Mám si začať nový vzťah?
Ahojte,mozno sa chcem len vyzalovat, viem ze budu argumenty za aj proti, ale riesim v sebe dost tazku otazku a aj ked mam pocit, ze som takmer rozhodnuty istotu nemam,existuje len zle a horsie riesenie. Pokusim sa to nejako zhrnut. Nas rodinny zivot akosi nefunguje a ja som uz z toho tak psychicky unaveny, ze chcem si najst radsej niekoho ineho s kym budem zit normalne a budu veci fungovat aspon o 50% lepsie. Mam pocit, ze pre manzelku je najdolezitejsia praca, ostatne veci su druhorade,ci deti, ci domacnost, viac menej sa staram o vsetko hlavne ja. Keby jej aspon vadilo, ze toto nieje vporiadku, toto by trebalo spravit ale jej to ani nevadi. Nema zaujem ani nic vylepsit doma,ci nieco kupit co by sa nam zislo....proste kopec malickosti, cez ktore by som sa mohol sice preniest....aj som s nou diskutoval, troska sa to zlepsilo ale samozrejme ked niekto nema vztah k domacnosti tak je to tazko. Doma nemusela nic robit a tak je pre nu vsetko tazke, nezvlada to. Bol som naivny ked som si myslel pred tym nez sme sa zobrali ze ono sa to spravi, ze ona chce. Najvacsi problem a zlom vsak nastal, ked ma sklamala po smrti mojej mamky,to ze sa o nu takmer vobec nezaujimala a dalsich par veci ktore sa mi nasledne nepacili by som este prehryzol,ale to ze ked malo byt dedicske konanie tak na nom chcela byt za kazdu cenu, hoci som si to neprial prave kvoli tomu ze mamku nesla ani len do nemocnice pozriet. Ze ona ma na to pravo....a este aj tam mi urobila hanbu. Strasne ma sklamala a uz k nej nic necitim. Strasne som sa sklamal v jej charaktere. Zijeme uz vpodastate 7 mesiacov vedla seba len ako kamarati, mame dve deti na ktore musim brat ohlad ale mam proste pocit, ze tento zivot a vztah nema zmysel. Hoci je to proti mojim zasadam mam pocit ze chcem zit s niekym s kym si budem rozumiet, kto kona podla toho co je spravne a nie podla toho co citi. Musim brati sice ohlad v prvom rade na deti, ale aj tie si to casom vsimnu ked budu vacsie ze to nieje vporiadku. Ano, mohol by som sa obetovat a zit takto vedla seba aspon do ich dospelosti....ale ci to nazaj chcem sa takto trapit a byt nestastny...
viem ze su ludia ktori vedia napr. odpustit aj neveru, ja som jej tiez odpustil ale to co citim bohuzial nedokazem zmenit. Aj som sa s nou o tom rozpraval ale ona to akosi nechape, kona podla toho co citi...je to proti mojim zasadam, ale mam pocit ze chcem najst niekoho komu mozem absolutne verit a byt mozno zase stastny, lebo v tom nasom vztahu mi chyba strasne vela
@mamavera totalny suhlas... presne viem o com pises... ale ono si to asi clovek musi prezit sam, aby to pochopil...
@keram3053 ako stare mas deti? lebo pre deti je paradoxne lepsie, ked sa rodicia rozvedu ked su este malicke... prave preto, ze male dieta sa nauci akceptovat ze tu byva mama a tu byva otec a beru to ako normalne... cim su starsie, tym ich rozvod zasiahne viac....
zostavat vo vztahu iba kvoli detom je hlupost - to mam z partnerskej poradne od psychologa a je to naozaj tak.... Pretoze sa zobudis, ked budes mat 50, deti dospele.... a vtedy si chces zacat dalsi vztah???
nie je dobre ist zo vztahu do vztahu... musis si ten jeden ukoncit... bez toho to nepojde.... pripadas mi, ze nevies co chces... stale zvazujes....
k tomu ti poviem jedno - zatial ti na manzelke zalezi, pretoze ju riesis. Ked ju ale riesit prestanes, vtedy to bude problem --- to uz bude po vztahu a budes s kludnym vedomim pisat navrh o rozvod.
@keram3053 ja ta uplne chapem! ja to v nasom vztahu citim rovnako ako ty 😒 tiez som idealista a neviem sa stale zmierit s myslienkou, ze nase manzelstvo uz ako keby umrelo. zijeme vedla seba, ako rodina existujeme, ale ako partneri uz nie... sklamala som sa v muzovom charaktere natolko, ze si ho uz nedokazem vazit, nedoverujem mu a vlastne ho uz ani nemilujem. mam ho rada, ale nie tak, ako clovek ma rad svojho partnera.
rozumiem tvojej dileme, presne to iste riesim uz 3/4 roka. odpoved ti tym padom neporadim 😒 ale dufam, ze sa to vyriesi k tvojej spokojnosti. kazdy musime mysliet asi v prvom rade na seba. ja si to hovorim tak, ked budem ja stastna, dcera tym nebude trpiet tak, ako keby som zila v manzelstve, ale nestastna. takze u mna to smeruje skor tymto smerom.... este stale som sa s tym nevyrovnala, ale to bude asi trvat dlhsie....
prajem ti spravne rozhodnutie!
ja som chcel asi skor vediet pre kolko ludi budu tie moje dovody smiesne, a ci sa najde aj niekto kto bude chapat preco mam s tym taky problem. Vacsina ludi by za ten vztah bojovala, dufam ze na to najdem este v sebe silu, momentalne ju nemam. Necakal som ze tu dojde niekto s nejakym riesenim.
dakujem
@venija ja si mysllím, že @keram3053 to nejako ani nechce riešiť. Jeho len chytil taký " svetabôľ " a chcel sa s tým s niekym podeliť. Ja to poznám podľa seba. Potom to už aj oľutujem, že som vôbec niečo také povedala, ale už je to vonku. On keď sa rozhodne zo vzťahu odísť, urobí to a určite sa nebude radiť s cudzími ľuďmi či áno, alebo nie 😒 . Lebo v takomto niečom mu nikto poradiť nemôže, môže ho len vypočuť 😉. Lebo všetci sme iní, a to čo vyhovuje mne, nevyhovuje inému a tak dookola 🙂
Ja si nemyslim, ze zakladatel temy je rozhodnuty nic s tym vztahom neurobit a hlada len utechu. Ja mam pocit, ze je zodpovedny sam voci sebe aj voci vztahu s manzelkou. Mnohi by to riesili tajnou neverou (co toto asi nie je ten pripad). Priznat si sam pred sebou, ze mi vztah nefunguje, chce podla mna odvahu a urimnost sameho voci sebe. Otazka je, ako budu rozchod znasat deti. Mozno im to prospeje, ale co ak nie. Ak ziju v klude a rodicia sa im venuju napriek tomu, ze spolu nevychadzaju najlepsie, mozno stoji za zvazenie rodinu zachovat kvoli detom. Mozno sa da rozumne dohodnut na tom, ze si kazdy partner najde niekoho, s kym bude spokojny aj popri zachovani rodiny. Mozno zidealizovana predstava, ale predsa len by som brala ohlad na deti.
@keram3053 lenze ak v priebehu tych 10 rokov niekoho stretnes tak budes nevyrovnany chudak, ktory nema vlastny zivot, zije z donutenia v niecom co sa mu prieci a sebavedomie pod bodom mrazu. prepac, ale o takeho zaujem nieje.
na margo "co je spravne", myslis si, ze deti nevidia? ze necitia? tym, ze zijete vedla seba este neznamena, ze je vsetko ok a tak ako ma byt. ver mi, poznam pripad, ked si deti zelali aby sa ich rodicia rozviedli, ked boli detmi. a to tam nikto nikoho nemlatil, ani nikto nepil a nedrogoval, a hadky neprekracovali zvycajnu mieru priemernej domacnosti.
vela stastia, ale mam pocit, ze si sem prisiel s trpitelskym vyrazom, nech ta zenske trosku polutuju a uz vopred si bol rozhodnuty s tym nic nespravit. a kde niet rady tam niet pomoci. sam musis chciet.