Malichernosť

sarlota1986
14. feb 2015

Ahojte dievcata,chcela by som vediet nestranne nazory ci som len malicherna alebo mame naozaj problem?
S muzom sme skoro 10rokov spolu,z toho 7manzelia,mame dve krasne deticky.Avsak mam dojem,ze je to vsetko o stereotype a mam pocit,ze mi zivot akosi uteka,moj muz je ako stroj,praca,spanok,jedlo, a rodina hlavne,ze je zabezpecena financne,ale nema velmi chut riesit vsetky tie klasicke rodinne veci,ako co sme robili cely den,ako sa kto citi,a tak dalej,takisto ani netusi,ci ma niekto narodeniny alebo iny sviatok.Viem,ze nas vsetkych lubi a snazi sa aby sme sa mali dobre,ale ja som taka prazdna,necitim taku tu ozajstnu lasku,ze som chela bez seba,aj ked asi po 10r,to nema skoro nik,no ale neviem...je to malicherne,ked sa nad tym trapim?Ze rozmyslam,ci niekde nie je iny muz,ktory by mi zniesol modre z neba a proste sa naozaj o mna zaujimal?
Mate nieco podobne doma?Ja som sa s nim uz mnohokrat rozpravala na tuto temu,on to v podstate uzavrel tak,ze bol tak vychovavany,ze hlavne zabepecit rodinu a nie superit o to,kto donesie krajsi narodeninovy darcek(ja by som bola rada hoc za hocijaky).Nie je vobec empaticky.Je to u muzov normalne?🙂

tanapeta
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
timea7
15. feb 2015

@rybka13 každá máme mieru tolerancie inú, ak by som bola mužom považovaná za hnusnú mamonárku, len preto, že ma ignoruje natoľko, že mu nestojím ani za darček na Vianoce, ak by ma takto pomenoval a bral ma ako inventár.....no neviem čo by ma mohlo pri ňom ešte držať. Jedine päť detí a nemať kam odísť....vlastne ani to nie, päť detí by som s takým človekom predsa nemala, takéto črty povahy vyplávajú na povrch dosť skoro.

dahra
15. feb 2015

@sarlota1986 - jaj, to píšeš o mojom? 🙂 Nuž čo, sme rozdielni a máme iné vnímanie sveta. Ani môj mi k sviatkom a výročiam nič nenosí, on nenosí ani nikomu inému. Narodeniny a iné príležitosti celej jeho rodiny, vrátane narodiek jeho mamy sú na mojom pripomienkovom zozname spolu aj s rozhodnutím čo kúpiť. Vo vzťahu tiež nie je citový, nebol ani na začiatku, je pragmatický a racionálny. Ale o deti sa stará, pomáha mi. Vieme sa o kadečom porozprávať. Ale nemôžem od neho čakať vety typu: "milujem ťa, dnes si sa pekne obliekla, toto ti pristane,atď" Jeho vyznanie lásky, ktoré si od neho - niekedy raz za uhorský rok v rámci nejakej otvorenej diskusie na nejakú uplne inú, no viac emočnú tému sama vyvolám - znie nejako takto,"keby som ťa nemal rád, nebol by som tu teraz s tebou." Z tejto vety musím fungovať najbližších pár mesiacov, prip. rokov 😀 Pre mužov nie je typické zahŕňať ženy tým, o čom túžia - drobné pozornosti, milé slová, pohladenia - nami ocakávane prejavy lásky. Ale to neznamená, že nás nemajú radi. Pre nás nie je zasa bežné vedieť ich oceniť. aj ja sama s tým bojujem. A okrem toho,pre kazdého má láska iný prejav. Mne tiež treba pohladenia, no môjmu mužovi stačí uprataná izba. Pre mňa prekvapko, bo moj otec by si stopro nevsimol, keby v izbe buchla bomba, ale tento moj - prvé na co hladí, je poriadok v izbe. Samozrejme trochu prehanam, ale v principe. Takže v rámci mojho "milujem ta" chcem, aby ten moj bol spokonjý a stastný, tak mu ten poriadok urobím (pre mna to nie je priorita c.1, mám rada tzv.prac. neporiadok). A potom vidím, že aj on je lepšie naladený a milší ku mne. Podľa mňa treba najskor hľadať cesty "ku" ako cesty "od". Urcite nejaké existuju.

elise
15. feb 2015

treba si prečitať aj asperger to chlapi pôsobi ako čudáci, nevedia dať najavo city a musi sa im presne povedať čo chcem napriklad chcem kvety lebo nemaju taku spontánnosť... ....

sari24
15. feb 2015

@sarlota1986 to sú také typické problémy mnoho párov 😉 Ja som včera len zo srandy s miernou dávkou sarkazmu povedala tomu svojmu, že ak pojde nakúpiť, tak po ceste má aj kvetinárstvo a nepohrdnem kvietkom. Vôbec som v to nedúfala ani neočakávala, viac menej mi to bolo jedno, len som chcela podpichnúť. Vrátil sa s nákupom aj s kvietkom 😀 A ja som bola úplne zaskočená. A za celý vzťah som si zvykla na to, že ak nepoviem niečo čo by sa mi páčilo, tak by to neurobil, pretože to že ma ľúbi mi vyjadruje inak.
Viac by ma mrzelo keby si nespomenul ani na narodeniny a na Vianoce. Meniny až tak neriešim nakoľko nemám slovenské meno. A tu mi nejde ani tak o materiálne dary, ale o tom, že človek vie o danom sviatku.
Je kopu rád čo by ako mohol zmeniť, ale na to treba len rozhovor medzi vami dvoma. Možno je len v dennom kolobehu a už nemá čas sa zapodievať aj tým. Ale ja si myslím že teba i deti ľúbi a to je dôležité...

lenbea
15. feb 2015

@sarlota1986 si troška asi ozaj malicherna, ale zas my ženy to potrebujeme (aby sa o nas zaujimal), ale muži to nechapu. ak chceš darček na narodeniny, tak mu povedz, čo chceš, alebo chod s nim kupiť. nemôžeme mať všetko. bud rada, že je s Vami, vieš, že vas lubi. nikde inde lepšieho nenajdeš. a určite by nemal rad vaše deti tak ako ich otec.

maary11
15. feb 2015

To, ze po 10 rokoch citis stereotyp je normalne, ja ho citim uz po 6, ale tak s nasou 10 mesocnou dcerou sa uz nedaju robit take veci ako ked sme boli slobodny.. a po takmer roku na meterskej ma tiez sem tam napadne nejaka blbost, lebo mam pocit, ze ten moj chlap je cely den v praci a nevenuje sa nam tolko ako by mal.. aj teraz sedi a tuka si nieco do prace, tak ako kazdy vecer... ale tiez viem, ze ziadny princ na bielom koni neexistuje, apson nie po 10rocnom vztahu s detmi, hypotekou a podobnymi starostami.. ta zalubenost proste vacsinou vyprcha 🙂 Ja som si za porod napriklad vybrala kabelku, resp. poslala som asi 10 linkov a tato mal jednu vybrat 🙂 nakoniec vybral uplne inu, ale krasnu! zabralo mu to minimum casu a mna to potesilo. Fakt je to riesenie, aby ste boli obaja spokojni. A na valentina sme si povedali, ze sa pojdeme najest von, cez obed, aby sme nemuseli varit, takze sme boli spolu ako rodina, a to mi stacilo, pretoze s malou to uz nie je proste take jednoduche vyjst si na veceru a zazivat romantiku ako na beziacom pase. A urcite nie si malicherna, je to super ked si chlap spomenie na svoju polovicku, a ako pisal niekto vyssie, mna velmi potesia aj cukriky, ktore mam rada. Takze chapem, ze si z toho smutna, MOja najkamoska ma takeho podobneho chlapa, minule mi zrovna pisala, ze kedy nekupila ich dcere darcek k meninam, tak nic nemaju, ze jeho to ani nenapadne 😉 a o ruku je poziadal v obyvacke 🙂 proste v tomto toho chlapa uz velmi nezmenis.. drzim prsty a urcite ho pre toto neopustaj! ps. Ja si kupim kvety aj sama niekedy, napr. tie v lidli, za 2ecka a tesim sa z nich 😉

breznan26
16. feb 2015

sarlota1986 myslis si ze tvoj muz je stastny?
Maka cele dni aby zabezpecil rodinu aby ste mali kde byvat,mali co jest.
Takyto zivot muzov dost vycerpava.Ja si myslim ze ked by mal pracu kde by mu ostaval viacej casu aj na rodinu tak by sa spraval uplne inak.Keby vedel ze rozmyslas nad tym ze mozno niekde je iny muz ktory by bol pre teba vhodnejsi ostal by stoho velmy smutny.
Skus sa snim porozpravat bez vycitiek ako by si on predstavoval idealny vstah.
Urcite to ako zijete ani jemu az tak nevyhovuje a rad by travil viacej casu s tebou a z detmi.

morning
16. feb 2015

@sarlota1986 Draha, to co Ti hovori Tvoj manzel o daroch je darebna vyhovorka typickych slovenskych muzikov. Pojem galantnost si totiz bezne zamienaju s galanteriou.
Normalne je pre milujuceho muza obdarovavat milovanu zenu krasnymi kvetymi, sperkami, vonavkami, kozusinami a inymi hodnotnymi darmi. Ale uz vobec nie je normalne, ak muzik tvrdi, ze "ani moj otec nenosil mojej matke dary a kvety, narodeniny a meniny su blbost a vobec, na Vianoce si ako spolocny dar kupime mixer". Uboha zena, ktora nedopraje svojmu muzovi tu radost a rozkos obdarovat ju a hra sa na skromnu Popolusku, pre ktoru je aj orieskova Milka zbytocna pozornost. Ja milujem dostavat dary aj darceky. A potesi ma aj 70percentna cokolada s matovou prichutou. Lebo ma moj chlap lubi a kupil mi ju len tak cestou na pumpe.

vroni
17. feb 2015

@morning, nemyslim, ze by to bolo slovenske specifikum, egoisti a ignoranti su napriec narodmi. Ale tiez mi priserne lezu na nervy nadsene martyrky a Popolusky, ktore sa budu moralne pohorsovat nad "mamonarkami"...

cartridge
17. feb 2015

@sarlota1986 ahoj, no buď rada, že môžeš riešiť len takéto malicherné problémy, ktoré podľa mňa ani problémom nie sú. Že nemusíš riešiť, ako zaplatíš mesačné nájomné a splatíš hypo, čo dáš deťom do úst a do hrnca, že neriešiš nejaké vážne zdravotné problémy Tvojej rodiny a pod. Keby si niečo z tohto zažila, asi by sa Ti trošku prevrátili hodnoty života ... Veď buď rada, že sa o Vás Tvoj muž stará - to je hádam dostatočný dôkaz lásky, či ??? Nemáte existenčné problémy, tak si to všetko užívaj a nezaťažuj si hlavu problémami, ktoré problémom ani nie sú. Máš muža na správnom mieste, tak si to váž.

mladena
23. feb 2015

Aspoň sa potvrdzuje- žena nevie čo chce, ale nebude spokojná až kým to nedostane. Jasné, že tvoje myšlienky sú voči tvojmu mužovi nespravodlivé a vinou je hlavne stereotyp.

Ja mám muža takého, že ma každý deň bozkáva, hovorí mi, že ma ľúbi, nosí mi kvety pravidelne, stále sa pýta čo a ako by som chcela, veci môžu byť podľa mňa, keď na neho občas ziapem, nikdy mi rovnako nepekne neodpovie, dáva pozor, aby sa mi ani vlások na hlave neskrivil. Rodinu sa však nejako extra zabezpečiť nesnaží, o financie sa starám ja, doma síce navarí, uprace, ale je inak pohodlný, nezodpovedný vo vzťahu k minulosti i k budúcnosti, nestály v zamestnaniach, veľké dieťa, všetky vybavovania okolo bytu či financií sú na mne, stále sa obávam ako poplatíme účty na ďalší mesiac.

A práve to je ten problém. Vážim si ho a ľúbim ho. Ale ja zasa práve naopak, sem- tam rozmýšľam aké by to bolo mať muža spoľahlivého, zodpovedného, o ktorého sa môžem oprieť, ktorý sa bude snažiť našu domácnosť zabezpečiť zo všetkých síl, aby nám nič nechýbalo, a ktorý by miesto toho "modrého z neba" trávil radšej viac času pri zemi a realite. Ale v podstate som už zmierená s tým, že nemám právo natískať druhému nejakú šablónu aký by mal byť "podľa mňa" . Ani mne by sa nepáčilo, keby to niekto iný robil.

Niekedy mám pocit, že keď človek nemá problémy, tak si ich nájde. Tak je to aj v tvojom prípade. Možno skús stereotyp zlomiť nejakým iným spôsobom, ako snahou o pretvorenie vlastného muža. Skús nejakú záľubu, keď ti moc chýba romantika, choďte hoci na dvojdňový výlet, čo na tom, že podnet vzíde z tvojej strany a nie z mužovej? Ak chceš oddaného hrdinu, čo ti pobozká lem šiat a potom sa o teba pobije, čítaj romány, tie ťa aspoň na chvíľu prenesú do takého sveta.

Tak ako ti tu už niektorá žena napísala- nemôžeš mať všetko. Ceň si teda to čo máš.