Mám spáliť mosty?
Ahojte baby, ja už som sem raz písala ohľadom mojej mamy, ktorá má neustále aj v dospelosti kontroluje. Chce vidieť moje pracovné zmluvy aby verila, že pracujem, chce vedieť koľko peňazí mám nasporených, poistenie či si platím..
Minule ste mi poradili a ja som sa aj podľa toho zariadila, odhlásila som sa napríklad z trvalého pobytu, keďže mama tvrdila, že zmluvu chce preto, aby nemusela platiť za mňa smeti.
Jednoducho ona sa nezmení, je rovnaká a ja už fakt rozmýšľam, že s ňou preruším kontakt nadobro. Neviem ale, či je to dobrý nápad, stále bojujem s myšlienkou "je to mama".
Musím povedať, aj keď nerada, že sa bez nej, bez jej vplyvu cítim lepšie a slobodnejšie. Naopak, byť v kontakte s ňou ma veľmi stresuje.
Ako by ste sa rozhodli? Nie je to odo mňa nevďačnosť?
Stručné zhrnutie
- Neustála rodičovská kontrola dospelej osoby sa v diskusii prejavovala požiadavkami na pracovné zmluvy, výpisy z účtov a informácie o úsporách; praktické kroky vrátane odhlásenia z trvalého pobytu, zmeny telefónneho čísla a zablokovania kontaktu boli prezentované ako riešenia na obnovenie súkromia.
- Odborné a sebaobrané postupy odporúčané v diskusii zahŕňali psychoterapiu, spoločné sedenie u psychologičky a zlepšenie asertivity ako prostriedky na riešenie dlhodobého kontrolujúceho správania rodiča.
- Ak priame hranice a rozhovory zlyhajú, diskusia navrhovala obmedziť kontakt na minimum, dať ultimátum alebo kontakt prerušiť na dlhšie obdobie (napr. prerušovanie kontaktu a posielanie jednej pohľadnice raz za rok).
Q: Ako prakticky obmedziť rodičovskú kontrolu o zmluvách a účtoch?
A: Diskusia uvádzala konkrétne kroky: odhlásiť sa z trvalého pobytu, zmeniť telefónne číslo a e‑mail, zablokovať kontakt na mobile a neodišťať dokumenty; odporúčané bolo tiež odmietnuť požiadavky slovne a pri opakovaní hovor ukončiť (zložiť telefón) alebo odísť z návštevy.
Q: Kedy navrhnúť psychologickú intervenciu alebo spoločné sedenie?
A: V diskusii odporúčali ponúknuť spoločné sedenie u psychologičky, ak priame rozhovory nefungujú; tiež sa spomínala individuálna psychoterapia a štúdium asertivity ako podpora pre dospelú osobu.
Q: Čo robiť, keď ignorovanie rodiča nefunguje a rodič stále volá či píše?
A: Konkrétne taktiky z diskusie zahŕňali zmenu čísla, dočasné zablokovanie na niekoľko dní, zmenu e‑mailu, nastavenie hovoru ako súkromného a v extréme zmenu priezviska alebo prerušenie kontaktu na rok s občasnou pohľadnicou raz za rok.
Q: Ako dať rodičovi ultimátum alebo nastaviť hranice slovne?
A: V diskusii odporúčali priame formulácie typu „nič ťa do toho nie je, nemontuj sa mi do toho“ alebo „buď prestaneš zasahovať, alebo prerušujeme kontakt“, a pri prekročení hraníc okamžite zložiť telefón alebo odísť.
Q: Má zmysel obmedziť kontakt namiesto úplného prerušenia vzťahu?
A: Viaceré príspevky odporúčali obmedziť kontakt na minimum (napr. telefonáty len pri sviatkoch, raz za čas návšteva), sledovať účinok a ak sa správanie nezlepší, zvážiť prerušenie kontaktu na dlhšie obdobie.
Q: Odporučili v diskusii konkrétnu literatúru alebo zdroje na tému nastavenia hraníc?
A: Jeden diskutujúci odporučil knihu cez Martinus.sk (odkaz s uItem=224842) ako samopomocný zdroj; ďalej sa v diskusii spomínali online materiály o asertivite a vyhľadanie psychológa.
Závery z diskusie
Zhoda
- Kontrolovanie dospelej osoby požiadavkami na pracovné zmluvy, výpisy z účtov a informácie o financiách je v diskusii vnímané ako prekračovanie osobných hraníc a dôvod na nastavenie hraníc.
- Ako prvé praktické kroky ľudia najčastejšie navrhovali odhlásenie z trvalého pobytu, zmenu telefónneho čísla, zablokovanie kontaktu a zmenu emailu.
- Odborná pomoc (psychologička, psychoterapia) a zlepšenie asertívnych zručností sa v diskusii považovali za užitočné doplnky k praktickým opatreniam.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci odporúčali úplné prerušenie kontaktu („spálenie mostov“) ako rázne riešenie, zatiaľ čo iní odporúčali najprv skúsiť obmedziť kontakt, použiť asertivitu alebo navrhnúť spoločné sedenie u psychologičky.
- Jedna skupina zdôrazňovala povinnosť rodiča kontrolovať (v zmysle „budem kontrolovať svoje deti“), zatiaľ čo väčšina považovala trvalú kontrolu dospelého za nevhodnú a manipuláciu.
Otvorené otázky
- Bude ma neskôr mrzieť, ak úplne preruším kontakt s rodičom, keď raz zomrie?
- Pomôže psychoterapia alebo spoločné sedenie skutočne zmeniť dlhodobé kontrolujúce správanie rodiča?
- Ako postupovať právne či prakticky, ak rodičia hrozia „vydedením“ alebo inými tlakovými opatreniami?
- Ako postupovať v prípade, že rodič kontroluje aj vtedy, keď žijem v zahraničí a naozaj neexistuje fyzická možnosť kontroly?
Spomenuté značky a firmy
Martinus.sk, Polícia
Spomenuté produkty a metódy
odhlásiť sa z trvalého pobytu,zmena telefónneho čísla,zablokovať číslo,zmena e‑mailu,zmena priezviska,posielať pohľadnicu raz za rok,psychoterapia,spoločné sedenie u psychologičky,asertivita,zložiť telefón/odísť,privolanie polície,zosmiešňovanie/posielanie fotografií ako taktika,„spáliť mosty“ (úplné prerušenie kontaktu)
Miesta a osoby
žiadne
chces aby vsetko chapala? Ked si bola mala, bola si dieta, bolo nevyhnutne pre tvoje prezitie, aby ta mama pochopila, aby ta chapala. Chapanie je navysia instancia lasky, povedzme ze je to empatia, ktora nas vedie k druhym. Je to vlastnost, ktorá nám hovorí, že hoci niečo máme inak, neznamená, že teb druhý to musá mat rovnako. Už si však dospela. Tvoja nie ze nemusi, ani by nemala vsetko chapat. Nemusi ti davat ani pozehnanie, ani ... nic, proste. Cize ak ty spravis nieco a jej sa to nepaci - tak aky s tym mas problem? Chces aby sa jej pacil tvoj zivot? Bolo by to lepsie? Asi lahsie? Pre teba? Pre nu? Otvor oci. Pozri sa do seba a skus sa samej opytat, koho zivot zijes? Svoj a pre seba alebo pre mamu?
@kassandra25 v živote som svojej mame výpis z účtu neukázala a keby to odo mňa chcela, ani jej ho neukážem. Už nie som malé decko.
@simcika Neviem prečo. Neviem prečo jej neviem oponovať, odstrihnúť kontakt. Príde mi, že je to odo mňa nevďačné a bezohľadné. Mama mi bohužiaľ nedala to, čo mamy dávajú.
Joj tak ked to nedokazes tak prosim ta stale nevyplakavaj.Je to s tebou ako hrach o stenu hadzat.Dookola riesis to iste a furt to iste ako tonty nedokazes.Tak ked to nedokazes tak ok,tak ale potom si tu nechod po rady.
Ze ti to pride nevdacne a bezohladne, je len tvoj pocit. Pocity zvyknu byt aj klamlive. Pocity nie vzdy su spravne, hlavne ked nas ovplyvnuje manipulator. Musime vedet rozoznavat, kedy je spravne pocit, pocuvat a kedy nie. Jednoducho to sprav a nerozmyslaj nad tym, ake to je. Pokial mama bola a je manipulatorka, nedokazes sa na vec pozerat triezvo zial a zo vsetkeho budes mat vycitky. To je prave ten problem, toho pocitu sa musis zbavit . Ked to nedokazes, ked nedokazes potlacit vycitky (nelogicke a neopodstatnene) tak sa nikdy nic nezmeni, proste nikdy. Je to len na tebe, na nikom inom. Nemusis ju zo svojho zivota vymazat uplne. Staci proste obmedzit kontakt (alebo upravit sposob rozhovoru) natolko, aby ta to netrapilo, neovplyvnovalo, aby ti to bolo jedno. Nie si povinna jej nic ukazovat a vysvetlovat a ked to robis, je to zial uz tvoja chyba, nie jej. Si dospela, musis vediet povedat nie aj vlastnym rodicom a neskakat z mosta len preto, lebo mama povedala a nevedela si povedat nie. Lebo ona ta ziadat moze, mozno je aj psychicky trochu chora a teda to nezmenis nijak, ale ty si ta, ktora ma povedat, dost, nie a urcit hranice, za ktore nejdes. Ona by sa casom naucila. Mozno by sama obmedzila kontakt. Ale ty jej to dovolis, tak proste to robi dalej. Je to proste len na tebe, ty urcujes, kolko si k tebe rodic dovoli, ked si uz dospela.
Mama ti nedala nič iné ako počúvať ju. Vychovávala z teba otroka malého ... vychovala z teba človeka ktorý musí (ja chápem že to nevieš inak, leno nič iné nepoznáš)poslúchať ... rokmi si však staršia a niečo v tebe sa konečne búri a dochádza ti, že ti bolo a je ubližovane. Je to v podpíšte trauma- preto to inak nevieš. Pár sedení a zmení sa to. Vyhľadaj terapeuta ( napis ak chceš )
Prosim? Akym nestastim pre moje deti? Ved mi same ukazuju, koho coho kolko maju. Zato, ze ty si nestastna, a ze som ti len napisala moj nazor, nepis, podla seba sudim teba
@tinkerbell to sme natom rovnako, predstav si. Ani ja som nikdy neukazala nikomu vypis z uctu. Nikto si ho ani nepytal. Nedokazes citat dobre a ani medzi riadkami, ze? Jedine, co som pisala, bolo to, ze ked sa ma rodicia slusne spytali, ci a kolko som si uz nasporila, dostali aj slusnu odpoved, pripadne som im sporiaci ucet ukazala aj sama od seba, nikto zato neplakal.
@bashawelle mne nerobilo problem ukazat prac.zmluvu rodicom. Ucty nepotrebovali nikdy. Ale zmluvu, ak rodic uvidi, nie je natom nic zle
@karolinakr ...mám pocit že je to len ďalší log in hybridu. Nezakladajúci sa na serióznej otázke a odpovedi. Je to manipulant, ktorý si vyžaduje hlbší optický prieskum. Dopad na mesiaci býva tvrdý a tento mi príde akože " Tebe o čo ide?" 🍒
@kassandra25 Netrep nezmysli a čítaj po sebe čo píšeš :
Pozri, aj ja budem kontrolovať deti a radim im. Je to normálne.
A ked sa mi deti niekde zamestnaju, tak budem chciet vidiet ich pracovne zmluvy, aj podnik, aj si pozistujem o podniku vsetko , co sa bude dat. To je uplne normalna vec. Takisto peniaze mojich deti, tie mam tiez nateraz pod dohladom. A neviem si predstavit , ze by to v buducnosti malo byt inak.
Aj ucty mojich deti raz ked budu mat, tak ich budem chciet vidiet a nemyslim si, ze by som bola zla mama.
Z toho, co pises, som tu jedina, co ti napise uprimne, ze tvoja matka ma hlboku pravdu, vela veci by som ti nedovolila, lebo nie su mozno najlepsich.
Ty chceš svoje deti kontrolovať naveky.
@kassandra25 Je predsa rozdiel vidieť zmluvu dieťaťa, ktoré prvý krát pracuje a pozrieť si zmluvu a poradiť mu na čo si dávať pozor, ako ma byť zmluva postavená, čo tam musí byť a čo nie, takisto poradiť aký účet je najvhodnejší, aký účet si vybrať, poradiť so sporením a poistením...to je všetko ok, keď začína decko pracovať a nič o tom nevie. Ale vyžadovať to od dospelého človeka je totálne cez čiaru.
@bublinkai Už si trápna. Neviem či mi toto má pomôcť, ale ak sa chceš len odbaviť, tak si poslúž.
@bublinkai Ja som čítala Tvoju odpoveď. Nič z toho som pri mame nikdy necítila, bohužiaľ. Ja a ona nebudeme nikdy vychádzať, ja už som skúšala všetko možné.
Myslím, že už si si to v hlave upratala. K mame nič necítiš, pretože ani ona tebe nikdy nedala lásku, spravala sa k tebe možno ako vychovávateľka v detskom domove možno horšie. Preto jej už nezdvíhaj telefón, napíš jej list alebo sms, prečo si sa tak rozhodla a občas pošli domov tú pohľadnicu, že si v poriadku. Sústreď sa na svoj život, raz budeš mať svoje deti a dáš im všetku lásku, ktorá tebe v detstve chýbala a tvoje deti ti ju vrátia 100 násobne, a potom všetko bude v najlepšom poriadku a časom sa to upraví možno aj s mamou a ak nie, tak to nerieš. Ona si to pokazila. Ja som kedysi bývala u svokrovcov a svokor sa do všetkého staral a naviac, keď sa mi narodil 1. syn, vtedy mi aj so svokrou dávali pocítiť, že som neschopná matka, lebo kojím a moje dieťa občas plače (ako každý novorodenec) a že ho nemám kojiť a dať rovno sunar, lebo oni sa kvôli plaču nevyspia... tak som sa zbalila aj s mužom a išli sme na 2 roky bývať do podnájmu, a potom do svojho a vtedy sa tak zbadali, že si nedovolia mi už nič povedať. Mám krásne zdravé 3 deti, ktorým dávam oveľa viac lásky, než kedy dali svokrovci dokopy svojim deťom a som šťastná. Ak by som u nich zostala bývať, tak teraz je zo mňa troska.
Boze inak nehnevaj sa ty si sebalutost sama.Riesis totalne zbytocne kraviny,lutujes sa,vzdychas.Vies co?NERIES A ZI.Pekny den ti prajem.
@nini1010 to nie sú kraviny. Nikto z nás to nedokáže pochopiť, kto nemá takú matku.
Ale ty si uvedom, že ona neplati tvoj najom, tvoju stravu, tvoje dlhy a tvoje poistenie
Keby zakazdým hasila tvoje problemy a už 3x ti davala 2000€ a bola z toho unavena, ze ta ma plne zuby a chce kontrolovat tvoju pracovnu moralku- to je ine.Ale takto...,???Vsak ani spolu nebyvate
Kedy si šla do zahraničia?