Máme si adoptovať dieťa?
Mám 39 r 4 roky chodíme po lekároch IVF, IUI vždy som potratila muž je zdravý ja tiež, hemato všetko podrobené.. vždy sme verili, že sa to podarí.Adopciu manžel nechcel už to IVF mal pocit, že načo veď bude to trvať dlhšie, ale podarí sa nám.Dnes som dostala strašný spleen roky ubehli, dieťa nemáme a aj, keby sme sa zapísali do poradovníka budeme čakať 4-5,7 r rokov?sme Ba kraj.Zrazu som v bode, že už nechcem ďalšie IVF ani zostať bezdetná ani čakať roky na adopciu.Uz chodím s nechuťou domov do prázdneho domu.Ked som sa dnes spýtala muža či pôjdeme do adopcie, tak sa ohradil, že nebude čakať roky a, že tento spôsob nezvažuje.Zrazu mám pocit premarnenych rokov a tmu nicotu neviem ako dalej a čo robiť?
Zdá sa mi, že muž rezignoval a dieťa už ani nechce a je s tým zmierený.Ja sa s tým nezmieril nikdy aj, keby som mala čakať 5 r.Len banujem, že sme sa nezapisali do poradovníka hneď ako sme začali v 36 r.Co by ste robili?
Už ma nebaví ani práca, chodíme na výlety, máme bohatý spol.zivot, ale chýba mi dieta všade sú deti ja chcem svoje vlastné už sa nemôžem ani pozerať na druhých.Preoacte za ten pesimizmus dnes mi prišlo, že sme to zmeškali.V zúfalstve ma napadlo odísť od muža, že možno nám nie je súdené mať spolu dieta
Zapíšte sa do poradovníka a skúšajte opäť ivf 🌷
sadnut s muzom a prebrat moznosti .. na koho strane je chyba s pocatim ake ine moznosti okrem adopcie mate .. ci ste ochotny adoptovat aj dieta ine ako "biele" .. musite sa dohodnut s muzom .. bez neho to nepojde
Len nerob unáhlené rozhodnutia , nikam nechoď a opäť sa s mužom porozprávaj. Známej sa podarilo ivf v 43 rokoch, dovtedy boli všetky pokusy neúspešne, dokopy sa snažili o dieťa 20 rokov. Z celého ❤️ Ti želám dieťatko , skus sa ukludnit a odovzdať to trochu aj vyššej moci
Skúšali ste už aj darované embryo? Ak nie, tak by som išla do toho. Silno držím palce. ❤️🍀🙏
Moji známy si dali podmienky ze nechcú rómske, majú krásnu dcérku, múdru, šikovnú, krásnu. Matke sa aj spustila poporodná depresia, dostali ju žial az týzden po porode. Aj sa podobá fyzicky na ocka 🙂. Je úžasná, je ich vlastná. Druhý boli v poradovniku, ale zadarilo sa, tak nakoniec neadoptovali. Ale tam manzel umrel a ona ostala sama s malým. Škoda, ze nedávajú hneď po pôrode ale az týzden, dva..Ved sa dajte do poradovníka, porozpravajte s Návratom. Lepsie cim skor, kym ste mladí.
A mozno sa potom zadarí vlastné. Stalo sa to jednej v Cechách, adoptovala si dvoch, ale starsích, nie babatká a potom mala vlastneho, ale teda nedopadlo to dobre, ked su deti po porode bez vztahovej osoby, poznaci ich to, napísala o tom knihu.
@dagmarovita nerozumiem tomu za týždeň,, dva... To akože týždňové bábo?
@tortelinka áno, tejto kamoske dali az po vyše týždňa.
@dagmarovita až? No teda takto to vôbec nefunguje
@tortelinka no im dali dieťa na druhý tyzden po porode ho mali doma, neviem ako to funguje?
Kolegyna si kvoli dlhej cakacej dobe na adopciu zaziadala o pestunsku starostlivost, teraz uz ma tie deti adoptovane, bio rodicia ich nenavstevovali, nezaujimali sa, tak vyhrali sud adopcny (zjednodusene napisane)
@tortelinka tiez mi to pride divne. Sesternica dostali az polrocne- kym bolo pravne volne.
Kamarátka chodili dlhé roky na IVF, mali 9 nevydarenych vkladov. Potom zmenili kliniku, kde jej prišli na príčinu, a okamzite po prvom pokuse otehotnela. Teraz majú už druhé bábätko. Možno skúste túto cestu, zmena kliniky. Ona preistúpila z Martina do Brna.
Tiez by som poradila dieta do starostlivosti, tam nie je cakacia lehota ako pri adopciach, len je riziko, ze ked sa prihlasia biologicki rodicia, tak maju prednost……
@tortelinka vzdialenejsia rodina..... volali jej a po 10 dňoch ho mala doma, mala má 10 rokov
@zuzinka888
@tortelinka prečo nie? Poznám rodinu, ktorá deti dostala hneď po narodení.
Skús inú kliniku na IVF , ale skúšaj 🙂 kamarátka zapadla pred 7mimi mesiacmi po vyše 10r IVF a všetkého možného 🙂
Velmi zaujimavy je navrh stat sa nahradnymi rodicmi a pri troche stastia poziadat o adopciu ak sa rodicia nebudu o dietatko zaujimat. Velmi by to urychlilo cely proces.
@panda21 tak asi v zahranici. Podla zakonov ma pravo matka odvolat svoje rozhodnutie aj ked ho da do hniezda zachrany, alebo opusti v nemocnici. Adopcny proces zacina narodenim dietata- az vtedy moze matka podpisat dieta na adopciu. Potom ho musia urady uvolnit na adopciu. Mozno dostanu dieta do pestunskej starostluvosti- ako profi rodic. No je to velmi kompli.
@zuzinka888 ak sa matka zriekne hned pri porode,ze podpise papiere k adopcii je pravne volne hned,aj z utajenych porodov
Z Brna otvarali nedavno pobocku v Ba ,skuste určite
@zuzinka888 je to Slovenka, má na insta príbeh, ako prešli celým adopcnym procesom, a ako adoptovali všetky 3 deti (súrodenci po 1,5r). Všetky mali behom týždňa po narodení 😊
@pipistrel13 tak potom beriem spat co som pisala. Ked sme sa o adopciu zaujimali my- nieco ako utajeny porod neexistovalo.
vo vašom príspevku je cítiť zúfalstvo a frustráciu. Napriek tomu že vás nepoznám, dovolím si napísať, že otázku dieťaťa a adopcie nemáte s manželom správne a vhodne odkomunikovanú. Vy ste v pozícii túžim, chcem, chcem, nič iné nemá zmysel, význam, mám len jeden cieľ, dieťa (vôbec neznevažujem vaše emócie a pocity) Váš manžel v tom ide s vami, no podľa toho ako ste to napísali cíti frustráciu, možno ho tie úkony unavili, už nemá náladu, energiu, nádej. Samozrejme, že aj on má vnútorné pocity, možno ich nevie, alebo nechce pomenovať nahlas aby vám neublížil. Z adopciou (asi) nesúhlasí, zatiaľ to pomenoval tak, že to bude trvať dlhšie... hľadá chodníčky prečo nie, hádam raz budeme mať svoje spoločné. Byť vami, treba si zodpovedne odpovedať na otázku: Hľadáme-ponúkame (adoptovanému) dieťaťu domov a milujúcich rodičov, alebo hľadáme rodičom dieťa? Treba si uvedomiť, že adopcia nie je len o vás a vašej túžbe, a už vôbec nie len romantická predstava o voňavom batôžku lásky. Je to zodpovednosť, záväzok, aj možné ťažké chvíle....Váš manžel nemusí byť stotožnený s prijatím dieťaťa, z rôznych dôvodov, iné etnikum, minulosť a životný štýl biologických rodičov - prostitúcia, užívanie drog, alkoholizmus, patologická rodina, bezdomovectvo, psychiatrické ochorenia... to sa vy nedozviete, treba však byť pripravení aj na takéto situácie. Ak si dokážete odkomunikovať a zvládnuť aj takýto scenár tak fajn. Ak nie, do adopčného procesu nemá význam vstupovať. Skúste manželskú poradňu, psychológa. Pomôže vám to (obrazne povedané) vrátiť sa na cestu pekných spoločných chvíľ s manželom, zistiť kde nastal zlom "odcudzenia" rozdielnych názorov a cesty v živote. Možno budete prekvapená čo sa dozviete (sama o sebe), možno sa aj vy zameriate na iné, možno pôjdete od seba, možno sa vám úplne zmení kvalita života a vzťahu k lepšiemu (aj bez dieťaťa). Držím palce aby ste opäť našli cestu k sebe a chvíľam ako kedysi, keď ste sa brali z lásky. ❤️
