Máme bývať blízko pri rodičoch?

@karamellova myslím, že si troška naivná prepáč.Ak to odmietne zadlzis sa na celý život a možno budeš splácať hypotéku a to bábätko budeš mať o x rokov a v roku budeš utekať do prace.Nehovoriac o tom, že otec bude nahnevaný, že niečo ponúkol a vy si vyberiete šibenicu nad sebou
Brala by som pozemok všetkými desiatimi blízkosť rodičov je na nezaplatenie či, keď budeš mať dieťa, či keď rodičia budú starší.Osamostatnena budeš tak ako si zariadis,ked budeš denne sedieť u mamy na obed tak nebudeš🙂budeš mať vl.domacnost....
Ty dáš pravidlá ja by som nerozmyslala

@miku1 my keď nie sme doma, je leto teplo a majú malo miesta v chladničke tak kľudne idú dat veci ku nám alebo si zobrať ak vedia ze to mame.... Teda občas sa to stane. Alebo nám idú vyvetrať. My zas im mačku nakŕmiť, noviny vybrať...

@jasminet Ja tak vyuzivam mrazak u nasich. Ked nemam miesto u seba, supnem k nim...premna je taketo byvanie na nezaplatenie. Minule som chytila paniku doma o 22:00 hod. vecer, muz v nocnej a na plafone pavuk jak svet, zdvihla som mobil a otec poriesil...rehotali sa zo mna nasi este tyzden. 😁

@miku1 tak toto by skôr oni mne volali 🙂 mne mama teraz, ze chod ku nám do kúpeľne, pozri sprchac co tam mame a kúp keď pôjdeš do obchodu - lebo idem dnes a pýtala som sa ci niečo nepotrebuju

ja by som v tom tiež nevidela problém

@jasminet Toto poznam. My si tiez robime nakupy bud navzajom alebo sa s mamou stretnem na parkovisku a ideme na velky nakup spolu jednym autom. Naco ist dvomi kazda zvlast.

Asi veľmi závisí aj od povahy všetkých zúčastnených...my bývame kúsok od svokry a teda sa od nás očakáva že so všetkým na jej dome pomôžeme...a keď manžel nedajbože jeden deň nepríde svoju mamu pozrieť,je schopná sa uraziť...takže aj takto sa dá 😁

@montemotherone Podla mna vsetky tie situacie, co opisujes sa daju lahko riesit aj bez pomoci rodicov. Na pohotovost teda zoberies 2 deti. Ked ti niekto pride postrazit dieta, ved ta osoba pride k tebe a nie ty k nej, tak ta jej cesta nemusi trapit. Kvety a take veci sa mi zdaju lahko vyriesitelne malichernosti, nad tymi by som vobec neuvazovala v tejto otazke. Rovnako aj mrazak, co spominal niekto iny

@montemotherone dakujem ti za srdečne slova. mas pravdu aj o tej nezavislosti a aj o tom ze by som sa mala porozpravat s nim. on mi uz vela krat ponukal pomoc ale vzdy ak mozem a je v mojich silach snazim sa zo vsetkych sil zvladnut to sama. otec je velmi sikovny v praci, dari sa mu a viem ze je hrdy na mna ak sa dari aj mne. nie je to o tom ze by som jeho pomoc nechcela alebo ze mu potrebujem ukazovat ze som rovnako dobra ako on. ide o ze som videla aky bol stastny ked ma povysili v praci ako kazdemu rozpraval o mne bol rad ze som sikovna. na druhej strane mu vela pomaham ci v pracovnej ci v sukromnej sfere, za vela veci som mu v zivote vdacna(nielen materialnych) snazim sa to nejako vyvazit. viem ze ked bude starsi bude tam toho priestoru mozno este viac...aj teraz mu chodim polievat starat sa o dom ked je prec len sa bojim ze rutina kazdodennych problemov by to mohla cele pokazit

Ked su vztahy super, tak je to urcite vyhoda, ked nie su, je to nevyhoda. Zavisi to hlavne od tohto...Ak si niekedy s niekym cudzim byvala (napr na intraku), tak mozno vies, ze to moze byt od super, od malickych problemov, co sa daju odignorovat, az po velke veci, ktore vadia a nedokazete sa zladit...
Zavisi, kam padnete. Podla mna z beznych navstev sa to neda odpozorovat, az ked musite nieco spolocne robit - az tam sa tie vztahy preveria.
Zas da sa aj prezit bez pomoci rodiny, naozaj, len si treba zorganizovat cas a vyuzit sluzby. Tiez veci nie su nemenne, da sa dom aj predat, odstahovat, pristahovat...mas viac moznosti, nezavrhovala by som ziadnu. Takze mozno to neber tak na cely zivot' urob co citis, ze je teraz najlepsie, v pripade potreby, ze to nevyjde, tak to zmenite.

necitam vsetko, ale pokial som pochopila, nebudete mat ani spolocny pozemok, len susedny nie? v tom nevidim problem.. a pocit zadlzenosti? vklude to mozete spravit aj tak, ze ked uz budete zabyvani, financie sa vam ustalia, tak si refinancujete hypo a mozete tatovi nejake peniaze vratit..

ja byvam v susedstve so sestrou a bratom.. nezasahujeme si do zivotov, ale ked je treba pomozeme si.. napr.ako vcera brat mal dennu, jeho zena poobednu, pre ich syna sa nemal kto zastavit a tak sme pre neho sli my a bol u nas kym oni nemohli.. alebo ked som mala tretieho nahle choreho ako babatko a dr ma poslala do nemocnice, tak sme starsich nechali u sestry.. alebo inokedy ona prisla k nam, ked sme museli ist na pohotovost..

pokial ludia maju naozaj vlastnu domacnost, dokonca vlastny pozemok, vidim len vyhody v byvani vedla pribuznych.. samozrejme za predpokladu, ze ide o normalnych ludi, nie takych co vyhodis dverami a vlezu oknom..

Ak je to samostatný pozemok a máte dobré vzťahy asi by som do toho šla. My akurát sťahujeme svokru z 500 km vzdialeného mesta do bytu na tom istom sídlisku ako bývame my. Výhody vidím hlavne v tom, že ona už potrebujeme našu pomoc častejšie a keďže chceme bábo môže potom aj ona pomôcť nám. Ale všetko závisí od toho aké máte vzťahy. Ja mám veľmi zlatú svokru s ktorou mám pekný vzťah a ona nemá tendencie starať sa do nás.
Bývať so svokrou v jednej domácnosti by som nechcela, kým nemusím (Samozrejme ak nastane situácia, že bude na našu pomoc odkázaná, tak ju nenecháme samu). Ale byť blízko seba považujem za optimálne riešenie.
Moji rodičia bývajú ďaleko a v prvom rade si chýbame a potom aj s tou vzájomnou pomocou to je komplikovanejšie.
Ak máte s otcom pekný vzťah a ani jeden nemáte tendenciu kafrať si do života a komandovať sa, na tvojom mieste by som do toho šla. Ale to si musíš zvážiť ty sama a v neposlednom rade je dôležité, ako vychádza s tvojim partnerom.
Spomínaš, že s otcom ste také "talianske nátury." Ak si viete konflikty vydiskutovať, občasná búrka nezaškodí, aspoň sa prečistí vzduch. Horšie by bolo, ak by ste svoje krivdy a nedorozumenia dusili v sebe, len aby nebolo zle... len si ujasni kvôli čomu u Vás najčastejšie bývajú konflikty.

Toto je fakt tak 50:50, obidve moznosti maju silne + aj -. Zalezi, co z toho je pre vas najdolezitejsie. Ja by som najviac vahy pripisovala asi tym rodinnym vztahom a k tomu sa tazko vyjadruje. Z mojej skusenosti, takych 60 km je idealna vzdialenost od rodicov, stale su nablizku, ale nie az tak, ze je moznost vidiet sa uplne kazdy den. Moznosti pozemkov tiez tam nepoznam, ale zvycajne to nebude jedina dobra sanca v blizkej buducnosti

@bluka2 dajú, ale či ľahko to neviem. Mne sa za 20 rokov takých "ľahko riesitelnych" situácií nazbieralo toľko, že by to bolo na román. Cítim sa ubehaná, unavená a dnes, aj keď je niekto, na koho sa môžem spoľahnúť, už sa neviem "prepnúť" do pokojnej hladinky a stále žijem s pocitom, že je všetko na mne. Píšem len o svojej skúsenosti. Každý si zažívame niečo iné. Písala som možno o malichernostiach, ale zažila som aj iné situácie (štúdium VŠ s dieťaťom, rizikové tehotenstvo, absolvovanie liečebných procedúr, rehabilitácií, infúzií... všade s dieťaťom...) kedy som si uvedomila, ako veľmi potrebujem pomoc, a nemala som ju. Kým je človek mladý, zdravý, má aj odvahu a všetko ide ľahko. Horšie je, keď sa veci začnú komplikovať

My byvame ... rodicia, dvaja bratia s manzelkami, stara mama, sesternica s manzelom a ja s manzelom kazdy vo svojom vlastnom dome v susediacich (5 vedla seba) pozemkoch bez plotov... a nemozem si to vynachvalit... samozrejme, ze nastanu aj napate situacie... ale v nasom pripade urcite prevazuju klady nad zapormi 🙂

@montemotherone Ocenit to vie az ten co zazil. Kolko veci sa zda jednoduchych, ked idu mimo "teba" a zazivaju ich druhy....

@eliska13 babo je pre nas priorita. momentalne mame kde byvat takze ak by sme aj nesli do domu babo isto bude. teda ak sa podari co dufam lebo uz mam po 30. je pravda ze osamostatnenie je take ako si zariadim ved aj teraz mam oboch rodicov v meste kde byvam ale ak mali tendecie prilis riesit moj zivot tak som to razne stopla len ma to niekedy stalo velmi vela energie.

Ja byvam s dcerou o tri ulice od seba. Z mojho pohladu nas dcera potrbuje viac, ako my ju. Ma dve deti v predskolskom veku, tak je to pochopitelne. Sme tu pre nu, kedykolvek potrebuje. Nie sme u nej bezdovodne casto prave kvoli tomu, aby si zili svoj vlastny zivot. Ak by sa mala vyjadrit ona, myslim, ze by so mnou suhlasila. Pre nasu rodinu je to obojstranna vyhoda.

@montemotherone Chapem tvoju pointu. Len ja by sa proste nerozhodovala podla pre nu hypotetickych situacii, ale hlavne podla dnesnej reality (a v druhom rade podla realistickych cielov)

@karamellova ahoj 🙂 my takto byvame v jednej dedine aj so svokrovcami aj s mojimi rodicmi ...s mojimi byvame na jednej ulici ale nizsie par domov sme si ppstavili dom....tiez som dostala pozemok od rodicov a neviem si predstavit zeby sme museli brat pozicku este aj na pozemok..tak sme dali vsetky peniaze do domu cize toto je velmi velka pomoc...so svokrovcami sa vidime maloa s nasimi uz na zaciatku sme si urcili pravidla ze napr..nedali sme im klice od domu nasho pre nejake pripady....takze tam nemozu vojst hocikedy taktiez kazdy ma svpj zivot my sme v praci oni su v praci prideme poobede a daco nam treba zrobot doma uvarit takze fakt nieje cas na take navstevy ....vyhoda je fakt to ze ked ideme na dovolenku daju papat psikovi ppstrazia dom a tiez viem zeby k nam nechodili len tak kedy ich napadne....cize ako bolo posane vyssie tiez o sebe niekedy vieme len ked mame zaparkovane auta pred domom...a to ze im manzel chodi kosit travu aleebo v zimw ponosi drevo to uz su take malockosti....ktore robime z vdaky lebo si myslim ze aj tak im nevratime to co nam pomohli oni ked sme stavali ked sme este u nich byvali atd atd....cize za mna ano ale na zaciatku si urcit pravidla a nedavat klice od domu rodicom :D ...neskor urcite pochopis ze to bude to naj hlavne ak budete mat deticky 🙂

@pele ano z beznych navstev sa to neda odpozorovat ale zazila som zopar dovoleniek v dospelosti s otcom a niekedy to bolo super niekedy som sa tesila domov. zasa z cias ked sme spolu byvali ked som este chodila do skoly tak som sa nevedela dockat kedy sa odstahujem tam boli konflikty na dennom poriadku lenze odvtedy preslo viac ako 10 rokov a obaja sme sa trochu ukludnili teraz mame pomerne dobry vztah tak sa bojim aby sa to nepokazilo

My mame dom 150m od rodicov a cca 500m od svokrovcov a dvoch svagrin s rodinami (kazdy vo svojom). Vsetci sme temperamentni, vieme si aj 'povedat', ale taketo byvanie je pre vsetkych velka vyhoda- nam pomozu s detmi, resp. my svagine medzi sebou si deti postrazime podla potreby (ak niektora nieco ma), rodicom sa taktiez pomaha bez akejkolvek debaty. Kazdy ale respektujeme svoje 'hranice' a 'klucky na dverach'- inak by to asi neslo.

@titla je to samostatny pozemok a dokonca ani nie susedny ale cez ulicu a krizom cize ak by sme naozaj velmi chceli nemuseli by sme sa ani vidiet. co sa tyka konfliktov a toho preco byvaju tak je to prave o tom ze mi otec posuva svoje riesenia problemov ktore ja z roznych dovodov neviem/nemozem/ nechcem realizovat. treba vsak povedat ze casom to vzdy pochopil len bol chvilu "ofucany"

@karamellova bude to dobre, vyzeráš byť rozumná žena som myslela, že si mladsia.Ani nevieš ako to ocenis a všetkým Vám závidím, že máte svoje rodiny,súrodencov blízko.Ten pocit, že keby niečo ...nie som na to sama je na nezaplatenie.

mne rodičia prepísali polovicu ich pozemku - sadili sme tam zemiaky ....takže si predstav jeden väčší pozemok a na ňom dva domy....každý máme svoj vstup do domu z inej ulice....spoločná je len záhrada...kým žila mama bolo to super...za 5 sekúnd bola u nás...Otec zostal sám, potrebuje pomoc a tak sme po ruke....Všetci moji súrodenci sa nato spoliehajú.... za negatíívne považujem rozkazovačný tón otca - kde máme čo sadiť a nám sa nechce a nemáme nato ani čas, ale inak prevláda pozit.
Byť na tvojom mieste pozemok beriem...a jbudete spolu s rodičmi aj nie ....😉

@karollka21 ano co ja povazujem ja napriklad za nespornu vyhodu prijatia pozemku je aj to ze svokru by sme mali tiez do 10 min autom. a tam naozaj vidim zatial len vyhody nakolko ona je velmi nekonfliktna pomaha nam vela uz teraz a takisto by sme neboli daleko od mojej maminy co povaujem za vyhodu aj z hladiska pripadnej buducej starostlivosti

To ako popisuješ svojho otca mi niečo pripomína - toho môjho 🙂 Ja viem, že mi chce len dobre, rozdal by sa pre nás so sestrou, ale ... má tendenciu iniciatívne riešiť situáciu a keď dotknuté osoby nie sú z jeho riešením spokojné (prípadne dokonca nespokojné), urazí sa, pretože on sa snažil a nikto to neocení, ešte je zle... Moja mama a sestra tieto pocity krivdy ignorujú, kým otca neprejdu. A funguje to 🙂 Ja to celkom neviem ale aj žijem ďaleko a týka sa ma to len málokedy. teda túto povahu veľmi dobre poznám.

Chce to spôsob komunikácie, (moja mama odborník, s inou ženou by bol rozvedený už dávno🙂 na ktorý človek nemá vždy nervy... Áno ocko, ja viem, že máš svojim spôsobom pravdu a chceš mi len dobre, ale pre má toto nie je adekvátne riešenie lebo... vážim si tvoje skúsenosti, toľkokrát si mi pohol... áno, máš pravdu (sprav si ale po svojom), ešte že som ťa poslúchla... teóriu mám dokonale naštudovanú, ale môj temperament mi ju niekedy nedovolí previesť ju do praxe :D ale našťastie môjho otca tá ofučanosť vždy rýchlo prejde.

Ešte som si spomenula na prípad, čo sa stal u nás v rodine. Rodičia mali dom na obrovskom pozemku, kde si potom postavili domy aj syn a dcera so svojimi polovičkami. Istý čas spolunažívanie fungovalo a potom medzi švagrinami vznikol konflikt, že si nevedeli prísť na meno. Ani pozdraviť sa nevedeli. Pre nejakú malichernosť, ktorú si nevydiskutovali a časom už nikto nevedel povedať, čo také sa medzi nimi stalo, že sa vzťahy až tak vyhrotili. Táto situácia nejakú dobu trvala, až kým jedna z nich neskončila v nemocnici s vážnymi zdravotnými problémami a trvalými následkami. To im všetkým pomohlo ujasniť si priority. Spory boli zabudnuté, švagriná sa postarala o netere, kým bola druhá v nemocnici a pomáha doteraz. Teraz majú ešte lepšie vzťahy ako pred tým, sú radi že majú jeden druhého. Samozrejme stále vznikne nejaké nedorozumenie ale vedia si ho rýchlo vydiskutovať a nerobiť z komára somára.

@karamellova cudzia skúsenosť ti nepomôže. Aj keby ti tu sto žien opísalo svoje idylické spolunažívanie s rodičmi, alebo v ich blízkosti, je to len a len o nich, nie o tebe a tvoje situácii a - povedzme si rovno - mať rodičov v susedstve, je takmer ako keby ste boli pod jednou strechou. Veľmi dôkladne by som to zvážila hlavne z tvojho osobného pohľadu a pocitu. Negatíva, ktoré si vymenovala, sa mi zdajú dosť relevantné. Taliansky vzťah dcéry s otcom je vždy o nejakých dosť podstatných veciach, rovnako ako nezdravý vzťah medzi synom a matkou. Tam veľký pozor. A samozrejme, netreba opomenúť partnera a to, aké vzťahy sú (alebo by niekedy mohli byť), medzi ním a rodičmi. Nepíšeš ani čiarku o tom, aký má na to názor tvoj priateľ. Ako vníma on tvoj búrlivý vzťah s otcom a ako by mohol v budúcnosti reagovať na vaše hádky. Otec tiež môže byť na teba naviazaný až nezdravo. Preto tie hádky a preto tá ponuka. V tom prípade by som šla čo najďalej. Pozemok - nepozemok.