Mamičky bez rodičov

little_honeybee
19. sep 2016

Ahojte mamičky / budúce mamičky / snažiace sa kočky.. Je tu niekto s podobným osudom ako ja ? Niekto, kto má len manžela a jeho rodinu a nemá sa komu "u seba doma" vyrozprávať / vyplakať na ramene ? Prišla som o rodičov ako dieťa, neskôr aj o starých rodičov a dolieha na mňa bolesť v období, kedy by som sa chcela deliť o radosť. ☹ ☹

libawet
19. sep 2016

@little_honeybee ja rodičov mám a oboch, no nikdy som im alebo mame na ramene neplakala, mám predsa muža, ktorý mi bol a je oporou od samého začiatku. Ak som chcela len akýsi pokec, mala som kamarátky. Nikdy som svojich rodičov nezaťažovala so svojimi problémami, pretože oni mali svoje a svoj život, ja zasa svoj.

jajka257
19. sep 2016

@little_honeybee ja tiez nemam ani rodicov ani starych rodicov. Umreli. A velmi dobre ta chapem. Ak este k tomu dostanes aj svokru, ktora ta nemusi, nuz teda to nie je ziadna vyhra.
@libawet ja som stara tapa, ale rodicia mi chybaju, aj minule som tu ronila krokodilie slzy, ze by som sa chcela s mamou porozpravat, vyzalovat sa. Mozno tebe to nic nehovori, ale clovek, ktory strati rodicov ako dieta to vnima inac....

belbel
19. sep 2016

@libawet ...nechápeš, čo prežíva, tu nejde o to, prenášať na rodičov svoje problémy a podobne, ani nejde o bežný pokec!
@little_honeybee ťažké, ale prídu iné chvíľky, zostávajú ti spomienky...

krajcikovad
19. sep 2016

@little_honeybee som na tom rovnako, nemám rodičov, ani starých rodičov, bratia sú ďaleko...a tiež to na mňa obcas dolieha, že by som maminku potrebovala, aj keď mám už vlastnú rodinku...
@libawet buď rada, že rodičov máš, že im môžeš povedať obyčajné ahoj, ako sa máte.... strata rodičov bolí celý život...mama ti chýba či máš 5, 15, 25, 50...mama je nenahraditeľný človek, zostane ti bolesť v srdci na celý život, môžeš mať milujúceho manžela, krásne deti, luxusný domov, ale mammine pohladenie je viac...

little_honeybee
autor
19. sep 2016

@libawet to, že máš rodičov znamená, že sa máš vždy o koho oprieť a vždy za tebou niekto stojí. Buď šťastná, že máš skvelé kamarátky, ktorým môžeš všetko povedať. U mňa to boli vždy rodičia / starí rodičia, ktorí o mne vedeli všetko, poznali moje krivdy, moje radosti a vedeli presne ako mi pomôcť keď bolo ťažko, vedeli sa úprimne a nezištne tešiť zo všetkého. Priatelia majú svoje rodiny a životy a radosti s tebou predsalen prežívajú len okrajovo. Manžel je môj prístav, no je predsalen človek a nechcem ho zaťažovať so všetkými mojimi výlevmi. Navyše vždy potrebuješ počuť viac názorov a podobne. My sme mali s mojími drahými prekrásny a nadštandardný vzťah a nie oddelené životy ☹ o to viac mi chýbajú. Ďakujem za názor, každému sa žiada iné..

@jajka257 jajka a rodičia nevideli tvoje dieťatko / deti taktiež ? ☹ presne tie krokodilie slzy teraz padaju veľmi veľmi.. mama chýba čím je človek starší viac a viac...

@belbel spomienky sú to jediné. a moje lásky, pre ktoré som tu.. veru..

little_honeybee
autor
19. sep 2016

@krajcikovad súhlasím do bodky.. tieto pocity pozná len ten, ktorý ich prežíva.. ako si zvládala prvé mesiace / roky po narodení dieťaťa keď nebola maminka ? ☹ neviem si predstaviť ako a s kým sa radiť, tešiť, komu zdeliť všetky pocity.. tie ženské.. tie dcérino maminkové.. ☹

kp7333
19. sep 2016

Viem co prezivas. Moja mama zomrela rok pred narodenim prvej dcery. Je mi velmi luto, ze sa nedozila vnucat, zial taky je zivot. Naucila som sa s tym zit, i ked je to tazke. Mne velmi pomohli kamosky, hlavne tie ktore uz maju deti. Pomohli mi s vybavickou pre babatko, poradili. Co sa tyka starostlivosti o deti, tu sa mozem spoliehat jedine na seba, partner chodi z prace vecer, ale pomoze aspon s kupanim, uspavanim, vecer sa pohra s detmi a samozrejme cez vikendy. No a ked neviem ako dalej, zavolam kamoskam a pokecame, vyzalujeme sa, poradime si, ako bojovat s detskymi chorobami a pod. A mam skvelu susedu, ktora ma deti vo veku mojich, skamaratili sme sa na ihrisku a navzajom si pomahame, ak treba aj deti postrazime. Ona sice rodicov ma, ale byvaju daleko, takze tiez je odkazana sama na seba. Obcas sa spolu smejeme, ze na jednej strane je o tazke, no aspon nam nikto nekeca do vychovy. Hlavu hore, co ta nezabije, to ta posilni.

little_honeybee
autor
19. sep 2016

@kp7333 ďakujem kp, kamošky sú mi oporou, no žiaľ len jedna má bábo (ale aspoň jedna) 🙂 ďalšie s drobcami si nájdeme na ihrisku, verím tomu. hihi
ďakujem baby, cítila som sa tak sama v tejto situácii..... ☹ neteší ma, že nás je viac takých, každá potrebujeme kus lásky našich drahých, no je mi ľahšie, že také maminky ste, že ste šikovné a zvládate to, ste mi príkladom a povzbudením....

jajka257
19. sep 2016

@little_honeybee nie, nevideli, zomreli velmi skoro. Otec v mojich 16 a mama v mojej 18. Takze tak....a aj my sme mali skvely vztsh, ziadne oddelene zivoty. Zili sme spolu, nie vedla seba. Ono, vzdy, ked pozriem na malu, je mi luto, ze sa nepoznali. A horsie je, ze mala nechce chodit na hroby, vzdy sa tam rozplace, ze uz nema deda a babku a potom mame doma depku vsetci. Nuz, dufam, ze z toho vyrastie.

little_honeybee
autor
19. sep 2016

@jajka257 to ma mrzi.. ☹ dietatko je take citlive na vsetko co sa odohrava s maminkou.. drzim palce nech ste uz len usmiate. aspon ked sa to da, co najviac

krajcikovad
19. sep 2016

@little_honeybee večer napíšem ss

terezka1947
19. sep 2016

@little_honeybee ja napr.nemam uz tiez rodicov...manzel ma tiez uz iba otca,ale je chory a ani sa o nas extra nikdy nezaujimal,to skor my riesime jeho
vies,mne mama velmi po porode chybala=sice este zila,ale uz nevladala,bola casto v nemocnici,chybala mi jej rada,pomoc,nejake pohladenie,ked mi bolo nanic pri problemoch s detmi a pocas tehu
skratka....mozme byt,my zeny, akekolvek silne.....ale ked stratime mamu,nieco odide uz navzdy...kamosky su super vec,ale mama je mama a pochopi to iba ta,kt.ju uz nema

najviac ma mrzi,ze deti sa uz zacinaju pytat a chcu starych rodicov aaaaa.....
ono,rodicia nikdy nevyhahradia to,co stary rodic vie tym vnucatam dat...
a mrzi ma,ze clovek a najma,mlade pary,kt.naozaj rodicov nemaju,nemaju pomoc...tak musia vsetok volny cas,skratka strasne vela veci robit inak ako ich rovesnici,nieco si dovolit nemozu(nie len financne,ale myslim najma casovo),nevedia si dat niekde deti..len tak,skratka,potom clovek vyzera,ze je lenivy,ze je malo ambiciozny alebo ze je z neho yienka domaca....ale skratka....asi kto nezazil,nepochopi
ale aj tak som rada,ze deti mame...a budeme sa snazit im vynahradit vsetko,co maju aj ine deticky

terezka1947
19. sep 2016

@libawet to je ine...ja som tiez vsetko riesila sama,robila sama...ale ked nieco speci bolo a mohlo prist,vedela som,ze su tu rodicia=zadne vratka,oporny mur....
ver,ze inak sa zije bez takeho niecoho ako je rodic...akoby si stratil nieco...nevies definovat presne co,lebo dospely clovek je uz sebestacny....ale je to nieco nespecifikovatelne
samozrejma,za predpokladu,ze si cloveks rodicmi rozumie....lebo ak su zle vztahy,tak nechybaju ani ako zivi a ani ako mrtvi 😒

anatalia77
19. sep 2016

Ja nemám rodičov a ani súrodencov.

evittam
20. sep 2016

@anatalia77 Ani ja . 😉

imajkova
20. sep 2016

Ja tiez nemam, ani rodicov, ani starych rodicov. Vztah s maminou, babkou a dedkom som mala od mala velmi velmi blizky, otvoreny, lubili sme sa a aj sme si to davali najavo. Maminka umrela, ked som mala 21 rokov a chyba velmi doteraz. S manzelovou mamou nemam vobec blizky vztah, no aj keby som aj mala, byva 400km od nas. Svokor uz velmi nevnima nic. Tiez prave cakame babatko a teda mrzi ma nielen to, ze nebudem mat v blizkosti moju mamu, no tiez mi aj napadne, ze moja mala nebude mat starych rodicov, ktori by obohatili jej zivot (samozrejme o financiach nie je vobec rec v tomto pripade).
Mam ale obrovsku vyhodu, za ktoru som za nu vdacna, a tou je moja sestra. Byvame pomerne blizko seba, ona uz ma 3r dcerku a, ak nepocitam manzela, v nej mam najvacsiu oporu vo vsetkom. Teda mame to tak vzajomne 🙂

little_honeybee
autor
20. sep 2016

@imajkova je skvele, ze mas sestru. 🙂 ja bohuzial nemam surodencov, preto chcem aby sme mali s manzelom viac deti.. nech nikdy nie su sami, nech sa maju o koho okrem nas a priatelov opriet.

mimka11111
20. sep 2016

@little_honeybee tiež už nemám rodičov, ani starých rodičov....ocino umrel,ked som mala 16, ...mamina následne dostala rakovinu, s ktorou žila ešte 12 rokov......umrela, ked som mala 28....zostala som úplne sama a nemala nikoho pri sebe, žiadnu oporu....aj tak som musela život zvládnuť...začala som podnikať, ked som bola úplne sama......bolo vela ťažkých chvílok a preplakaných nocí...potom prišiel partner, životná láska....a teraz prichádza miminko.....často myslím na rodičov a pýtam sa, prečo nie sú teraz so mnou, aby videli, aká som šťastná a aby videli, že sa mi momentálne plní môj celoživotný sen .....

little_honeybee
autor
20. sep 2016

@mimka11111 presne tieto pocity mám.. a v podobnej situácii sa nachádzam.. mám o trochu menej rokov, som síce dospelá, no stále sa cítim ako dieťa, ktoré vytrhli z náruče rodičov.

natalym
20. sep 2016

@libawet Rodičia chýbajú aj mne a to mám vyše 40 dsať. Moc citlivá si teda nebola. Sú veci, ktoré sa hovoria len mame alebo otcovi.

adel222
20. sep 2016

@little_honeybee ahoj velmi ma to mrzi. ta predstava ze si ako dieta prisla o rodicov mi lame srdce :( co sa stalo?

little_honeybee
autor
20. sep 2016

@adel222 píšem ss

libawet
20. sep 2016

@natalym ja som tzv. " studený odchov " 🙂, o to lepšia príprava do reality života.

libawet
20. sep 2016

@little_honeybee mám aj brata, no že by som sa na neho mohla spoľahnúť alebo oprieť, tak to sa povedať nedá, skôr mi vždy pomohli cudzí ľudia ako vlastná rodina, keď šlo do tuhého...som naučená sa spoliehať sama na seba a svojho muža, a koľkokrát je to aj lepšie, nemusím byť nikomu nič dlžná a ani za nič vďačná.

natalym
20. sep 2016

@libawet Jasné, že máš pravdu, ale asi máš ešte rodičov, lebo až keď ich stratíš tak zistíš, že naozaj chýbajú.

terezka1947
20. sep 2016

@libawet vies, ono je velky rozdiel nechciet pomoc a nemat pomoc rodicov

sisaka
20. sep 2016

@libawet ludia, ktori nemaju rodičov si tie vzťahy idealizujú, ja by som mohla na prstoch jednej ruky zrátať ženy, ktore maju matky za kamaratky, ci mozu otcovi plakat na ramene. 2 z nich maju uplne "chorý" vzťah, kde su rodičia vždy prednejší ako manžel a najradšej by ich mali doma nasackovanych celé dni, maminka sa napr. stará o chod domácnosti, deti, vari a jedinou úlohou dcérky je ísť do práce, úlohou muža je tiež ísť do práce a držať hubu, aby maminku niečim neurazil... zvyšných pár žien ma šťastie, ze si s mamami povahovo sadli...
Ja som tiež studený odchov, nikdy som sa rodicom nezdoverovala ani neplakala na ramene, vždy to boli pre mna rodičia, nie kamaráti/partner, ktorym som sa mohla zdoverit, ci vyplakat, takze viem, ako to myslíš

terezka1947
20. sep 2016

@sisaka
@libawet mozno viacero nas=bez rodicov vas chapeme a jasne,ze si clovek vela veci moze aj zidealizovat,aj mnoho veci lutovat...ved ti,co su bez rodicov,raz rodicov tiez mali a tiez s nimi zili,mali nejake vztahy,tiez boli sebestacni,viac ci menej.....ale mozno vy nechapete,co vam my chceme povedat=takuto skusenost nemate,tak nemozte vediet ake to je=pri vsetkej ucte k vam

natalym
20. sep 2016

Možno by stačilo len prečítať a keď neviem, nechápem, tak nepísať. Ako sa hovorí hovoriť striebro, mlčať zlato.

papricka33
20. sep 2016

@little_honeybee 😖 to mi je ľúto. Ale ak ti to pomôže, ja mám rodičov (starých rodičov som už nepoznala, a tiež sa nemám komu vyplakať na pleci. Možno trochu potešiť. Ale nie zas veľa, lebo to uz bolo chápané tak, že sa so svojimi deťmi vychvaľujem 🙂 Takže buduj si hlavne tvoju rodinu, priateľov, ktorí ťa podporia. Niekedy je to lepšie ako vlastná rodina (čo ti potvrdí aj veľa príbehov tu na MK )