Mám pocit, že sa doma dusím
Ahojte.
Ani neviem ako zacat, ale hned na zaciatok chcem napisat, ze je mi jasne, ze ma mozno mnohe odsudite a budete si klopat na celo a prskat na mna, ale ja to takto citim a hladam odpoved na nieco, na co si sama odpovedat neviem.
Som vydata, mam dve male deti, som na materskej. Financne sme zabezpeceny (takze nemusim kazdy mesiac sledovat penazenku, ale urcite to neznamena, ze prehadzujem peniaze vidlami). Manzel nepije, nefajci, doma pomaha.
Prestahovali sme sa do mesta, kde nikoho nepoznam, nemam tu ziadnu svoju rodinu, ziadne zname, kedze som tu este nepracovala, nemala som ako a kedy niekoho spoznat. Ale o tie kamaratky ani nejde, nie som typ cloveka, ktory potrebuje raz do tyzdna sadnut si na kavu so znamymi. Len sa tu citim cudzo.
Od narodenia druheho dietata (ktore bolo chcene a planovane) mam pocit, ze sa dusim a ze sa zblaznim a ze som sa nemala nikdy vydavat, ani mat deti. Starsie dieta je (ako vsetky deti) velmi zive, neposedne a vlastne neposlusne, este nikdy neurobilo nic na prve slovo. Vsetko opakujem tisickrat. Je placlive, pre vsetko je u nas zvesena pusa a ja zacinam byt na to alergicka a som vo vyvrtke, len vidim tie usta dole. Mam pocit, ze som sa zasekla medzi prackou, sporakom a zehlickou. Ze kazdy den robim to iste a vysledok po mne nie je ziadny. Kazdy den je ako cez kopirak.
Rano starsie dieta hned odute. Ak ide do skolky, to mladsie je na mne nonstop zavesene, takze nedokazem uvarit, ani ist na WC bez toho, aby mi dieta nedrzalo kolena. Ak je starsie doma, tak je tu nenormalny krik, hluk, cely den lietaju s boxami na hracky, mam pocit, ze mi exploduje hlava.
Ak potrebujem ist pre starsie do skolky, tak od rana mam zaludocne krce z toho, ako bude mladsie zase revat ako pavian pri obliekani, ako ho nebudem moct narvat do kocika, lebo ani nezohne kolena a ako ho budem zase vliect celu cestu na rukach a pot mi bude az dole zadkom stekat. V skolke sa starsi zase oduje, lebo som nanho pozrela inym okom ako chcel..
Muz je cele dni v robote, ked pride domov, je s detmi hodinu a uz je zlostny, huci a posiela ich spat.
Ani neviem, ci ma tento moj vylev hlavu a patu a ci niekto pochopi, co prezivam, ale momentalne som skutocne v stave, ze by som sa najradsej zbalila, plesla dverami, kluc hodila do schranky a utiekla na opacny koniec sveta (doslova).
A pritom sa toto vsetko vo mne deje napriek tomu, ze si uvedomujem, ze muza lubim, deti tiez, ale neviem si pomoct, som stratena sama v sebe a neviem kudy kam. Chce sa mi len plakat a uz pri minimalnom naznaku vzdoru deti mam pocit, ze skolabujem a prosim vsetkych svatych, aby som sa odparila z tejto zeme.... Neviem, co sa to so mnou deje, ale niekedy mam skutocne pocit, ze proste nie som typ cloveka, ktory ma mat rodinu, ktory sa ma starat o deti.
@bonbonali ahoj necitala som vsetko.a nemam ta preco odsudit takto sa citi väcsina z nas 😀 ja mam k tomu 3 deti.chce to hlavne cas.deti podrastu zmenia sa.a do vtedy nejako si to naplanovat aby si to stihala.popripade najst konicek,zalubu co ta bavi co by ta ukludnilo.tiez to poznam sice sme sa stahovali cca 6 rokov dozadu ale vecsinou tu v dedine s nikym nechodim von.v poslednej dobe uz ked mam chut beriem auto a idem dakde ci na nakup alebo za kamoskami aspon trosku zmenit ten stereotyp.
Najdi si prácu. Určite ti bude lepšie 🙂
neodsudzujem ta,vobec na to nevidim dovod.si vytazena,unavena,zda sa z aj celkom slusne deprimovana,utahana....potrebujes reset...vies,ono je to tak,ak mas jedno dietatko,to das babkam a je doma chvilu ticho...ale dve deti,to uz je ina kava....vzdy ked jedno odlozis na vikend k babkam ci do skolky,druhe je doma,uz nikdy nebude ticho....chceli ste planovali ste dve deti ako citam,tak musis to tak brat.....odporucam navstevovat materske centra kde si najdes kamaratky,viac sa socializovat..mas vyhodu,nemusis ratat kazdy cent.....daj starsiu ci uz k opatrovatelke alebo do skolky,a venuj sa viac sebe
Celú situáciu predostrieť mužovi, a buď si ich vezme muž alebo nech toleruje €€€za opatrovateľku a ty choď niekam von. Hocikam - kaderníčka, nákup potravín, hocičo bez detí. Ja viem, že keď už je človek "alergický" tak sa ťažko odosobňuje 🙂 tvoje potreby sú ďaleko na konci hierarchie...dieťa dieťa muž domácnosť prádlo jedlo a nič z toho nie je hmatateľné a docenené ALE nech to znie akokoľvek sebecky, spokojná musíš byť vprvom rade ty. Lebo až potom vieš pokojne a plnohodnotne robiť všetko okolo..mamku alebo kamarátku na víkend si neskúsiš zavolať? S jasným posolstvom, že prídu pomocť, nie na dovolenku 🙂
Bonbonali sa kdesi stratila. Je to jej jedina tema a neviem, ci ju vobec cita. Ved vobec nereaguje.
@bonbonali ahojky,tak som rada,ze si sem napisala...Viem,co prezivas som na tom uplne rovnako s tymi plocitmi,len s tym rozdielom,ze som doma wp2,5 roka s jednym dietatom a je tiez taky urevany,zivy,neposlusny,neposedny,nezahra sa,neje,beham za nim po celom byte,nespi,naobed max.hodinu,aj to ho dam len,ked xcem mat tu xvilku pre seba alebo xcem nieco urobit,vecer mi zaspi okolo 23. Ak spi tu hodinu poobede,ak nespi je umrcany este viac a aj tak zaspi okolo 21.30 najskor,nikoho tu nemam,ani nepoznam,vkuse som s malym,muz stale pracuje,xcela som sa vratit do prace,jedine to ma moze zaxranit,ale lepsie miesto nemam a moja byvala praca nie je kvoli malemu vyhovujuca nakolkko som tam mala v tyzdni 8-cky aj 12- tky,sem tam pohotovost v noci na telefone,proste aj velky stres,no,ak nenajdem nieco lepsie vraciam sa tam...v poslednom case az zurivost do mna vxadza vsetko si uvedomujem,ale proste mam neskutocne nervy...je mi zo samej seba zle,ako to takto nezvladam...
@laskavocka Neodpovedala si na moju otázku.