a nie proti sebe." Dolezite je hľadať partnera s rovnakymi hodnotami a s rovnakým názorom na zivot a v manželstve to už nie je len ja, ale my. Ked tu tak na koniku čítam niektoré tie príbehy, tak vacsina je už v takej fáze, kde sa už nedá moc toho robiť, ale ten problém je niekde oveľa skôr. Ludia sa vôbec nepočúvajú a ak áno, tak svoje problémy ignorujú alebo niekedy až moc preháňajú. Moj manžel je úžasný muž, ale ma svoje chyby a niekedy ked mi aj niečím ublíži a ja mam pravo byt nahnevaná, tak sa pokorim a prídem za nim, nevadí ked sa ospravedlnim aj prvá, lenže po každej hádke si vždy všetko vysvetlíme. Moje manželstvo bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote a to som pritom ešte pred oltárom uvažovala o úteku 😀 a mat deti je skoro úplná strata starého života 😀 ale mat deti mi úplne zmenilo zmysel života a môžem povedať, ze konecne mam pocit, ze môj zivot ma zmysel a to som pritom deti moc nechcela 😀 a po ďalšie nikdy, ale ze nikdy nesomrem na svojho manzela pred ľuďmi, ktorí by mi nepovedali aj druhu stranu veci. Lebo keď ma niečo aj nahneva a poviem kamarátke o tom, tak ta sa to vždy snazi vidieť z druhej strany, lebo ma pozná a vie, ze moja povaha tiež nie je med lízať.
Podl mna je zbytocne nad tym spekulovat. Stretla som muza s kt.rodinu chcem tak to risknem aj napriek obavam a urobím to najlepsie ako viem. Ak by som ho nestretla alebo by sme deti nemali tak tiez prezijem zivot ako najlepšie viem. Ani pri rodine nie je dobre zanedbavat seba - svoje naplnenie v praci, hobby, mat priateľstvá, pestovat rodinne vztahy, mat sny, zaujmy, snazit sa zlepsit tento svet...cokolvek. ale to bez ohladu ci rodinu alebo muza mas lebo to nie vzdy vieme ovplyvnit. Ale to ci sa prihlasis na kurz, zapojis sa do dobrovolnickeho programu, turistickeho klubu, ozves sa priatelke, sestre, vyhladas kouča, naucis sa hrat na gitare... to ovplyvnit vies.
@andrea280160 dobry manzel, dobre manzelstvo. Jedno je tazke najst, druhe je tazke budovat.
@danica2711 presne. Úplne rovnaky názor mam. Úplne zbytočné úvahy mne prídu koľkokrát až také sebecke srši z nich cynizmus, až ma to rozčúli. Lebo keby človek napísal že sa necíti že toto tamto, ale koľke to napíšu tak, že dieťa je otrava, zkazeny vsťah atd
Pre zakladateľku
Skazeny vsťah ti nepokazila deti ale ľudia sami sebe pokazia pretože deti sú starosti a aj radosti a starosti umocnia problémy plus vyčerpanie atd a výchova je odrazom teba. Človek vychováva tak ako sám cíti. Takže to je o tebe . To neni o tom že ti to deti pokazia ale ľudia sami sebe.
Mám 57 r. A rodina je to najcennejšie čo mám.mam dve kamošky v mojom veku.obe ľutujú.xe tu rodinu nestihli.obe práca a domov.jedma má ešte mamku.druha nikoho.mam kolegu ženatého bezdetnejo 60+. Ľutuje.ze sa neodvážili k adopcii keď bol na to čas
Odoslali mi to skôr...ľahko sa rozmýšľa o bezrodinnosti kým si mladá.v staršom veku je to iné.. môžeš mať kamarátov i koníčkov habadej.prides domov a si samaozno k tebe občas niekto príde na noc...nič pre mňa a myslím.ze taký človek nie je úplne šťastný
Nie neviem si to predstaviť, byť stále sama a nemať okolo seba nikoho , riešiť len prácu. . .
Keď stretneš toho pravého budeš chcieť s ním prežiť život a založiť si rodinu. A nebudeš premýšľať čo sa pokazí alebo čo nevyjde alebo kedy si prestanete rozumieť.
A to že čo sa stane alebo môže stať nevie dopredu nikto.
Ja som s priateľom chodila 3 mesiace a navrhol, či sa nezoberieme a vedela som, že je to ten s ktorým chcem žiť a mať deti. Minulý rok sme oslávili spolu už 40 rokov a máme 2 deti už dospelé, vnúčatá a som vďačná, že mám takú rodinu. Vôbec som nerobila úvahy, či to vyjde, či sa nerozvedieme a pod. zbytočnosti. Treba žiť život ako ide.
@andrea280160 máš pravdu v tom, že žena by mala byť sebestacna, Mat dobru prácu, a nebáť sa aj odist zo vzťahu, napríklad pre financie.
Ja by som, keby som nemala rodinu, určite väčšinu času vyplnila kariérou, športom, koníčkami, cestovaním, našlo by sa veľa vecí. Samozrejme to robím aj teraz, ale momentálne mám na seba minimum času. To ze mam ale rodinu, to bolo to, čo som vždy chcela a ze mam dieťa, to je malý veľký zázrak ❤️.
@andrea280160 vieš co som hovorila ja? Ze v živote nechcem deti. Pritom ich mam naozaj rada, ale nechcela som svoje dieťa a vždy som hovorila: ešte len zistíš , ze si tehotná a je ti zle, tráviš prve mesiace pri WC mise... potom stucnies, nevyspis sa, tak sa to narodi- zas sa nevyspis, reve to, tak to začne odvravat, papulovat, obdobie vzdoru, tak kamaráti, puberta, ty nie si nič len peňaženka a v 18 ta to niekam posle a odíde z domu....
Zatiaľ sme pri prvom roku a zatial ide všetko podla mojich slov. Vracala som , pribrala 20kg, mam kozy ako melóny, nevyspata som od 7mes tehotenstva....
Ach ten môj slobodný život !!! Ruka hore , spala som dokedy som chcela, koľko som chcela (práca je samozrejmost-mimo toho), partia, grilovacky, ked sa mi nič nechcelo, tak som len ležala, mala som kopu času na knihy, sport, skratka pre seba , stále poriadok tip top.... v skratke = prázdny nudný NEZMYSELNY zivot. Nie nechýbajú mi tie nedospate hodiny, prežijem aj ten neporiadok a moje dieťa ma v 18tke nepošle niekam a neodíde. Napriek tomu, ze to je niekedy ťažké, nikdy neľutujem a nikdy by som nechcela späť svoj starý zivot. Stretla som muža, pri ktorom som si povedala ak dieťa, tak jedine s nim.
A co sa týka muža, nemaj ružové okuliare. Nepredstavuj si vzťah ako v telenovele - tie totiž točia len do svadby, netocia realitu. Kto vie možno by sa Manuela s Franceskom po 3 rokoch rozviedli :D
Od mala do nas tlacia naivne predstavy o mužoch, manželstve , láske....
Nie je to tak. Všade sú hádky, všade sú nejaké problémy , ale ak na vzťahu pracuješ, tak ma to šancu vydržať cely život . Pouc sa z okolia, vyvaruj sa chybám, aké vidíš v okolí. Vyber si dobrého partnera, vsimaj si ako sa chova k matke, utekaj od alkoholika a klamara. A ver tomu, ze rodina , dieťa je to, co ti v tvojom živote chyba.
Ja som to ani nevedela, ze som vlastne dieťa potrebovala.
Vidím v okolí slobodne 40tnicky. Užívajú si zivot. Alkyparty, každý mesiac novy frajer.... a už začínajú mat postupne problémy ako zdravotné (pecen, tlak, ...) tak aj psychické.
A dnes sa rozvádzače pre totálne hlúposti a mnoho krát zo sebeckych dôvodov.. lebo mi nepovie ze ma lubi, lebo mi nekúpi kvety, lebo už k nemu nič necítim....zabúda sa na hlavnú funkciu rodiny a to sú v prvom rade DETI. My s mužom robíme všetko preto, aby sme budovali nas vzťah a aby sme pre našu dcéru tvorili úplnú harmonicku rodinu NAZVDY. Nie je to ľahké, ale stoji to zato a nie je nič krajšie na tomto svete ako moja rodina. Milujem moju rodinu
@andrea280160 Neviem síce, akú odpoveď chceš počuť, ale za mňa môžem povedať, že som mala super život pred deťmi, teraz mám deti-dvojičky, čo beriem, že to tak malo byť, lebo som otehotnela bez problémov a rýchlo... a je to tiež super, len občas náročné samozrejme...no a keby sa nám nezadarili deti, tak aj tak by sme s manželom mali super život.
Takže v mojom prípade je dôležitý partner, manžel alebo teda niekto, s kým si budeš rozumieť a to ostatné (hlavne myslím deti) príde alebo nepríde. Aj tak dobre, aj tak dobre.
@andrea280160 Neviem si ani predstavit zeby som si brala za manzela cloveka o ktorom nie som presvedcena ze ho lubim nadovsetko a aj on mna a ze s nim chcem stravit zvysok zivota. Ved snad sa nebudem vydavat plna pochybnosti. A hlavne je to rozhodnutie oboch chciet byt spolu na vsetko a skratka snaha vzdy vsetko poriesit aby boli obaja spokojni. Obaja musia mysliet an na toho druheho ako ho potesit ako mu prejavovat lasku
Nie len sebecky cakat ja ja ja. Myslim ze kazdy sa uz aj v manzelstve citil sam a opusteny. Ale to asi patri k tomu a trebs to brat ako docasne. Dolezite je problemy riesit, nepchat hlavu do piesku. Ale tak nie je to vobec jednoduche. Asi sa nie nadarmo hovori, ze manzelstvo je najtazsia rehola. Ale zas v manzelstve a rodicovstve sa daju zazit aj take uzasne veci, pocity ktore zas nezazije clovek nikde inde pokial sa rozhodne zostat sam a neukracovat sa o svoj pohodlny zabehany zivot kde sa nemusi nikomu prisposobovat a podriadovat. Vsetkk krasne a hodnotne sa rodi v bolesti. Treba vyskusat a nebat sa, prilis nespekulovat a prolis neanalizovat spredu dozadu a naopak. Treba si skratka dobre vybrat, vzdy pocuvat pri chodeni a spoznavani hlavne svoj vnutorny hlas a ak blikaju kontrolky tak z toho radsej vycuvat No a potom ale treba pracovat zaroven aj na sebe a snazit sa aby to skratka fungovalo ;)
Je to o nastavení. Ako sú ľudia, ktorým vyhovuje samostatnosť, že si môžu robiť čo chcú a n e musia sa nikomu prispôsobovať, sú takí, ktorí sú radšej samy teda bez stáleho partnera, lebo sa boja ďalšieho zranenia od blízkej osoby. Sú ženy u muži, ktorí majú z rodičovstva fobiu a sú takí, ktorí sa kvôli rodičovstvu nechcú obmedzovat a taki, ktorí si bez deti život predstavit nevedia.
Ja dnes pár dní pred 36timi narodeninami viem, že by som si život bez deti predstavovať nechcela aj keď moje pôsobiska mi budu veľmi chýbať..... Ale sú veci, ktoré som nedokázala zvrátiť.... Každopádne nikomu nevycitam, keď sa bojí stat rodičom, žiť vo vzťahu, venovať sa naplno profesii ale podnes mam v ušiach vyjadrenia klientiek, ktoré sa venovali naplno deťom a tie ich nechodili do Domova navštíviť i také, ktoré navštevovali denne.. Takých, ktorí dvoje rozhodnutie spred x desaťročí ľutoval, lebo život sa zvrtol nečakane a na lôžku už uvažovali co by bolo keby.... No mynikdy nevieme co by bolo, môžeme len predpokladať.
Nech sa rozhodneš akokoľvek do života ti môže vstúpiť okolnosť, alebo človek, ktorý to otočí naruby.... Treba len nájsť alternatívu, kedy je človek spokojny tak ako to len ide a žije tak, aby tych výčitiek v závere bolo co najmenej, lebo sú i okolností, ktoré v svojej moci nemáme
@eriksonka1234 ty si v 15tich sotva mala nos na ludi. Mala si stastie.
@andrea280160 ahoj, ja som druhý krát vydatá, prvý krát to nevyšlo, ale teraz som šťastná. Sme spolu už 12 rokov. Každý má svoje deti z prvých vzťahov a máme aj spoločné. Máme sa radi, všetko funguje, život bez rodiny si neviem predstaviť a to nie som žienka domáca. Mam aj prácu, ktorá má baví, kde sa realizujem. Ale každý nech ide podľa seba. Ak nechceš rodinu, venuj sa kariére, dobrocinnosti alebo co ja viem... Niečomu, čo tebe dáva zmysel.
@oli18 tak asi som z vesmíru, lebo aj v 15 tich som vedela, čo chcem od života a isla som si za tým . Nestačí mať nos, o vzťah sa treba starať, podobne aj o vzdelanie, nič mi nepadlo z neba, po nociach som sa učila, aby zo mňa niečo bolo. Ci mi chceš povedať, že skončiť s červeným diplomom je tiež len šťastie? Zarobiť si čestne na dom je šťastie? Byť s mužom 23 rokov je šťastie? Nie, je to drina, vzájomný rešpekt a tolerancia a predstav si, že túto výbavu hodnôt som mala aj v 15 tich.
@mariejenka s tym modom si to vystihla 😂
@leeo tak to citim veru, ale mame s mužom plan, chlapcov v 15- tich vysikujeme na skoly, na intraky,nech sa obiju životom a doma maju dvere vždy dokorán,to budú vedieť 😊😊
@mariejenka to je pekne, len daleko by som ich nedavala 🙂

Zbytočne sa veľa zamýšľaš. 😁 Príde ten, s ktorým raz deti budeš chcieť mať alebo nepríde taký niekto a nebudeš ich mať. Prípade môžeš chcieť a prídu! A môžeš aj nechcieť ale zlycha ochrana a budeš mať dieťa... Život si môžeš naplánovať ale nikdy nebude všetko len tak ako si predstavuješ ty... Aj zajtra ťa môže zabiť auto.
Nevieš, kam ťa život zavedie. Nerobila by som si zbytočne hlavy bolesti o tom, čo môže a nemusí byť potom. 🤷
Ak som dobe pochopila, teraz nemáš ani partnera...tak prečo pemyslas nad deťmi? Nie je to skôr naopak, že ti už tikajú hodiny pre 30tkou? 🤣🤔
Anyway, zbytočne sa týmto zaťažuješ, keď nemáš ani s kým tie deti splodiť.