Mama introvert - dni s deťmi
Ženy, ktoré ste introvertky ako prežívate dni s deťmi?
Mám 3 r dcéru vždy som bola ťažký introvert, v práci som bola sama v kancelárii, doma mám najradšej svoj kľud.nebavi má rozprávať o ničom, stretávať sa s kamarátkami.Muz je veľky extrovert má veľa známych často berie dceru von na ihrisko je kamarát so všetkými mamičkami.Ma ten dar, že mu stačí sa s niekým raz rozprávať a už ma známeho.Dcera vyzerá, že bude po ňom.Dcera malo rozpráva boli sme u logopedicky, učiteľka v škôlke sa tiež sťažovala, že malo komunikuje a tu je problém.Mali sme doma obrovskú hádku kde to dal za vinu muž mne.Ze som divná, zasnivana, že sa hanbí, že niekto sa mi prihovorí a ja odpoviem a ďalej mlcim.Ze malej nečítam, malo s ňou komunikujem, odpovedám jednoslovne vôbec mi nerozumie, že mňa to unavuje, že nie som typ, ktorému sa pusa nezavrie.Sme spolu 7 r som takmer pred 40 tkou a teraz dostanem vytknute, že mám niečo so sebou robiť.Teraz mi začal vehementne dokazovať aká som nemožná začal s malou čítať....ja som zase tvorivá venujeme sa s malou iným veciam.Dostala som pomyslenu facku, lebo som divná vytkol mi, že iné ženy chodia s deťmi do centier, stretávajú sa, sú aktívne a, že my žijeme ako v múzeu, že ak by nebolo dcérky nemá sa s kým ani rozpravat.Mrzi ma, že muž príde a dcéra sa hneď pýta kam idú čo budú robiť to on ju naučil stále niekam chodiť a ja zostávam sama doma chcem si oddýchnuť.
Takže introvertky cítite aj vy tlak, že ste iné?
tvoj muz hlavne nechce aby bola z malej rovnaka cudacka ako si ty... lebo nie je introvert ako introvert. ty si uz za hranicou toho co je tvoj muz ochotny akceptovat ked sa jedna o vase dieta. navyse suhlasim ze skodis malej ked sa k nej neprihovaras.
@zuzanka.zuzu ja s ňou rozprávam.Ale áno takto to nejak chápem, že chce, aby bola spoločenská, zdieľala, bola obľúbená medzi ľuďmi.Co ja nie som, lebo na každého zazeram a mlcim🙂tak som introvert a ľudia ma unavuju, otravujú má reči o ničom som preto zly človek? či ako mama nevyhovujem, lebo dávam dieťaťu zlý vzor?
Asi by sa spamätal, keby bolo dieťa introvert veď on by mal problém ju prijať jej povahu, tak ako som mu začala vadiť ja. Pre mňa je cudák on s každým hneď kamarát, vybavuje, stretáva sa niekoho spozná a o týždeň ho máme na grilovacke a organizuje spoločnú dovolenku.
Nečítala som všetky komenty. V Tvojom príspevku vidím seba a môjho muža, ale v opačnom garde...Ja som celkom spoločenská, pracujem s ľuďmi, mám kopec kamošiek a môj muž je extrémny introvert. Nemá priateľov, nechodí na pivo, najradšej je sám doma s knihou a počítačom. Zasa, porobí, čo treba, synom sa venuje. A ja som si ho vybrala hlavne pre ten pokoj, ktorý z neho vždy išiel, keďže moja rodina je celá extrovertná, hlučná a všade je jej plno a mne to v detstve dosť liezlo na nervy. No a máme dvojičky a jeden syn je presne ako moja rodina. Spoločenský, zábavný, všadebolko, zapamätateľný a ten druhý je po otcovi veľký introvert. A vieš čo? V škôlke prvý rok nepovedal ani slovo. S učkami vôbec nekomunikoval. Rozumel, poslúchal, ale neodpovedal im. Keď som prišla po nich, učiteľky počúvali za dverami, lebo chceli počuť, ako sa so mnou rozpráva. Riešili sme to. Logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg...A nakoniec, asi keď mal 5 rokov, sa to prelomilo. Je síce stále introvert, ale je to spokojný, ukecaný a šikovný prvák. V triede má pár kamarátov, svoje knihy ako jeho tatuš a jemu to stačí. A my ho do ničoho netlačíme. V našom prípade mám pocit, že gény jednoducho neoklameš. Môže sa tvoj muž aj na hlavu postaviť, ale ak bude dcérka po tebe, tak bude po tebe. Tým sileným chcením, aby bola "normálna", teda bola ako on, narobí viac škody ako osohu. A pritom stačí, aby ju nechal byť sebou. Ak to bude tichšie, ale spokojné a šťastné dieťa a vy vidíte, že sa v živote nestratí, netrápila by som sa s tým. Držím palce.
@vlucifuk nie, on chce zmeniť mňa a mám sa konečne znormalnit, že čakal, že keď príde dieťa tak ozijem a vzchopili sa🙂dcéra je jeho kópia toho sa nebojím, že by bola zakríknuta či nepriebojna miluje deti, akciu
Tak to ma mrzí, lebo táto jeho snaha k ničomu nepovedie, si myslím. Ak to máš v sebe. Mne by muža ani nenapadlo meniť, neviem si to ani predstaviť. Veď musel vidieť, že to je jednoducho v tebe. Hmm...Priznám sa, neviem, si predstaviť s niekým takým byť. Prepáč za úprimnosť.
Ahoj! Mala som kamošk, ktoré potrebovali byť veľmi aktívne. Ja taká nie som. Cítila som čím ďalej, tým viac, že ich nebaví byť so mnou. Aktívni ľudia mi naháňajú hrôzu, pretože sa cítim menejcenne, lebo ja mám rada svoju jednu zâľubu, svoj pokoj a prechádzky. Jasné, pre dieťa musim vyjst z komfortnej zony, ale keby ma stale niekto nahana, som nestastna.
Moja sestra stale toci o premarnenom case. Stale nieco robi, ma plan. Ale na mna ho uz ma malo, ak vobec.
Necitala som vsetko. Len tvoje odpovede. A teda zaraza ma, ze 3rocna malo rozprava. Dievca. O ktorych sa hovori, ze nezavru usta. Moj ma 3,5roka a fakt sa mu usta nezavru. Pri rozpravke, pri hre. Pri jedeni, pri uspavani (🤦🏻♀️), v aute, v kostole. Vsetko musi komentovat. A to sme fakt obaja introverti. Lenze ja som ho brala na ihrisko a kecala s nim. Stavali sme hrady z piesku a ja nenavidim piesok a furt som mu blabotala kraviny ako postavime velky hrad a bude kralom. Pozerali sme rozpravky a komentoval som mu co vidi. Lebo male dieta si nevie pospajat velmi obraz a zvuk a pribeh. Tak som mu ho hovorila. A zacal sa chytat. Ked som nehovorila ja, zacal mi hovorit on. Chybalo mu to. No a zostalo dodnes 😃😃😃 keby si zijem vo svojej bubline ze som introvert a dajte mi vsetci pokoj a hlavne na mna nehovorte lebo na co, tak by urcite aj syn taky bol. Lenze ja nechcem aby bol utiahnuty ako ja. Na ihrisku som nevyhladavala ine matky a nekecala s nimi. Ked sa niekto prihovoril malemu, opatovala som usmev, povzbudila maleho nech ide za dievcatkom/chlapcekom. On sa strasne bal deti. Priserne. Ale povzbudzovala som ho a stale mu nieco hovorila. V kociku vozila a kecala o prirode a co vidi a ako ide bager okolo atd. Prekonavala som aj samu seba. Lebo mne by tiez bolo jednoduchsie “mna to mebavi chcem mat klud”. Lebo mna nebavi sa hrat s pieskom, nenavidim sa 12 hodin hrat s autami a divadielko a rozpravat sa akoze som kôň alebo vlak alebo macko ktory cestuje vlakom. Fakt to nemam rada a velakrat ho aj poslem nech sa hra sam, nech ide za muzom. Ale hovorim si, ze z maleho chcem vychovat slusneho priebojneho cloveka ktory sa vo svete nestrati. Ktory nebude taky tichy ťuťko. A ano, velakrat ide s nim muz von sam a vtedy som stastna a mam svoj klud a pokoj. A ano, aj citanie kniziek je velmi dolezite. Lebo okrem toho ze v nej vzbudzujes lasku ku kniham, napocuva text, vytvara sa jej slovna zasoba ktoru bude vediet pouzivat. A teraz su krasne knizky aj s ponaucenim, takze pri knizkach sa da tooolko vycvicit dieta 🙂
Aj ja som silny introvert. Keby mi to priatel vycital asi by som ho poslala do prdele. Cely zivot sa prisposobujeme extrovertom, mne stacilo. Som polroka na MD a som fakt unavena, nevyspata, prestimulovana a kedze nemam ziadnu pomoc aj frustrovana ked napriek tomu vsetkemu som este aj nutena sa prisposobovat okoliu ked vlastne nemusim. O syna sa staram prikladne ale poznamky okolia ze som asocial ignorujem. Nemam zaujem podnikat rodinne vylety so svagrovcami a vzdy ked vytiahnem paty z domu niekoho volat aby mi robil garde a musela som furt kvakat alebo pocuvat pribehy ktore ma absolutne nezaujimaju. Ludia nechapu ze nato aby sme mohli byt dobrymi mamami sa potrebujeme dobit energiou osamote. Preto si z manzelovych poznamok nic nerob. Malu ked tak zober na ihrisko nech si sama najde kamaratky uz je dost velka a ty si daj sluchatka a pocuvaj si hudbu alebo podcasty a chilluj. Ludia uvidia ze mas sluchatka a mas pokoj a mala sa prehra s rovesnikmi. To ze malo rozprava moze a nemusi byt tvoja chyba. Ja som bola dlho ticho ako dieta a potom som rovno zacala pouzivat zlozite suvetia. Jak nic. Moj otec dodnes vravi ze som asi nemala o com.
Napísala si, že vám logopedička povedala po vyšetrení, že je malá v nabiehaní reči pomalšia, kľudne môže mať oneskorený vývin reči, a to sa môžeš aj na hlavu postaviť neurýchlite to. Dcérka si ide proste svojim tempom ako jej dozrieva časť mozgu zodpovedná za reč. Ale naozaj je vhodné, čo najviac s ňou komunikovať, o to intenzívnejšie, že už viete na čom ste.
To čo robí tvoj muž, ale správne nie je, nemôžeš za to, že malej reč naskakuje pomalšie. Z toho čo píšeš aj chodíte von, rozprávate sa v rámci možností a čítaš jej, robíte spolu aktivity, ktoré určite neprebiehajú mlčky a navyše s ňou trávi čas aj muž, ktorému sa ústa nezavrú a stále spolu niekde chodia, kde s ňou neustále komunikuje a je s ďalšími xy ľuďmi, ktorí tiež s ňou komunikujú. Takže interakcie má viac ako dosť.
Ak by schopnosť dieťaťa naučiť sa rozprávať stála a padala iba na tom ako intenzívne by sa mu rodič v tomto ohľade venoval, tak asi väčšina detí z horšieho prostredia, zanedbaných, či inak znevýhodnených by sa asi nikdy nenaučili rozprávať a v živote by sa podľa tejto "logiky" nemohlo stať, že dieťa rodičov, ktorí sa mu venujú, bude mať problém s rečou...🙈
Kontaktuj logopedičku kľudne znova, a normálne sa jej opýtaj, či za zaostávaní v reči môžeš ty...určite ti povie, že nie - nech proste vysvetlí tvojmu mužovi, že sa to nedá urýchliť, ak dcérka nie pripravená - zrelá na určitú úroveň komunikácie, tak jej to proste nepôjde. Tým, že ťa bude muž obviňovať, tlačiť a útočiť na teba rozvoj reči u dcéry neurýchli, akurát zničí váš vzťah medzi vami.
Viem ako sa cítiš, tiež som introvert, mňa obvinila svokra, že jej vnučka (moja malá) nerozpráva lebo sa jej málo venujem. Čo nebola pravda, mohla som sa aj pretrhnúť s aktivitami, rozprávaním, jej to bolo jedno išla si svoje, zistili jej poruchu reči a porozumenia, zo začiatku mala nábeh aj na PAS. Ešte mi svokra veľmi nepríjemným tónom povedala, že jej mám dcéru dať, že PRI NEJ sa naučí určite rýchlo rozprávať. Podľa nej je to doteraz moja chyba, že má poruchu reči, nedá si proste vysvetliť, a tým, že sme ju dali do škôlky pre deti s NKS, tak podľa nej sme ju strčili do špeciálnej škôlky pre mentálne zaostalé deti a po mužovi mi odkázala, že so mnou skončila, že ju to tam bude ťahať nadol - opak je pravdou...niektorým proste nevysvetlíš a radi si nájdu vinníka, ktorý za všetko môže, aj keď ide o niečo, čo človek nemá v moci ovplyvniť.
Ahoj, kopírujem ti tu príspevky z tej diskusie, čo som ti spomínala v mojom komentári na strane 2:
Jedna fyzio nám povedala, že rečové centrum je hneď vedľa pohybového a preto keď nechodí normálne ani nerozpráva tak ako by mohol.
Reč je prepojená s motorikou, hrubá motorika s jemnou a jemná s rečou. Hlavne podporovať motoriku ak chceš zlepšiť reč. Začni s ním pracovať - herničky, plávanie, chodiť von s prekážkami (les napr), jemnú motoriku v Montessori herniach. Pôjde s tým aj reč.
@lydiasabolova pohybovo je veľmi zdatná, ale ďakujem viem, že to spolu suvisi
Trošku staršia diskusia, ale napíšem k tomu len toľko.. je to blbosť..ja introvert nie som a nonstop synovi rozprávam, vysvetlujem, čítame si atď... chodí medzi deti a ajtak nerozpráva..nechce sa mu ešte, uvidíme či sa v škôlke rozkecá.takže si to nedávaj za vinu, že nerozpráva kôli tomu.. niektorím detičkam to proste trvá..
Tak kazdy sme nejaky. Ja som skor ako tvoj muz. Cize chapem ho 🤣 ale sranda ako sa daju dokopy dvaja tak odlisni ludia