Manžel je príliš urážlivý a to mi vadí
On je schopny sa urazit a nerozpravat sa somnou 2 dni lebo som ho poprosila aby siel zobrat smeti von. Vtedy sa urazi, posraty vecer mame, a aj nasledujuce dni. Niekedy si rozmyslim ze ked ho poprosim o nieco ci mi to stoji zato ze budem musiet pozerat ten urazlivy vyraz nasledujuce dni...radcej si spravim sama. On neni lenivy, spravi si svoje co poklada za dolezite podla neho, je to dobry otec, zahra sa, postara sa, okupe...ale ako partner? .... jednoducho teraz prisiel zamnou ze sa minul toaletak a ja som mu povedala ved si zober novy.kym si prisiel zamnou na polceste si si mohol zobrat. A uz zasa sa urazil. Niekedy takto fungujeme tyzdne,nekomunikujeme, nesexujeme, a nerada chodim aj domov lebo ked sa nanho pozrem je mi zle,ako sa tvari kyslo.....az z mojej strany pride iniciativa ze mam toho plne zuby a uz to nevydrzim, niekedy mu poviem ze odidem..on sa vtedy zlakne, porozpravame sa a zopar dni/tyzdnov sme happy. Teraz sme boli oka 2 tyzdne, kym sem neprisiel kvoli toaletaku. Moja kolegyna mi hovori ci mu velmi neprikazujem, ale ja nemam taky pocit vobec. Ja ho vzdy prosim, netrvam na hned, ale napr.minule som mu mesiac hovorila ze tecie z kohutika, tak som zavolala opravara, nic som mu nevytkla, (lebo vsak chuda nemal cas, tak zavolam opravara) a on sa namna nasral mesiac sme fungovali urazene....mne to pride vtipne ze ho chcen kvoli tomu opustit, ale skor kvoli synovi, ale uz mi to ide na nervy.
a za TOTO si sa, preboha, prečo vydala? Takýto debil predsa musel byť odkedy ho poznáš. A ty si príliš submisívna
vysmiala by som sa mu tak, zeby mal potom skutocny dovod sa urazit.
Moj otec je uplne rovnaky ako tvoj muz. Ako otec by nam zniesol modre z neba, aj pre mamu (ked zrovna nie je kvoli niecomu oduty), je pracovity, vsetko doma urobi svojpomocne, teraz uz pomoze mame aj s domacnostou, varenim ci pecenim, ale uraza sa uplne ako male decko pre totalne somariny. Niekedy mi je mamy luto, lebo je fakt hrozne chodit doma po spickach aby ho nieco zas nenasralo, lebo bude tyzden ofucany. Tazko radit. My uz sme so surodencami dospeli, mame svoje rodiny a s otca sice mame velmi radi, ale velmi, velmi tazko sa s takym clovekom budoval a buduje vztah. My ako decka sme si to tiez odnasali, neustala nutnost davat si pozor, co mu povieme, aby sa neurazil, tak sme casom obmedzili komunikaciu na nevyhnutne minimum, lebo my na toto spravanie jednoducho nemame chut a energiu. Je to velmi vycerpavajuce a v dospelosti sa uz takyto obmedzeny vztah tazko naprava.
Rozhodnut sa musis ty, on sa nezmeni nikdy. Neviem, ci je mozne naucit sa s tym nejak zit a ignorovat ho, zit si svoj zivot ci je urazeny alebo nie. Niekto to mozno dokaze. Moji rodicia maju stale viac peknych spolocnych chvil ako tychto zlych dni (myslim ze sa to trochu zlepsilo ked isli obaja na dochodok - menej externeho stresu), ale viem, ze mama je aj tak nonstop kvoli nemu v strese. Ty si mlada, mas cely zivot pred sebou, tak si plusy, minusy a svoje moznosti musis zvazit sama.
@reddflowerlife tak potom taketo “malickosti” treba prekusnut a vyberat podla kriterii, ktore su prvorade 😅
@majka99999 vyžaduje pozornosť🙂mama by si zaslúžila zlatú medailu za život s ním.
na taketo sprostosti nikto nema čas - alebo nech sa znormalizuje alebo idete od seba
alebo nech ide na mesiac do Palestiny, kde zúri vojna a potom si bude klepat na čelo, že jeho najväčší problém bol toaleťák
kazdy, kto sa má moc dobre, nech ide na tyžden na problemovu destinaciu a bude Bohu ďakovat za všetko možnè
@h2 vsak to. Ja mozem len na zaklade vlastnych skusenosti 🤣
@tinkatomas Tak to ma mrzí... Vždy mi je veľmi ľúto, keď vidím ako sa niekto (a takmer vždy je to žena) obetuje druhému, ktorý si jeho lásku a priateľstvo vôbec nezaslúži. Určite si priateľke oporou a ja - aspoň takto nadiaľku - jej želám veľa sily na zmenu v živote a snáď si niekoho čoskoro nájde, kto jej nahradí tie roky strávené s takým blbom. Ja si myslím, že hoci aj jeden rok plný šťastia a porozumenia dokáže nahradiť človeku možno aj desať rokov trápenia.
Keď s tebou nekomunikuje to je istá forma psychického týrania. Nemal by to robiť a uz vôbec nie za takéto blbosti.
Zaroven nechce aby si odisla, lebo ho nebude mat kto obskakovat a rodinu chce udrzat, ale to je asi vsetko.
Mala som takého chlapa. Keď som chcela mať pekný deň veľmi som si musela rozmyslieť čo mu poviem. Mala som neustále stres. Chvíľu som si aj písala za čo sa zas odul.. bola som z toho na nervy a banujem, že som to nezabalila po prvom urazeni. Psychicky som na tom bola dosť zle.. Za všetko som bola na vine ja, aj keď bol očividne on na vine, tak to prehupol na mňa že to spravil tak a tak kvôli mne, takže ja stále na vine. A odrazil sa samozrejme až keď som bola ja milá, prípadne sa ospravedlnila za to čo som ani nespravila..
Nikdy viac takého chlapa.
Momentálne som sama s dcérou a je mi 100 krát lepšie ako s ním.
Ako dieťa, som bola svedkom ak krsny otec išiel jest polievku, jeho žena mu milo povedala, pozor, je horúca..
On sa opalil, bože.. To bol cirkus, ako ju slovné dourazal, taky monológ viedol, až penu mal na hube.. Ja ako decko, som to videla, počula prvý, x.
Ona ticho sa mu ospravedlňovala, mama ju útesovala.
A tak to robil takmer celý život.. Ona nasla povala, ukladala slová, vety.. Jednu dcéru mali. A vieš čo, ušla od neho, keď sa dcéra vydala, po dlhých rokoch ju osvietilo.. Išla v slspkach vysypať smeti, vzala hotovosť a telefón.
Nastúpila na prvý autobus von z mesta, potom vlak smerom k dcére.. Volal jej kde je v pi..
Už ju v živote nevidel, do cestovala k dcére a obe ich už nikdy nevidel.. Zomrel sam ako pes, mojej mame plakal, že ani raz neprišli.
Na pohrebe stali úplne bokom.
A netyral ich fyzicky, robil výstupy presne ako tvoj muž.
Porozmyslsj, ako chce užiť život..
Velke ego, male sebavedomie. To je zial najtazsi boj na svete, poviem ti na rovinu, obzvlast u muzov. Toto je velmi nebezpecna kombinacia, ja by som uz do niecoho takeho nikdy nesla.
Autorka@A kto by mu obiehal okolo zadku keby si naozaj odišla?
Sme psychológ. Tam iné nepomôže.
Mala som detto, ešte aj s tým opravarom to isté. Už sme rozvedení. Chvalabohu. Moje najlepšie rozhodnutie. Všetci po ňom boli lepší!!
ja sa divim, ze chodite okolo seba oduti :D moj sa tiez uraza, a ver, ze ukazala som mu, ze aj ja sa viem, a este viac. zvacsa to okomentujem, ze ci ma dostat kramy, ze robi cirkus ako primadona... :DDD lebo fakt ja si pridem niekedy ako ten co nosi nohavice doma. Staci ze odidem na jeden den z domu a aj jazyk mu narastie. Podla mna naj reakcia na zdutlov je ignorovat zdutie a fungovat dalej.
Mne keby s urazi kvoli smetom, ignorujem, iba by som po pol hodine, hodine, kludne aj druhy den sa spytala, ze preco tie smeti este nie su vysypane? A pockali by ho.
Inak mavame oduvacky aj kvoli prerabaniu, opravam :DDD ja si to nevsimam... opytam sa par krat, bez reakcie? volam majstra (dokonca take nie sos veci cakali na neho dlho).. oduje sa, zasmejem sa, ze mal na to cas.
Vsak skus aj ty "zahrat" na urazenu, na den dva... Nech vidi ako to je, ked z nejakej blbosti budes aj ty urazena a nebudes s nim hovorit.... Asi sa mu nebude pacit 🙂 (ale skuste sa o tom porozpravat, vsak nie je uz male decko)
moj sa tak prve roky urazal, pokial nezistil, ze mna to vobec netankuje a bavim sa s nim aj ked neodpoveda....Potom s tym prestal