Mám povedať o bratovom alkoholizme?
Aby som to nejak rozvinula. Moja mama sa druhý krát vydala, keď som mala 8, musela som meniť aj školu. Mala som 12 keď sa narodil brat, mama- mala už 40. Od 14tich som bola na internáte a potom som sa už nevrátila iba na návštevu. Toto píšem iba preto aby bolo zrejmé že sme nevyrastali spolu.
Mama sa stále chválila mojím bratom ako dokonalým synom, ja som nikdy nebola ani šikovná ani bystrá.(Možno mám z toho aj traumu).
Brat začal robiť problémy za sš ale mama to zľahčovala. Potom šiel na vš do zahraničia, vyštudoval ako geolog. Nejak si nenašiel uplatnenie tak si v25ke vymyslel, že by chcel byť učiteľom, chce ďalej študovať. Rodičia obaja na dôchodku, jeho otec mal už 70+.(Mama otvor peňaženku)ale nemali na to aby ho plne financovali.
Moja mama so rozhodla, že si nájde brigádu, ale nie doma ale zahraničí, kde býva moja teta. Mama brigádovala ďalšie roky kým brat neskončil školu ale k manželovi sa už nevrátila, údajne niekoho má. Brat začal pracovať ako učiteľ ale v čisto rómskej obci a po roku to vzdal. Prišiel byvať domov k svojmu otcovi, nejaký čas pracoval v múzeu.Otec mu už zomrel. Roky nemá stálu prácu. Holduje alkoholu. Predtým sme sa stretávali raz ročne.
Roky som bola mimo diania, ale muža povýšili tak sme sa vrátili do môjho rodiska. Deti videli môjho brata váľať sa špinavého, vystrájať opitého v meste na ceste domov zo školy.
Ako a či vôbec povedať o bratovom alkoholizme?
@anonym_autor a co to pomoze ked to povies tvojim detom
Ja sa ti cudujem, ze zostavas v rovnakom meste. Na tvojom mieste by som bola uz davno odstahovana, nech sa na to nemusia moje deti divat a mat z toho stres.
Ja akosi nechapem aky mas problem. Ci povedat deto (ved uz ho videli tajomstvo to nie je) alebo ako, alebo vzhladom na vek, necrozumiem. Vedia lebo videli, vek maju uz dostatocny aj mensie by pochopili, no a ako, ved normalne sadnem k stolu pozrite deti viem ze ste videli uja Fera v takomto stave, je to alkoholik, nie je to spravne a sami vidite ze skarede, ja mu pomoct neviem ked nechce sam a ani nemam velmi ako kedze sa musim starst o vas a nie o neho, nie sme si blizky. V dalsom kroku by som im povedala ze tu pekne vidia ze to moze byt problem a nech sa toho strania, alkohol je problem a ked nechcu takto dopadnut nech nepiju. Vybavene. Tiez mam brata ktory nezije prikladne dajme tomu, alkoholik nie je, ale ked sa bavime s detmi napriklad o buducnosti ci vzdelani davam im ho za negativny priklad, tiez poznaju pripady z rodiny kedy smrt zapricinilo fajcenie a uz maju nazor ze fajcit nebudu. Na tychto negativnych prikladoch im davam vediet kam by sa v zivote mali smerovat. Maju podobny vek ako tvoje.
Ja akosi nechapem aky mas problem. Ci povedat deto (ved uz ho videli tajomstvo to nie je) alebo ako, alebo vzhladom na vek, necrozumiem. Vedia lebo videli, vek maju uz dostatocny aj mensie by pochopili, no a ako, ved normalne sadnem k stolu pozrite deti viem ze ste videli uja Fera v takomto stave, je to alkoholik, nie je to spravne a sami vidite ze skarede, ja mu pomoct neviem ked nechce sam a ani nemam velmi ako kedze sa musim starst o vas a nie o neho, nie sme si blizky. V dalsom kroku by som im povedala ze tu pekne vidia ze to moze byt problem a nech sa toho strania, alkohol je problem a ked nechcu takto dopadnut nech nepiju. Vybavene. Tiez mam brata ktory nezije prikladne dajme tomu, alkoholik nie je, ale ked sa bavime s detmi napriklad o buducnosti ci vzdelani davam im ho za negativny priklad, tiez poznaju pripady z rodiny kedy smrt zapricinilo fajcenie a uz maju nazor ze fajcit nebudu. Na tychto negativnych prikladoch im davam vediet kam by sa v zivote mali smerovat. Maju podobny vek ako tvoje.
@lusilla aj tvoj brat čaká na tvoje deti pred školou aby od nich pýtal peniaze na chlasť ?
@anonym_autor Keď čítam tvoj príbeh, nemám pocit, že sa pýtaš len „mám povedať o bratovom alkoholizme“. Skôr z toho cítim niečo hlbšie – či máš právo konečne pomenovať realitu a prestať ju kryť.
Vyrastali ste oddelene, mama ho celý život vnímala ako dokonalého syna a ty si popri tom zažila, aké je to byť v tieni. A teraz vidíš, že realita je iná – a do toho vstúpili tvoje deti. Keď deti vidia vlastného uja opitého, špinavého, keď od nich pýta peniaze, to už nie je „rodinné tajomstvo“. To je hranica.
Alkoholizmus nie je hanba. Je to problém. Ale hanba vzniká z toho, keď sa o tom nesmie hovoriť a všetci sa tvária, že sa nič nedeje. A práve to je podľa mňa jadro – či máš právo prestať hrať hru na „všetko je v poriadku“.
Z môjho pohľadu máš. Najmä kvôli svojim deťom. Tvoja prvá zodpovednosť je voči nim. Pokojne im môžeš primerane veku vysvetliť, že ujo má problém s alkoholom, že to nie je ich vina, že mu nemajú dávať peniaze a že keď sa cítia nepríjemne, majú prísť za tebou. To nie je ohováranie. To je ochrana.
Čo sa týka mamy – tam je to ťažšie. Možno celý život držala obraz „dokonalého syna“ a priznať si realitu by pre ňu znamenalo priznať si aj vlastnú bolesť či zlyhanie. Nie každý to dokáže. Ale ty nemusíš niesť jej popretie.
Rozumieť tomu, prečo brat pije, je jedna vec. Možno má v sebe vlastné zranenia, možno hľadá únik. Ale to nemení fakt, že jeho správanie má dopad na druhých.
Podľa mňa nejde o to, či „povedať“ alebo „nepovedať“. Skôr o to, komu a prečo. Ak je cieľ chrániť deti a nastaviť hranice, tak je to správne. Ak by išlo o ventilovanie hnevu v meste, tam by som bola opatrná.
A ešte jedna vec – ak si celý život mala pocit, že musíš mlčať, aby si nebola tá zlá dcéra, možno teraz prichádza moment, kedy môžeš pokojne a vecne povedať: toto sa deje a ja s tým nesúhlasím. Bez kriku, bez drámy, ale jasne.
Držím ti palce. Nie je to ľahká situácia. Ale hranice nie sú neúcta. Sú ochrana.
@anonym_db1407 ja som niekoľko krát povedala máme a jej postoj sa nezmenil