Manžel má "schýzu"
Ahojte vsetky nestranne citatelky....ak sa chce to niekomu docitat( prepacte neda sa vsetko v skratke 🙂 )
Hladam tu niekoho kto ma mozno pochopi, mozno poradi,mozno odsudi...Kazdopadne, potrebujem to hlavne zo seba dostat von lebo sa asi zadusim...
Zhrniem- s muzom sme spolu 7 rokov manzelia (rok chodenia),mame dve zdrave deti,vlastne byvanie,manzel pracuje, ja som na matersekej....zda sa to idealne ale mojmu muzovi poslednou dobou preskakuje ma asi schyzofreniu alebo co, netusim...ak ma niekto doma nieco podobne rada by som vedela aspon ako to zvladate...K problemu:
Snazim sa s nim v pokoji rozpravat, chcem vediet co ho trapi, preco je poslednou dobou odmerany vo vsetkom, preco sa ma nikdy nezastane to je jedno v akej situacii, jeho rodina mu je prednejsia, mozem mu aj neustale opakovat ze my by sme mali byt na prvom mieste,my sme jeho rodina....uz minimalne rok omiela dookola ze pojde do zahranicia pracovat ako fajn neberiem mu to nech ide je to sice na ukor rodiny ale ked ma pocit ze malo zaraba alebo ho uz 10 rokov v tej istej robote nebavi beriem...aj som sa s tym nejako zmierila,ved par eur navyse bude super, treba nam splacat hypoteku atd....ale naposledy ma vytocila jeho matka hlaskou, ze nas pozyva na obed (moj muz mal meniny) ale ze nech donesieme potom nieco este na jedenie ze ci ma zasa vsetko kupovat ona....no mne viac netrebalo...ale jasne on sa jej zastal, miesto toho aby jej narovinu povedal ze to bolo od nej maximalne neslusne,nepochopitelne,arogantne atd...nasi by mi v zivote nieco take nesplechli do tvare....ale ja som zostala ta najväcsia P...a najhorsia nevesta a este mala tu odvahu prist za mnou a opytat sa ma ci som sa urazila za to co mi povedala...Dalsia vec: svagrina (jeho brata zena) sa ma opytala ci nepojdeme na vikend niekam aj s detmi my a oni spolocne...spytala som sa muza a vybehol na mna ze ona trepne kravinu a hned jej na to odpisujem, nech jej napisem ze nikam nejdeme, ze nemame peniaze, a ze maly je este velmi maly na take vyletiky. Dost na mna vybehol...a dnes volal s bratom a cista schyza prisiel s tym ze ci pojdeme s nimi...COO???....mam alzhaimera?..ze sme na ziadnom vylete neboli ako rodina a ze zasa ja nikam nechcem chodit,ze on ma nieco odlozene z fusky co robil...a ked som povedala ze ved setrime na novu postel a ze prave on povedal ze nemame peniaze tak smaril ovladacku o gauc a urazeny odkracal spat...je mi do placu z toho vsetkeho uz...neviem sa pohnut dalej..neviem ako na to vsetko :( 7 rokov ho chcem vytiahnut niekam na kazde nase vyrocie aby sme sa my dvaja odreagovali a uzili si jeden druheho...nie...on radsej pojde s nimi ako so mnou... sami dvaja :(...a probemy tohoto typu je stale viac a viac :(
@livia293 Tvoj manžel je už vyhoretý asi, aj z práce, aj z domova, aj z Teba....hľadá únik, napr. ako tú prácu v zahraničí....problém je medzi vami dvomi a vašou vzájomnou komunikáciou, či skôr nekomunikáciou, síce sa rozprávate, ale nič nevyriešite, ide o nekonštruktívne dialógy, stojíte na mieste a " šliapete kapustu ". Vo vašom vzťahu nie je už tá " povestná iskra", chce to nový vietor - v podobe nejakého spoloč. koníčka, niečo, čo by vás spojilo a nakoplo, dostali ste sa do stereotypu. Muž hľadá len " zádrapky", kde by na Teba vybehol, aby sa len čosi dialo...chybu hľadaj aj v sebe, nie iba v ňom. Sadnite si spolu a rozprávajte sa, no hlavne - sa počúvajte a načúvajte tomu druhému.
Mne to nepride ako schiza to je uplne nieco ine. Skor je podla mna vyhorety plamienok iskricky medzi vami vyhasol a na vsetko reaguje tak ako reaguje sadni si s nim a porozpravaj a to ze sa zastane svojej rodiny a nie teba no neviem vacsina chlapov to vnima inac ako my zeny a preco si to vsimas, vyser sa nato co svokra jednym uchom dnu a druhym von, das pokoj mas pokoj
@livia293 u nas sa takto podobne prejavovala začínajúca kríza-inak tiež som bola na materskej. Neakceptoval nič čo som ja povedala, urobila, vo všetkom som bola najhoršia. Aj keby som ja napr.navarila podla receptu presne ako jeho mama, alebo nieco urobila presne ako ona tak to moje je "o ničom" a mame by to vychválil do nebies. Sekíroval ma ostošesť vo všetkom. Posledným klincom do rakvy bolo keď som si dovolila osloviť maliara (ktorý bol práve u kamošky a napadlo mi či by mohol dojsť aj ku nám lebo sme práve chceli riešiť malovanie bytu) - to už nasledoval výbuch že za koho ho mám a že či on sa potom má cítiť ako chlap. Tiež som mala pocit že má "schízu" ako vravíš. Lebo aj keď to bolo v drobnostiach, bolo to neustále a cítila som sa neakceptovaná a ponížená. Proste akýkoľvek môj návrh, moja poznámka, môj čin bol blby ale keď to povedal o párhodín on alebo jeho rodina tak bolo všetko super. No a rozuzlenie tejto krízy bolo že mi bol neverný, takže toľko ? ☹ Dúfam, že to nebude Váš prípad a že je to skôr "len" manželova nervozita z práce a pocit bremena (keďže si na materskej)
@pininka aha, to chápem. My sa stále máme o čom baviť. Denne si píšeme, keď je doma hovoríme si, čo ako som zažila ja, napr. vonku, on mne čo je nové v práci - čo nové kolegovci, šéf apd. Rozoberáme politiku, kecáme o seriáloch, o filmoch, proste čokoľvek. Rovno sme si povedali, že keď decká povyrastú budeme cestovať (poznávať), najprv po európskych mestách, potom ďalej. Nemám problém s ním ísť na festival, koncert, na strelnicu, do prírody.... možno skúsime rybárčenie. Proste sme mladí, ale tešíme sa aj na to, keď decká vyrastú. Niekde sa vám to zadrhlo. Tak musíte nájsť opäť spoločnú reč.