Mamine poznámky
Píšem anonymné mám dosť známy nick a je tu aj moja švagriná,takže tak..Mám pár mesačné dieťa a už od začiatku ma moja mama zhadzuje ako matku. Ja to tak vnímam,ona sa tak správa aj k mojej sestre ktorá má 2r dieťa takže som to aj čakala. Keď jej pošlem napr fotku malého vždy sa jej niečo nezdá..má moc naklonený hlavu,prečo sa tak tvári,jeho musí bolieť bruško atď. Vždy keď ho vidí naživošušle naňho hlúposti napr naposledy keď si všimla že mu dávam umelé mlieko(bola u nás na návšteve)tak naňho tým maznavym hlasom začala Babka by ti dala mliečko, babkaby ťa kojila🤦Kontroluje všetko či nieje diskrabany,či má ostrihané nechty atď. Ale tak že je mi to nepríjemné. Malý je krásny,je oňho tip top postarané no stále akoby hľadala do čoho rypnut.Mam už žalúdočnú neurózu z nej,nič nepomohlo čo som jej povedala.Kto toto zažil a aké bolo riešenie?
@monuska112 to bolo vždy,áno hodnotí aj nedostatky v našich domácnostiach. Fľak na sedačke,špinavá kuchynská linka atd
@monuska112 tak teraz si presne vystihla situáciu. Načo taký vzťah len na druhej strane si poviem..je to mama. Ach ťažko to je..situácia nemá riešenie. Okrem prerušenia kontaktu alebo jeho obmedzenia. Najviac ma štve to že ma nerešpektuje. Snaha musí byť na oboch stranách a to sa zrejme nikdy nestane.
@misa_3 snažila som sa s ňou urobiť poriadok toľko krát,že to neviem ani spočítať. Prosbami,milým hlasom,vysvetľovaním až po krik vyhrážky,obmedzenie kontaktu či už osobného alebo telefonického. Chcela som skúsenosti tých ktorým sa toto udialo resp deje nepýtaj sa na názor či to je alebo nieje podľa niekoho ok alebo nie ako to vnímam.
nie to sa nikdy nestane ak ma niekto poruchu osobnosti a ziadnu empatiu nedodrziava teda tvoje hranice ni. takyto ludia maju respekt len voci sebe...viem ze je to tazke mam to tak isto dlhe roky som hladala aj ja zazrak ktory by to vyriesil, ale neexistuje. jednoducho niektore veci su ake su aj ked sa nam to nepaci. treba najst najlepsie riesenie v danej pohnojenej situacii....mozno je to prerusenie kontaktov (ono to ma dovod, to co robi tvoja mama je toxicke, pokazi ti to den, moze sposobit zdravotne problemy alebo mozes preberat to spravanie a byt raz rovnaka na deti) alebo kontakt uplne minimalizovat a podla sedej skaly co znamena ze nemas pocit viny a mozno sa sama preorientuje na niekoho ineho, lebo deptat teba ju uz nebude bavit...ak by si sa potrebovala porozpravat o niecom kludne napis
Je to tvoja matka, tak hádam vieš, čo jej máš povedať. 1. Mama si nechutná s tymito rečami, nezelam si aby si toto dieťatu rozprávala 2. Ked budes takto komentovať jazdu fotku, nepošlem ti viax nic.
Plus si dospela, obmedzus nastevy, mobily a bude..
Mám otca čo sa správa podobne. Už od puberty sme často na vojnovej nohe. Vždy si nájde nejakú tému do ktorej rýpe až kým ma nevytočí do vývrtky, do amoku, proste úplná psychiatria. Potom už zväčša dá pokoj, snaha vysvetliť, že mi to vadí, nech prestane je absolútne ako hadzať hrách o stenu. Proste je to choré. Bráň sa, buď k nej tvrdá, inak sa to nedá. Komunikuj len s ockom, mamu obmedzuj, limituj kontakt, zákaz návštev. Je to smutné, ale ona je dospelý svojprávny človek a nemá žiadne právo ti ubližovať
Asi by som sa pohrabala v albumoch, nasla dake fotky na ktorych placem, alebo mam hkavu nabok, neusmievam sa....a ukazala by som jej, ze asi tu vychovu o dieta si zdedila po nej
Povedz jej, ze ona uz svoje deti mala aby ich vychovala ako ona chce. Toto je tvoje dieta a ty sa o neho staras a vychovavas ho podla seba.
A narovinu jej povedat, ze jej nebudes posielat fotky, ked vsetko kritizuje a obmedzis navstevy na minimum.
Mam tiez mamu co musi byt vsetko dokonale...a toto tak treba a toto tak...nevyziadane rady, ktore mi liezli a lezu na nervy, 100km vzdialenost ma svoje vyhody, ale mna vytoci i jej mail ci telefonat. Cize tiez odporucam obmedzit kontakt pre tvoj psychicky pokoj.
Riesenie je mampicizmus vysoko proste neriesit.. mame dve,ked povedia ze nooo..tebe nedavaju jest tak uz poviem ze jasne ze nie ved je to drahe! Ziju zo vzduchu predsa..
Toto robila aj moja mama, akože ako by to obdobie nebolo náročné už dosť, treba ešte podkopavanie od najbližšieho okolia... Raz som sa s ňou preto strašne pohádala a odvtedy s tým prestala. Povedz svojej mame o svojich pocitoch, ako ta to rani a tak...
Bohužiaľ ti nenapíšem konkrétnu radu, len taký postreh, že vašu komunikáciu treba zmeniť skôr, ako to drobec začne vnímať. Lebo ty sa môžeš naučiť odosobniť od všetkej tej kritiky, ale dieťa sa na to nevie pozrieť s nadhľadom. Mala som to takto nejako, keď mala naša malá dosť náročné a vzdorovité obdobie - vždy keď som sa snažila "vychovávať", mama sa postavila na jej stranu, mňa pred ňou zhodila a ešte sa urazila, že s ňou nesúhlasím. Myslím, že to vtedy dosť naštrbilo môj vzťah s malou...
Juj to aj moja mamina stale nieco a dala si to a to stale nas maju za male dievcatka,ja som si nejak nato zvykla,lebo ked sa narodi dietatko nielen rodina ale aj znami sa vypytuju a kde ma cervenu stuzku a snazia sa radit stale podla nich co je najlepšie ale zase moja mamina nie az tak provokacne viem ze ona to tak nemysli v zlom,to musis Ty citit sama ako to mysli ci chce podrypnut atd.
Tvoja mama prepáč ta berie a sa k tebe chová ako k nesvojprávnej ma na to dôvod? Nie? Tak jej to narovinu povedz, písanie tu ti nepomôže.
@sono2 robí to odjakživa bohužiaľ
@sono2 povedala som jej xkrat preto tu hladam niekoho kto si tym prešiel či nemá cennú radu
Moja mama je taká osoba, že stretnutia s nou ma vždy vyčerpávali. Tiež som sa snažila o všetky možné prístupy a riešenia. Jedine, vďaka čomu to ako tak zvládam je, že sa na ňu psychicky pripravím.. a aj počas návštevy si pripomínam, ako mám reagovat. Neriešim jej komentáre, odpovedám: dobre; Ok; je to tvoj názor.. akékoľvek vysvetľovanie, dohadovanie nemá význam, vždy je to potom ešte horšie a iba ma to vyčerpá, potom si výčitam, že som na ňu nepríjemná... ale najviac, čo mi pomohlo je, že som zmenila svoj pohľad na ňu, pozerám sa na ňu (zial) ako na chorú osobu. (Ona už mala problémy od detstva, nie je schopná empatie, nikdy sa na niečo nepozrie aj druhého očami..). Takto dokážem byt viac pokojná a nebrať ju vážne, jedným uchom dnu, druhým von… lebo čo iné sa da robiť?
Mozno skus pouzit jej zbran proti nej. Kontroluj ju napr.
Ukaz ake mas nechty?
Co si dnes jedla? To neni moc zdrave, mala by si....
Fiha, nemam ti objednat kadernicku?
Ako si spala? Nevyzeras dobre ...
A podobne, nech obrati pozornost na seba a mozno jej trkne, možno nie...
Aj mne toto teraz robí mama, ja to vnímam tak, že si sama kompenzuje svoje vlastné zlyhania z minulosti, neriešim to, jedným uchom dnu a druhým von. Tiež je posielam videá a zakaždým mi príde SMS s monológom čo všetko je zle...Ja už pošlem video a smejem sa, že SMS príde za tri dva jeden a potom mužovi čítam nálož výčitiek....Minule ma nejak vytočila tiež nejakou priblblou SMS a tak som jej dva týždne neposlala video ani som jej nevolala a keď sa ma potom pýtala, prečo neposielam, tak som jej povedala, že mi tie jej poznámky už lezú na nervy, že len rýpe... a odvtedy je kľud, nekomentuje, ale ako ju poznám dlho jej to nevydrží. Neber si to tak k srdcu, nech si porozpráva, si skvelá mamina a robíš pre svoje dieťa určite maximum, žiadna sme z neba učená nespadli. No a svoju mamu ťažko zmeníš, ale niektoré veci môžeš proste ignorovať. Podľa mňa nepomôže ani nejaký konflikt, rozhovor atď. keď to má ona v sebe a je taká, tak skôr či neskôr znovu začne, poznám to na tej svojej...zbytočná strata energie. =) Ber to z tej lepšej stránky, stále je to tvoja mama, keby ti to robila svokra asi by to bolo horšie...
Ja by som sa na jej adresu vyjadrila asi takto, nuž ja som výsledok tvojej výchovy mami tak ja zato nemôžem že som taká nedokonalá.Nastastie si tu ešte ty aby si nás na všetko upozornila😉
Ešte ma napadlo.. rozprávala si sa s tvojou maminou o tom ako vychovávala ona vás? Či jej niekto v niečom radil, ako to vnímala, ci bola rada, alebo jej to liezlo na nervy, kto jej radil úplne blbosti, či naopak pomohol, aké boli rozdiely v názoroch vtedajšej a staršej generácie.. ? Nechaj rozprávať ju, nič nekomentuj, nehodnot, neporovnavaj, nehovor o sebe.. len si ju vypočuj. Môže to viesť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu, možno si cosi uvedomí, prip. budeš vedieť ako na ňu vhodnejšie zareagovať (napr. teraz sa cítim ako ty vtedy, keď.., uvedomuješ si, že teraz robíš to iste, čo…? atď)
@tiika pýtala som sa jej a odpoved bola ano a je to v pohode. Dobré klamstvo..ja si pamatam ked som mala možno 6rokov, tak som zacala vnímať nejak tie vztahy medzi nou a jej mamou a svokrou. A takisto si veľmi dobre pamatam ako sa neraz hadala s mojim ocom kvoli jeho mamke lebo si dovolila zastarať sa či už do našej vychovy alebo do domácnosti. Mám v živej pamati ako raz od nervov kopla do sporáku kvoli babke ked jej povedala že tie zemiaky mala inak nastrúhať. Čo k tomu dodať...
@dominikak4 svokru som nevidela vyše roka, tá sa nezaujíma vobec a je mi to už jedno. Máš pravdu že rozhovor nepomože ani po dobrom ani po zlom, veru neviem čo som čakala za rady. Ide o to,že pokiaľ si oni neuvedomia že prekračujú hranice tak je to bezpredmetné. A im to nedojde..bohužial
@lunademonica toto je topka viem si predstaviť jej výraz😝
No super, takze cosi vieš. Môžeš skúsiť na to nadviazať. Citlivo a naozaj s úprimným záujmom.. čo svokra, čo mama, je niečo, čo ti pri výchove deti vyčítali, alebo ta cosi riadne naštvalo? Kde si čerpala informácie, s kým si sa mohla poradiť, kto bol tvojim vzorom? Niečo, čoho by sa chytila a rozhovorila. Pokial však sama nechce, tlačiť veľmi sa asi nedá.. chce to však viac ako dvojslovnu odpoved.. pokial by si dokázala vyliať dušu, veci, ktoré v nej driemu a doteraz ju možno štvú, tým lepšie, uľavilo by sa jej, keby u teba nájde pochopenie a prijatie a snáď by bola o cosi menej protivnejsia 🙏😉
@tiika možno to raz skúsim. Chce to čas, v sobotu sme sa stretli u sestry lebo mala narodky a zas spustila pripomienky. Vstala som bez slova a odisla. A nejdem sa ozývať ani nič najbližšiu dobu. Ja si nemienim kaziť náladu atď ..

ok uz som si precitala zbytok diskusie...no tvoja matka ma zjavne narcisticke crty...mozno to tu bolo vzdy a sama je narcis, mozno len zije s narcisom a prebera jeho vzorce spravania ty musis vediet...kaazdopadne narcizmus neni len ta grandiozita, precitaj si nieco o depresivnom type...skryta agresia na kazdom kroku, neznesie kritiku, vydiera placom, respektive vzbudzuje v tebe pocit viny, vlastnu chybu si nikdy neprizna ako ked obuchala dietatu hlavu o plafon a hlavne stale robi vsetko lepsie, lebo ved v konecnom dosledku aj ked nieje grandiozny narcis, stale je to nadclovek, cize prichadzame uz do ohavnych extremov akoze babka by ta kojila....no kazdy odbornik ti povie No kontakt....ja vsak mam doma podobny problem a teda viem ze to nieje take jednoduche...ak sa chces s mamou stretavat komunikuj s nou podla Grey rock - si jak seda skala - nudna nezazivna, nic nerobis, jemne prihlupla, odpovedas len ano nie, toto si musim premyliet, k tomuto som sa uz vyjadrila a stale to plati. neposielaj jej fotky, nezacinaj ziadne temy, nehovor jej o svojich planoch, lebo kazdu radost alebo nadej ti jednoducho skazi....vraj do niekolkych mesiacoch by ju to malo prestat bavit a jednoducho prestane utocit. lenze potom je tu otazka naco ti je takyto vztah ked sa o nicom nebavite a vyslovene sa len trpite?