Mám zostať s partnerom?
Ahojte, mám 22 rokov a dosť dlho som mala ten problém, že som si nevedela nájsť nejakého chlapca, ktorý by ma ľúbil a zároveň aby som ľúbila aj ja jeho. Vždy to bolo len jednostranné, viackrát som sa nešťastne zaľúbila a dostala do friendzonu.
Potom sa na mňa usmialo šťastie a zaľúbil sa do mňa jeden chlapec a už sme spolu 7 mesiacov, aj keď na diaľku lebo nás delí 330km, ale to riešime tak, že väčšinou skoro každý víkend (podľa toho ako robí) cestujem ja za ním a ako študentka mám momentálne vlaky zadarmo.
Má to ale ten problém, že od začiatku som bola zmätená a bolo to ako na hojdačke... Na jednej strane boli dni, kedy som ho ľúbila a chýbal mi ked sme spolu dlhšie neboli, často sa mi s ním snívalo,atď. a potom boli dni, kedy mi nejak ani nechýbal a zistila som, že ani na neho nejak nemyslím. Najprv som si myslela, že to tak má byť, že tá brutálna chémia nie je až tak dôležitá a dôležité je to, že je ku mne dobrý, počúva moje "žvásty" a že by urobil pre mňa skoro všetko.
Posledný cca mesiac ale sa cítim úplne smutne, lebo mám pocit, že už sa aj tá malinká chémia, ktorá z mojej strany bola, sa skoro vytratila a že sa pri ňom cítim akoby sme boli spolu manželmi 30 rokov. Zároveň ma to veľmi mrzí, lebo vidím aký je zaľúbený a snažila som sa mu to dať najavo posledný mesiac, že napr. mi napíše že ma ľúbi a ja mu na to nereagujem ale napíšem čosi iné atď. Obávam sa ale že som taká povaha a že toto by bolo pri každom. Dakedy sa tak trošku obávam, že či som sa s ním nedala dokopy AJ preto, lebo som už nechcela byť sama a chcela som mať niekoho, komu na mne bude záležať. Neviem či to chcem ťahať takto dlhšie, ale zároveň by som sa s ním asi nevedela rozísť, lebo sa tak trošku bojím, že už si nikoho iného nenájdem, keď vidím svoju smolu (poprosím vás aby ste mi nepísali nejaké "hejty", skúste sa trošku vcítiť do kože vášho 22ročného ja). Zároveň aj všetky tieto pocity umocňuje to, že som pribrala odkedy som s ním 6kg... 6 ťažko zhodených kíl, čo ma dosť štve a vidno to aj na mojej postave.
Ďalšia vec je tá, že po škole by chcel aby som šla ku nemu bývať na druhú stranu republiky, ale mne chýba domov keď som tam čo i len pár dní a vždy sa doma teším na tú rodinnú pohodu. Ja som ale stále bola ten typ človeka, ktorý potreboval mať čas len pre seba.
Čo by ste robili byť mnou? Resp. bol niekto na tom podobne ako ja a ako sa rozhodol? Či je lepšie mať radšej pohodového frajera aj na úkor tej chémie alebo radšej byť sebec? Ďakujem pekne za odpovede 🙂
Stručné zhrnutie
- Vzťahy na diaľku sú v diskusii označené za náročné a „zabijaka vzťahu“ pri pravidelnom 330 km rozdelení a 4,5 hodinovom cestovaní vlakom na jednu trasu, ktoré znižuje čas na spoznanie partnera mimo víkendov.
- Strata „chémie“ počas prvých mesiacov (v príklade 7 mesiacov) a znižujúci sa záujem sú v diskusii považované za signály, pri ktorých ľudia odporúčajú zvážiť skončenie vzťahu, skúsanie „nechať to dobehnuť do stratena“ alebo testovanie zmenou dynamiky (nech príde on na otočku k tebe).
- Diskutujúci odporúčajú prioritizovať štúdium a seba (nastaviť hranice pri štúdiu, nenechať sa vydierať kvôli výročiam) a dávajú príklady, že niektoré páry dlhodobo zvládli víkendové vzťahy (prípady 9 a 17 rokov), zatiaľ čo iné končia.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zvládať vzťah na diaľku so separáciou cca 330 km a 4,5 hodinovým cestovaním vlakom?
A: Diskusia odporúča obmedziť cestovanie alebo požiadať partnera, aby viac cestoval na otočku k tebe; niekoľko príspevkov uvádza, že pri takomto režime väčšina párov prežíva veľký tlak a je to pre mnohé vzťahy problém.
Q: Čo robiť, ak po 7 mesiacoch začnem strácať chémiu k partnerovi?
A: Niektoré rady v diskusii hovoria, že po 7 mesiacoch by mala v mnohých prípadoch citová túžba stále pretrvávať, a ak chémia výrazne chýba, odporúča sa vzťah neviazať a nechať ho „zbehnúť do stratena“.
Q: Ako riešiť situáciu, keď ma partner citovo vydiera (napr. pri výročiach) aby som cestovala?
A: V diskusii sa odporúča nastaviť hranice, uprednostniť povinnosti (napr. skúšky) a odmietnuť ustupovať pri citovom vydieraní; niektorí tvrdili, že také správanie je varovným signálom.
Q: Mám sa presťahovať za partnerom na druhú stranu republiky?
A: Mnoho komentárov varuje pred rýchlym sťahovaním (príklady: 300+ km, víkendovky), odporúča skúsiť iné varianty (nech prichádza on, vyskúšať častejšie spoločné bývanie na skúšku) a najprv zohľadniť osobné priority ako štúdium a rodina.
Q: Je bežné pribrať v začiatkoch vzťahu a čo s tým robiť?
A: Diskutujúci uviedli konkrétny príklad priberania „6 kg počas vzťahu“ kvôli spoločným obedom a pizze; odporúčania zahŕňali návrat k cvičeniu v posilke a kontrolu stravy pri návštevách u partnera.
Q: Môže vzťah na diaľku fungovať dlhodobo?
A: V diskusii sú protichodné skúsenosti: niekoľko používateľov uviedlo úspešné dlhodobé príbehy (9 rokov, 17 rokov, pričom prvé roky boli víkendovky), no väčšina varuje, že pre študentov a pri obmedzenom čase sú LDR obzvlášť náročné.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vzťahy na diaľku s pravidelným 330 km rozdelením a 4,5 hodinovým cestovaním sú v diskusii považované za náročné na udržanie.
- Pri strate chémie v ranom štádiu (príklad: po 7 mesiacoch) mnohí odporúčajú zvážiť skončenie vzťahu alebo dať si čas na premyslenie.
Sporné názory
- Niektorí diskutéri tvrdia, že víkendové vzťahy nemajú šancu a končia; iní priniesli protikladné príklady dlhodobej úspešnosti (prípady 9 a 17 rokov víkendoviek).
Otvorené otázky
- Môže sa „chémia“ vrátiť pri lepšom nastavení návštev a hraníc, alebo je jej strata signálom, že partner nie je ten pravý?
- Je racionálne sťahovať sa 300+ km za partnerom počas štúdia, alebo najprv uprednostniť osobný rozvoj a školu?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
hladovka,posilka,vlaky zadarmo,pizza,sušienky,koláče,víkendovky,friendzona
Miesta a osoby
Egypte
Pokiaľ ty nemáš záujem ísť za ním tak si myslím, že je to zbytočné ďalej ťahať.
@skvrnka14 Zdravim, uplne chapem ten pocit, ze co ak si nikoho lepsieho nenajdem, podla mna ho zazila vacsina zien. Zaroven si ale myslim, ze je to velmi zly dovod na to s niekym ostat. Mas 22 rokov, je viac ako pravdepodobne, ze este stretnes niekoho super, aj ked doteraz si mozno tolko stastia nemala. Ani ja, az do 23.roka a tiez ma chytala panika 🙂 A teraz som vydata, 2 super deti, lebo som vykrocila do neznama radsej ako ostat s niekym, s kym to nebolo uplne to prave. Len sa budes trapit ak nie je ten pravy. Este mas fakt cely zivot pred sebou - pojdes do prace, tam sa zoznamis, dospejes, budes mat novych kamosov...nezufaj a ver si. Niekedy sme toho praveho nestretli nie preto, lebo je chyba v nas, ale v nich 😉 Skus cestovat, robit co ta bavi, pracuj, etc - inymi slovami, najdi si nejaky ventil, co ta bavi, nemysli na samotu a ono to pride, uvidis...casu mas dost 🙂
