Manipulatívni a prísni rodičia: Ako sa s tým vyrovnať?
Ahojte, chcela by som vás poprosiť o názory/vlastné skúsenosti čo sa týka prísnych rodičov. Tí moji mi do dospievania prezerali mobil i osobné veci, vadilo im že sa zamykám v kúpeľni, nechýbali ani fyzické tresty apod, no a aj doteraz mám 0-vé súkromie. Aj keď sa to o čosi zlepšilo, mám napr výrazné obmedzenia do kedy, s kým a kde môžem chodiť. Som študentka VŠ, pričom na vysokú ma hnal rodič s tým, že mi ju finančne zabezpečí. Z predošlých skúseností, som ale zvolila kratšie štúdium, a že budem teda do školy dochádzať vlakom, je to lacnejšie(na peniaze ktoré nejdú na nich boli vždy dosť háklivý). Doma robím 80% všetkých domácich prác, keď treba varím pečiem atď. Cez ŠK rok mi je takmer nereálne mať školu, prax a prácu naraz, takže cez leto brigádujem a prispievam do domácnosti, a cez rok predávam moje veci ručnej výroby, vypĺňam dotazníky apod, takže si časť vecí hradím sama. Doma je vždy neustály krik, nepokoj zvyknú im vadiť naozaj drobnosti a aj jeden pohľad vie urobiť šarapatu. Dosť často dokonca tvrdia, že nič nerobím, čo popravde dosť zraňuje. Každopádne hľadám východisko z tejto situácie, vidím to tak že dokončím výšku, nájdem hneď prácu a čím skôr sa presťahujem do nájmu s priateľom. Tu je ale ďalší problém, sú zarytí kresťania skrz na skrz a som presvedčená, že absolútne nebudú súhlasiť s bývaním pred svadbou atď. Názor?
Uz dávno by som sa im vybodla na hlavu. Ok, chápem, že je pre teba dôležitá VS. Ja by som sa vzdala aj tej, len aby som bola slobodná. Dávno by som bola odsťahovana a od takýchto rodičov by som sa odstrihla
No a co bude ked nebudu suhlasit s tym, ked budes byvat s frajerom? Si dospela, svojpravna, ked opustis ich domacnost budes o svojich veciach rozhodovat sama. A aj budes za svoje veci zodpovedna sama, takze nebudes sa spoliehoat na ich pomoc, rovnako ako sa nebudes riadit ich prikazmi.
Si dospelá.. ci budu súhlasiť alebo nie je úplne irelevantné...ak chceš ísť bývať s priateľom keď začneš robiť, tak chod...
VITAJ V KLUBE 😂😂😂 nevedela som, že existuje niekto, kto je na tom tak ako som bola ja
@anonym_02baed nie si,mne mama odmietla zaplatiť internát, síce doprava výšla lacnejšie, ale do školy som musela vstavať okolo štvrtej ak som šla domov vlakom tak som musela.denne peškovať 3,5km a bola som doma o 19:30, ak busom tak na 19;55. Prestupová nie denne bus-vlak-bus s prestupom 2,5h tam 3h späť. Toto celé sa odzrkadľilo na študijných výsledkoch
Úprimne, v takejto situácii by som sa vykašlala na školu, našla si prácu a išla do podnájmu s priateľom. Školu si môžeš dorobiť potom. Ale cítiť sa doma v bezpečí a komfortne je na nezaplatenie.
No a co bude ked nebudu suhlasit s tym, ked budes byvat s frajerom? Si dospela, svojpravna, ked opustis ich domacnost budes o svojich veciach rozhodovat sama. A aj budes za svoje veci zodpovedna sama, takze nebudes sa spoliehoat na ich pomoc, rovnako ako sa nebudes riadit ich prikazmi.
@anonym_8316c1 povie jej ze "v takom pripade okamzite s tebou rusim vsetok kontakt, ak budete zit na divoko!!!" . Mne sa to uz stalo. Fanaticki krestania ako rodicia to sa ani neda popisat, vy ostatni normalni by ste si mysleli ze sme trollovia ak by sme opisali nas zivot s takymito rodicmi. Neverili by ste
@anonym_8316c1 povie jej ze "v takom pripade okamzite s tebou rusim vsetok kontakt, ak budete zit na divoko!!!" . Mne sa to uz stalo. Fanaticki krestania ako rodicia to sa ani neda popisat, vy ostatni normalni by ste si mysleli ze sme trollovia ak by sme opisali nas zivot s takymito rodicmi. Neverili by ste
@anonym_02baed tak to by asi nevadilo, ze by prerusili kontakt... nejake lpenie na "rodinnych zvazkoch" za kazdu cenu nema zmysel... z oboch stran je potrebne na tom pracovat...
internát neprichádza do úvahy? v ktorom ročníku si?
@anonym_autor 18 si už mala, takže na tvojom mieste zbalím saky-paky a idem na intrák alebo do zdieľaného bytu či už s priateľom alebo ďalšími študentmi. Keď nebudeš musieť 4 hodiny denne cestovať a doma drhnúť dlážku kolenačky, tak ostane čas aj na nejakú brigádu a zvládneš to aj sama. A bolo by mi srdečne jedno, či sa im to páči alebo nie.
Mrzí ma, že niektorí ľudia sa k vlastným deťom chovajú takto ☹
@anonym_autor a" zaryti krestania"sa takto správajú, a ešte k svojim deťom? No pekne.
To, ze nebudu suhlasit, je ich vec. Si dospela a snad aj svojpravna a mozes ist byvat s kym chces a kam chces. Na tvojom mieste by som si nasla pracu a skoli ked tak dokoncila externe a odstahovala sa cim skor
@anonym_autor v principe je to "tvoja chyba"... si plnoleta, popri VS (asi okrem mediciny) sa da pracovat / brigadovat aspon na prezitie... duplovane ak mas frajera...
Takze sa mozes zbalit a dovi dopo... nie je aboslutne dovod zotrvavat v takej domacnosti... teda je to len tvoje rozhodnutie.
Veď nech nesúhlasia, snáď si spravíš po svojom, milujem tieto kresťanské duše 🙈 len nech sa modlia
Vy ste v nejakej sekte, ze ked odides zit s frajerom tak ta upalia? Naozaj studujes VS?
áno dokonči školu a chod za frajerom
@anonym_autor k čomu ti je náš názor,keď to máš už v sebe vyriešené a naplánované?
@anonym_autor z časti si opísala moju mladosť.
2 týždne po staniciach som sa zbalila a odišla do zahraničia...
Keď ma boli vyprevadiť na stanicu, povedala som im, tak ste sa konečne dočkali, celé roky má vyháňate z domu, že vám leziem na nervy a chcete mať pokoj...
Odpoveď: ale to bolo len tak, to nebolo myslené vážne 😁🤦🏼♀️
Až keď som odišla, naše vzťahy sa zlepšili.
@anonym_autor Ked dostudujes a zamestnas,si hotovy dospely clovek a nemusis si pytat povolenie na odstahovanie sa. Stoj si za svojim a neboj sa. Velmi sa ti ulavi a postupne nadobudnes aj sebavedomie. Budes musiet na sebe pracovat,ale zvladnes vsetko.
Vy ste v nejakej sekte, ze ked odides zit s frajerom tak ta upalia? Naozaj studujes VS?
@anonym_ef7832 Cloveku,ktory nevyrastal v takomto prostredi to moze prist smiesne a nepredstavitelne,ale keby si zazila takuto vychovu,tak sa necudujes. Ak zijes pod neustalym stresom,nepoznas pochvalu len naroky,tak nevies ani triezvo rozmyslat a hlavne neviem,co je dobre alebo zle.
To, čo vo svojom príspevku opisujete, je klasický vzorec snahy o výkup vlastnej slobody. Dostali ste sa do pasce, v ktorej sa podvedome snažíte zaslúžiť si autonómiu tým, že budete „dokonalá dcéra“. Robíte drvivú väčšinu domácich prác, šetríte ich peniaze, pracujete, ustupujete a znášate neustálu kritiku. Súčasne však dúfate, že keď spravíte dosť, rodičia vám napokon dajú povolenie žiť svoj vlastní život podľa vlastných predstáv. To sa však nestane. V systéme založenom na kontrole a strachu zo straty vplyvu sa hranice nárokov posúvajú s každým vaším ústupkom. Čím viac sa prispôsobujete, tým viac utvrdzujete rodičov v tom, že nad vami stále majú moc. Čakáte od nich súhlas na veci, ktoré sú v priamom rozpore s ich presvedčením, a tým pádom sa sami držíte v šachu. Dospelosť nie je diplom, ktorý vám rodičia odovzdajú za odmenu, keď dokončíte školu alebo sa správne vydáte. Dospelosť je stav, v ktorom si preberiete zodpovednosť za svoj život aj s vedomím, že vaše rozhodnutia vyvolajú odpor. Keď sa odsťahujete k priateľovi pred svadbou, vaši rodičia budú sklamaní, nahnevaní a pravdepodobne použijú aj citové vydieranie. To však nie je váš neúspech, ale cena za vašu vlastnú slobodu. Nemôžete žiť autenrický život a zároveň chrániť svojich rodičov pred ich vlastným sklamaním. Začnite sa psychicky aj prakticky pripravovať na to, že o svojich dôležitých krokoch ich nebudete žiadať o povolenie, ale im ich len s pokojom, rešpektom a bez obhajovania oznámite. Vašou úlohou nie je presvedčiť ich, že to robíte správne. Vašou úlohou je uniesť nepohodlie z toho, že s vami nesúhlasia. Keď človek vyrastá v neustálej kontrole, kritike a nepredvídateľnosti, veľmi ľahko sa naučí jednu vec, prežiť je dôležitejšie ako slobodne žiť. Roky ste boli vedená k tomu, že pokoj v rodine závisí od vašej poslušnosti. Hranica nie je snaha zmeniť rodičov. Hranica je rozhodnutie, ako budete konať vy, aj keď oni zostanú rovnakí. Ak by ste vedeli, že vaši rodičia nikdy neschvália niektoré vaše životné rozhodnutia, podľa čoho by ste chceli žiť svoj život, podľa ich súhlasu alebo podľa vlastných hodnôt? To nie je otázka proti rodičom. Je to otázka o tom, komu chcete odovzdať zodpovednosť za svoj dospelý život. Práve odpoveď na ňu často rozhoduje o tom, či človek odíde z domu iba fyzicky, alebo sa z neho oslobodí aj vnútorne.
To, čo vo svojom príspevku opisujete, je klasický vzorec snahy o výkup vlastnej slobody. Dostali ste sa do pasce, v ktorej sa podvedome snažíte zaslúžiť si autonómiu tým, že budete „dokonalá dcéra“. Robíte drvivú väčšinu domácich prác, šetríte ich peniaze, pracujete, ustupujete a znášate neustálu kritiku. Súčasne však dúfate, že keď spravíte dosť, rodičia vám napokon dajú povolenie žiť svoj vlastní život podľa vlastných predstáv. To sa však nestane. V systéme založenom na kontrole a strachu zo straty vplyvu sa hranice nárokov posúvajú s každým vaším ústupkom. Čím viac sa prispôsobujete, tým viac utvrdzujete rodičov v tom, že nad vami stále majú moc. Čakáte od nich súhlas na veci, ktoré sú v priamom rozpore s ich presvedčením, a tým pádom sa sami držíte v šachu. Dospelosť nie je diplom, ktorý vám rodičia odovzdajú za odmenu, keď dokončíte školu alebo sa správne vydáte. Dospelosť je stav, v ktorom si preberiete zodpovednosť za svoj život aj s vedomím, že vaše rozhodnutia vyvolajú odpor. Keď sa odsťahujete k priateľovi pred svadbou, vaši rodičia budú sklamaní, nahnevaní a pravdepodobne použijú aj citové vydieranie. To však nie je váš neúspech, ale cena za vašu vlastnú slobodu. Nemôžete žiť autenrický život a zároveň chrániť svojich rodičov pred ich vlastným sklamaním. Začnite sa psychicky aj prakticky pripravovať na to, že o svojich dôležitých krokoch ich nebudete žiadať o povolenie, ale im ich len s pokojom, rešpektom a bez obhajovania oznámite. Vašou úlohou nie je presvedčiť ich, že to robíte správne. Vašou úlohou je uniesť nepohodlie z toho, že s vami nesúhlasia. Keď človek vyrastá v neustálej kontrole, kritike a nepredvídateľnosti, veľmi ľahko sa naučí jednu vec, prežiť je dôležitejšie ako slobodne žiť. Roky ste boli vedená k tomu, že pokoj v rodine závisí od vašej poslušnosti. Hranica nie je snaha zmeniť rodičov. Hranica je rozhodnutie, ako budete konať vy, aj keď oni zostanú rovnakí. Ak by ste vedeli, že vaši rodičia nikdy neschvália niektoré vaše životné rozhodnutia, podľa čoho by ste chceli žiť svoj život, podľa ich súhlasu alebo podľa vlastných hodnôt? To nie je otázka proti rodičom. Je to otázka o tom, komu chcete odovzdať zodpovednosť za svoj dospelý život. Práve odpoveď na ňu často rozhoduje o tom, či človek odíde z domu iba fyzicky, alebo sa z neho oslobodí aj vnútorne.
@bjnr preco kopirujes vystupy od chatgpt?
Hneď ako to bude možné sa osamostatni a rob to čo teba robí šťastnou!!!Rodičia ma nikdy nebili no boli na mňa skoro rovnaký .Od detstva som počúvala aká som na nič ,verila som tomu do dospelosti a našla som si podobného muža ako oni .Mala som pocit že môžem byť rada že mňa takú chuderu niekto chce .Až nedávno som pochopila že som nemala dôvod mať pocit menejcennosti.Neflakala som sa ,chodila do roboty hneď po strednej ,len do roboty a domov ,doma som robila domáce práce ,z mojej výplaty som mala ako dospelá žena len "vreckové" ktoré oni sami určili v akej boli výške .Oľutovala som milión krát že som sa nepostavila sama za seba. Neurob tú istú chybu .
@anonym_autor Odporúčam Vám dokončiť si školu., budete mať širšiu možnosť nájsť si prácu, možno aj lepšie platenú.Postavit si hlavu a odísť k priateľovi....no neviem, ako je Váš vzťah pevný.
Viem , že sa tešite predstave o slobode, ale nerobila by som unáhlené kroky. Čo ak Vám vzťah nevyjde?, vrátite sa k rodičom?
VITAJ V KLUBE 😂😂😂 nevedela som, že existuje niekto, kto je na tom tak ako som bola ja