Manžel ma stále kritizuje a je zahľadený do seba
Potrebujem sa vyrozprávať a tiež poznať nestranný názor iných na moje manželstvo. Bojujem totiž už asi pol roka sama so sebou a rozhodujem sa , či sa rozviesť, či len odísť, alebo či dať ešte nášmu manželstvu šancu a dúfať, že sa to nejako časom zlepší? ☹ S manželom sme spolu skoro 12 rokov, z toho vyše 7 rokov sme manželia. Myslela som si, že ho poznám dosť dobre a že ma už nič neprekvapí. Prvá jeho zmena nastala po kúpe nášho vlastného bytu. Vždy bol trošku háklivejší na svoje veci (hlavne počítač, elektroniku a pod.), no po kúpe bytu sa to stalo neznesiteľným.... stále ma buzeroval za všetko - keď som buchla silnejšie dverami, keď som umyla dlážku vlkejšou handrou, než si to on predstavoval, keď som zabudla zahasiť svetlo v kúpeľni, keď som sa šuchla o stenu s niečím (fľaky).... a kooopec iných vecí. Navyše bol hrozne šetrný... keď som napr. zavolala mame z mobilu a náhodou sme sa zakecali na dlhšie než 1 minútu, už mi stepoval za chrbtom a rozčúlený kýval, aby som to ukončila, lebo prekecáme kopec korún (podotýkam, že som pracovala a teda som nežila len z jeho peňazí), že ak chcem kecať o blbostiach, tak mam zavolať cez skype.... na všetko toto buzerovanie som si akosi dokázala za tie roky zvyknúť, naučila som sa dodržiavať všetko to, čo mu vadilo. Manželstvo sa nejako ustálilo, bola som celkom spokojná. Začalo sa nám dariť aj po finančnej stránke a teda aj to šetrenie už nebolo také neznesiteľné ako predtým. Rozhodli sme sa pre dieťa. Narodila sa nám dcérka. Keď mala 2,5 roka, tak sme začali uvažovať nad druhým dieťaťom. Otehotnela som pomerne rýchlo. Manžel chcel syna, dokonca sa vyjadril, že keby to malo byť zasa dievča, tak by chcel aj tretie dieťa. Na sone sa ale ukázal malý pipík, takže sa nám narodil chlapček. V čase keď som otehotnela s druhým dieťaťom sa ale manžel začal znova meniť. Tentokrát sa začal zameriavať na zdravé stravovanie. Pomíňal kopec peňazí na všelijaké prístroje, ktoré vyrábali lepšiu vodu, čistejší vzduch a pod.... začal jesť veľa zeleniny a ovocia, prestal soliť, cukriť a pod.... to všetko by bolo celkom v pohode, no postupne sa mi začal montovať do varenia. Zo svojho jedálnička postupne vylučoval jednotlivé potraviny a tak som už vôbec nevedela, čo mám variť. Keď som niečo urobila, chcel vedieť postup a suroviny ako som to robila a keď sa mu tam niečo nepáčilo, tak mi len zahlásil, že to jesť nebude a koniec. Vŕtal do mňa aj kvôli dcére, že jej ničím zdravie tým, čo jej dávam jesť.... podotýkam, že som jej dávala normálnu stravu, lenže podľa neho je aj šunka a tavený syr obyčajný „sajrajt“. Situácia sa zhoršila po narodení syna. Náš chlapček je totiž jedno z tých nervóznejších a urevanejších detí. V noci som k nemu vstávala aj 10x, bola som unavená, nevyspatá. Manžel sa síce snažil mi pomáhať, aj sa snaží, no čím ďalej, tým viac bol zo syna nervóznejší a jeho slová ma ubíjali. Mala som pocit (aj mám), že ho nemá rád. Sám mi povedal, že keby toto vedel, tak žiadne deti nemá.
No a posledná a tiež veľká zmena nastala, keď som bola v lete na prázdninách u našich aj s deťmi niekoľko týždňov. Manžel začal chodiť do posilňovne, na kúpalisko, proste si užíval slobodu. Keď pre nás prišiel, tak bol opálený, oddýchnutý a jeho postava sa posilňovaním začala meniť k lepšiemu. Aj som mu to povedala a to ho tak nadchlo, že začal cvičiť ešte viac... Navyše sa začal o seba aj viac starať, pokúpil si kopec nového a značkového oblečenia, hoci predtým nakupovanie nenávidel a pokiaľ som mu nekúpila niečo ja, alebo ho nasilu nedotlačila do obchodu, tak nebol ochotný ísť nakupovať. Odôvodňoval to tým, že on sa v tom nevyzná, nevie ani akú má veľkosť a aká farba a strih mu pristane.... zrazu to vie a nakupuje si sám. Začínam mať podozrenie, či si za ten čas, čo som bola u našich nenašiel nejakú frajerku. Možno je to nejaká jeho kolegyňa.... neviem. Nemám žiadny dôkaz, len mám taký blbý pocit. Bolia ma tieto myšlienky, hlavne preto, že ja sa celé naše manželstvo snažím prispôsobovať a on si stále nájde nejaký dôvod na kritiku. Pristihla som sa už pri tom, že keď sa blíži hodina jeho príchodu domov z práce, tak začínam byť v strese a podvedome očami kontrolujem byt, či nenájdem niečo, čo by mu mohlo vadiť. Nie preto, žeby na mňa kričal, to on nerobí, on len kritizuje a potom mi donekonečna omieľa, čo som urobila a čo neurobila a prečo tú ktorú vec nemám robiť a ja to už nevládzem a nechcem počúvať... preto sa tomu podvedome snažím predchádzať. No on si zakaždým niečo nájde a potom mi robí kázeň. Nehovorím, že nemá pravdu, aj sa ho snažím pochopiť a rešpektovať to, no tie jeho kázne nemajú konca-kraja a mňa hrozne vytáčajú. Už niekedy nevládzem. Čoraz častejšie myslím na rozvod, ale na druhej strane ho mám stále rada a nechcem deťom zobrať otca. Neviem, ako ďalej... Poraďte... ☹ ☹ ☹
@marybery Po dllllhej dobe som prisla spat na konika a precitala si tvoj prispevok.... Vies ako to skoncilo? Odisla som od neho aj s detmi. Ked som pisala vtedy, ze sa z neho stal fanatik do zdravej stravy, tak to som nevedela este, co slovo "fanatik" znamena.... ten je z neho teraz. Uz vyse roka je cisto len na RAW strave, momentalne dokonca len na smoothie z listov pupavy a zihlavy a nic ine..... co vam poviem, vazi 50 kg..... viacej to ani nejdem rozpisovat, myslim, ze to hovori za vsetko. Ale paradoxne odkedy som od neho odisla, tak spolu vychadzame lepsie. Pochopil, ze na mna uz nema dosah, ze nema vyznam mi davat prikazy, ako mam co robit.... Jasne, moze ma vydierat peniazmi, ale vie, ze ja si poradim aj tak a ked nechce prist o styk s detmi, co nechce, tak to neurobi. Jedine, co mam mrzi, ze deti nemaju otca, akeho by mali mat. A bojim sa aj toho, ze pri jeho fanatizme uz onedlho nebudu mat ziadneho..... K tvojej momentalnej situacii ti mozem povedat len tolko, ze chovanie tvojho muza ta dovedie do sialenstva.... Ked pride druhe dieta, bude to este tazsie.... Ja som odisla, lebo som uz mala take psychicke stavy, ze som dostavala triasku.... a mala samovrazedne myslienky.... Teraz som spokojna a relativne stastna.... aj ked sama na deti.... ale vsetko sa da zvladnut, vzdy sa najdu ludia, ktori ti pomozu. 😉
@petra3312 Ahoj, ano, trochu pomaha. Vlastne nas den vyzera asi tak, ze manzel vstava o 6tej do roboty, spravi si desiatu a ide. My s drobcom vstavame medzi 6 - 7 hod, hrame sa, prebalujem, papame, varim, cosi upratujem, umyvam riady a kazdy den sa snazim nieco, bud pozehlit, posit diery manzelovi na ponozkach, poprat, alebo hocico, co treba, ak stiham. O 16tej manzel konci, tak mu ideme naproti, stretneme sa pred robotou, manzel vezme kocik a ideme domov. Doma sa hra s drobcom, kym mu zohrievam a servirujem jedlo, tak drobca vezmem a on si ide na 10 min oddychnut, potom ide rysovat, alebo na net, alebo ideme spolu do obchodu na nakupy. Ja popri tom (nie nakupoch) znova umyvam riad (po nom, hrnce a spolocne), niekedy si ho vtedy strazim sama, niekedy poprosim manzela, aby nanho mrkol on. No a periem drobcove kazdy den, vesiam a tak. Niekedy manzel zavesi, ked ho poprosim, lebo robim daku inu robotu. Taktiez mi pomaha s kupanim drobca. Tak mozno raz za tyzden-dva umyje riad, ale patricne to okomentuje:"keby nebolo mna, je tu vsade bordel" alebo podobne... Aby som nezabudla, vysavame tak pol na pol: raz on a raz ja. Ale to mam tiez s komentarom, ze kedy bolo vysavane naposledy (v ten isty tyzden) a aka je to hanba a pod... No a ak nahodou nieco niekde uvidi, kde to podla neho nepatri, tak katastrofa. Ako som stocila tu snuru z vysavaca, preco nieco niekde vypadlo, ako to, ze su na stole omrvinky, preco uz mixovacia noha nie je v krabici (uz tam lezi trebarz 2 hodiny) a take veci... On bol z domu nauceny na zenske a muzske prace a pride mu to take, ze ked nahodou umyva riad, alebo upratuje ci hocico inaksie, tak vlastne robi moju pracu, to ked sme u svokry na navsteve, tak taji, ze take daco vobec robil. Jeho praca predsa je stavat dom (ktory nestaviame), kosit travnik (ktory nemame), proste take muzske prace, ktorych je v byte minimum...
Ako sme sa vzali, tak som robila takmer vsetko a on len tie svoje muzske prace, pri ktorych som mu navyse pomahala. Obaja sme chodili do prace (vlastne na zaciatku iba ja), ale vsetky "zenske prace" cakali na mna. Si pamatam, ako sa so mnou viac krat vadil, ze je kos nevysypany a pod. A samozrejme cakal, ze este budem mat cas aj na spolocensky zivot, lebo bezo mna nechce chodit do spolocnosti a tak... Tak som mu par krat vysvetlila, ze ked po prichode z prace este varim, upratujem, periem, zehlim, vysypavam kose a pod a on sedi za netom, tak asi tazko budem mat na nieco ine cas. Ze sa mi to nepaci a som nervozna z toho, ked ja robim vsetko a on nic. Bolo mu to treba vraviet sice viac krat, ale snad aspon trochu pochopil, lebo pomery sa zlepsili a prace sme si podelili.
Predtym, ako sa narodil sancek, som sa snazila narobit si jedlo dopredu a zamrazit, aby som stihala popri nom prve dni a tyzdne, kedze byvame sami a nemame nikoho, kto by nam pomohol. Sa manzel na mna kukal jak na debila, ze co citam na nete somariny, ze isto budem mat casu dost, ale veru, bolo to narocne a zo zaciatku musel napr. upratovat on a nie vzdy som stihla navarit. Postupom casu stiham stale viac a viac, tak robim, co robim. Minule mi manzel vravel, ze nech daco robim popri materskej, ze by sa zisiel dalsi prijem. Tak som na neho pozerala (vtedy drobec nemal ani pol roka), reku som rada, ze zijem, ved ja sa v noci ani nevyspim, cely den makam a pracu by som ozaj nestihala. Tak on, ze:" a ine zeny stihaju vsetko", ze to asi ja som daka nesikovna...
Som sa rozkecala... 😀 Vraciam sa s5 k harmonogramu: O takej 22-23 ide manzel spat a ja idem an net, alebo riady zase umyvat, predpripravit si dake jedlo na druhy den a dake roboty co este poostavali... medzi 23-24 idem i ja do hajan... tolko v skratke nas den 🙂
@marybery ako si si naučila, tak máš....
My máme pani na upratovanie raz za dva týždne, inak upratujeme tak...pol na pol, ale viac muž ako ja... doma cez víkendy varí zásadne len manžel... ja len sebe a malej cez týždeň... na mne je v podstate len pranie, žehlenie... on chodí aj na veľké nákupy raz za týždeň...
Nikdy by mu nenapadlo žiadať odo mňa servírovanie alebo ohrievanie jedla...
My si navzájom radi robíme radosť a "staráme sa o seba" + muž je pedant, takže keď mu čosi vadí, tak to uprace sám 🙂
...a ja zas na oplátku robím všetky "chlapské" práce - maľujem, opravujem orypnuté steny a podobne 😅
@timea7 Ahoj, no uz som mala brusnu chripku asi pred mesiacom, silne horucky, vracanie a hnacky v jednom kuse, nebola som schopna ani prejst na zachod, nie to sa este starat o drobca, vtedy sa manzel o nas staral a drobca mi prikladal k prsniku, kedze este kojim, zvykla som davat latkove plienky a zadok umyvat repikom, to si zlahcil na pampersky a vlhcene a bol pri nom aj moj brat, aby nam pomohol (chodil s drobcom na prechadzky a sem-tam daco navaril), inak sa manzel postaral... no mal uz veru toho dost, to sam uznal. A tyzden dozadu som mala chripku a horucky, ale to uz som sa starala sama, no snazil sa mi aspon 2 noci pomoct s drobcom, bo som nevladala na nohach stat, potom treti den prespal, bo padal na zadok 🙂
Co sa tyka jeho maminy, s nou ma on neporovnaval nastastie, ale jeho ocko ano. Zaciatkom decembra mal drobec dva mesiace, tak som zacala vypekat na vianoce, aby som to stihla, kedze je to casovo narocnejsie a bol u nas svokor, tak sme ho ponukli a ja som mu spominala, ze peciem skor, aby som to postihala na vianoce, tak hned na mna, ze manzelka mala 2 deti, aj dom stavali a vsetko postihala. Ze bola tehotna a vozila plne furiky tehal na dom. To ma vtedy uz nahnevalo, tak som mu povedala, ze to je hanba nechat tehotnu zenu vozit tehly, ze to by som jej ja nedovolila.
Potom ked som mala drobca v nosici a s nim robila (trebarz riady ci obed), tak hned svokor, ze preco ho mam v nosici, ze ako dieta rozmaznavam, ze manzelka mala dieta v kociari a tak ho hojdala a stihala vsetko. Tak som mu vravela, ze ci nie je jedno, ci je v kociari, ci v nosici... okrem toho, do toho maleho bytu a uzuckej kuchyne by ani kociar nevosiel... Nastastie, v tomto sa ma manzel zastava...
S kocikom mu chodim naproti a cakam ho pred pracou, lebo sa tomu tesi, ale nekazal mi to, ked nechcem, mam ine plany, alebo idem inokedy, tak nejdem ku praci. Jediny raz sa stalo, ze sa so mnou vyvadil, ze co idem tak neskoro na prechadzku (jemu naproti), ale to som mu povedala svoje, ze moze byt rad, ze vobec idem, lebo drobcovi sa spat nechcelo vtedy.
Tam je problem ten, ze oni su doma nauceni vsetko vecne kritizovat a u nas sme boli zase nauceni chvalit. Jemu niekedy lezie na nervy, ze moji rodicia vela chvalia a ze aj ja. Mne zase ta vecna kritika. Lebo jeho filozofia je, ze nech je nieco akokolvek dobre spravene (napr. jedlo), tak pomoze kritika, lebo toho cloveka to namotivuje, aby sa este zlepsil. Si pamatam, ako som sa raz stazovala na tu ejho filozofiu u nich doma a jeho ocko sa na mna dival jak na debila, lebo vsak on ma pravdu, ze treba veci kritizovat, to je spravne, nie chvalit. On zase nevie pochopit moju filozofiu. Ze pochvalim, co mi chuti a paci sa mi, popripade, ked chcem daco kritizovat, ak najprv pochvalim, co sa mi pacilo a potom poviem, co nie.
@julma dala som s nim xty rozhovor, ale az ked drobec zaspal, aj som mu mail do prace napisala, co si o tom vsetkom myslim a ako ma to nici a zatial 2 dni aky-taky klud 😀 Omnoho lepsi vzduch doma 🙂 Uvidime, ako dlho mu to vydrzi. Vsetko sa zhorsilo po prestahovani...a aj tym, ze manzel menil robotu a este do starej ma podlznosti, tak robi po veceroch a zrejme aj vsetok ten stres prenasa na nas, a tak je dvakrat taky zly a nervozny, ako byval kedysi. VZajtra by mal odovzdat dake papiere (dufam posledne) do starej prace, tak som veeeelmi zvedava, ako to vsetko bude. Obavam sa, ze toto uplne neprestane, ale myslim a dufam, ze bude lepsie. No nic, ja musim zastat iny postoj zrejme.
@marybery mne ked take veci citam je z toho az nedobre...sorry za vyraz zeny aj v tomto ci v predoslom pripade , ale vy mate doma zakomplexovanych puciakov, no este by ma videl, ze ho cakam pred robotou aj s dietatom zavesenym a vsetko luxujem....za mna ludia si k tebe dovolia tolko kolko im dovolis a ak vidia, ze sa ich bojis ci panackajes pri nich takto to aj vyzera...co sa stane ak poviete nie, ak spadne tricko, ak nebude podla jeho predstav, prosim odloz si urob si, navar si ako chces...ale ked sa len sklopia oci a usi, tak potom sa stazovat mozno len sam na seba...to, ze ked je inokedy dobry a travite spolu cas je len stav ked ma dobru naladu, lebo clovek co je skutocne slusny a ma ta rad, ta nebude perovat za blbosti....
@marybery tu vôbec nejde o to, že sú doma naučení všetko kritizovať, na jeho otca by som sa vybodla, nežiješ s ním, občasné pindy by som púšťala jedným uchom dnu, druhým von, tu ide o to, že žiješ s manipulátorom, ktorému nikdy nič nebude dobré, aj keby si sa ako snažila. On buzerovanie potrebuje ako dýchanie, potrebuje presne taký typ ženy, ako si ty, lebo iná by sa rozosmiala na celé kolo, ak by mal nejakú poznámku a povedala by mu, že ak sa mu nepáči, nech si urobí podľa seba. A nech ráta s tým, že počas jeho dovolenky preberá starostlivosť o domácnosť a dieťa on a kritizovať budeš ty. Na návrh, že by sa zišiel ďalší príjem, by povedala, že súhlasí, lebo bude treba zaplatiť pani na upratovanie, ty sa už buzerovať nenecháš, lenže to ty neurobíš, lebo si už teraz ovplyvnená spolužitím s ním natoľko, že sa ho snažíš ospravedlňovať. Pomaly mu vešiaš medailu na krk za to, že sa postaral pár dní o syna, keď si bola chorá. Celé zle. Bude sa to len a len zhoršovať....vieš si predstaviť, ako to bude, keď pôjdeš do práce?
@lubkavargova1 nie je zase az taky somar, v mnohych veciach je to idealny manzel, je velmi sikovny, vsetko doma poopravuje, je s nim sranda a celkovo sme na jednej vlne, ale toto uz podla mna naozaj prehana. Nevysvetlim mu za nic, ze nic nie je dokonale a na 100% ani nikdy nebude, ze dolezitejsi je pokoj, vzajomna laska a ucta, ako jedno spadnute tricko, ale toto on akosi nevie pochopit ☹
@marybery v mnohých veciach ideálny manžel? V akých, preboha? Že doma niečo poopravuje? A že je s ním sranda? No verím, že sa nenudíte, keď v päťminútových intervaloch stále niečo kritizuje 😖 😖 😖 Ty si zabudla, čo si tu včera písala, že sa trasieš, keď prídete domov, čo zase bude? Máš pocit, že takto má spolužitie s partnerom vyzerať? Aby si celý deň robila všetko preto, aby bol ON spokojný a ešte sa triasla? Neviem, ako dlho ste spolu, ale už si spolužitím s ním tak ovplyvnená, že vaše spolužitie nie si schopná reálne posúdiť.
@marybery on nechce chápať spadnuté tričko, nie že nevie, rozhovorov môžeš s ním mať ešte 500, výsledok bude nulový. Bude sa to len a len zhoršovať, možno s tým už začal, ak nie, tak sa ťa postupne bude snažiť oddeliť od tvojej rodiny, priateľov, príde čas, keď ani na net nebudeš môcť ísť,lebo zistí, že ti tu niekto dáva rady, s ktorými nesúhlasí.
Inak v tvojich príspevkoch postupuješ presne podľa modelu MK:
1. napísať príspevok, v ktorom opisuješ spolužitie s mužom, ktorého by väčšina žien už dávno poslala do kelu, alebo by sa mu aspoň vzoprela
2.po príspevkoch, v ktorých sa ti snažili baby otvoriť oči, začať s obhajobou manžela
3. napísať, že po rozhovore sa manželovo správanie zlepšilo
- rob si ako myslíš, viem, že nie si šťastná, že v kútiku duše stále dúfaš a veríš, že sa prístup tvojho manžela k tebe zmení, že konečne ocení, čo všetko pre rodinu robíš, ale ver mi, že sa to nestane. Zmeniť môžeš len seba, ale po prečítaní tvojich posledných príspevkov veľmi neverím, že to dokážeš. Bolo by veľmi vhodné navštíviť psychológa, ktorý by s tebou pracoval, aby aspoň čiastočne zmenil spôsob tvojho myslenia.
@marybery fakt sa to zle cita. Nezniesla by som tolke kritizovanie, je to chore. Co budes robit, ked budete mat dve deti, budes chodit do prace, vacsi byt, cela domacnost na Tebe, kedze je to zenska robota a za zadkom chlapa, ktory ma ku vsetkemu pripomienky??? Aby si mala stres z toho, co si muz zasa najde, vzdy ked pride z prace? Skoncis nestastna, ubita, znicena, zakomplexovana, zrela na psychiatriu. Tresla by som ho riadnou panvicou po hlave, nech sa spamata. Pises, ze odovzdava posledne papiere do predchadzajuceho zamestnania. V tom momente by mu u mna skoncilo leharo. Po praci by som mu dovolila si na hodinku oddychnut a potom nech pekne vezme dieta von a stara sa az do vecera. Okupe, nakrmi, uspi. Ty zatial mozes ist nakupit, uvarit, porobit si svoje. Cez vikendy nech si vyberie - bud sa bude starat o dieta alebo bude upratovat, prat ci varit. Pises, ze hocico nezje - ked ofrfle, nabuduce uvar len pre maleho a pre seba nieco, co dobre vies, ze on nebude. Ak sa bude pytat, ukaz mu chladnicku, povedz, tam je chlieb, maslo, syr, sunka, vajcia, ruky mas, nachystaj si. Musis byt nanho riadna sekera. Takyto typ zije z toho, ze moze niekoho dirigovat. Urob to teraz, kym Ta ma este rad a akotak ho mrzi, ked sa trapis. Mam kamaratku, jej mama mala presne takyto zivot. Kamoska hovorila, ze si roky rokuce priala, aby jej mama otca opustila. Cely zivot ju len deptal, kritizoval, terorizoval. Nie, nebil ju, nekrical, nepil. Jej mama zomrela na rakovinu, pretoze sa k doktorovi dostala az v konecnom stadiu - ved sa ani postazovat nemohla, otec bol predsa ten jediny, ktoremu sa mohlo skakat cely cas okolo zadku. Teraz si otec nasiel priatelku a hoci mu to kamoska zela, pride jej smutno z toho, ked vidi, ako sa sprava k tejto pani. Obskakuje ju, modre z neba by jej zniesol.
Aj Tvoj manzel sa moze este zmenit, ale Ty musis zmenit pristup. Ukaz mu, ze takto to nepojde, jeho predstavy o tom, ako sa co ma robit, ignoruj, rob si veci po svojom. Ak bude kritizovat, odid od roboty a povedz, nech to urobi sam.
Ahojte zienky,
neviem, kde zacat, snad len, ze manzel vie, ze som tu a riesim to vo fore, lebo v ten vecer, co som tu pisala prispevok, tak prisiel do kuchyne a videl, ze som na dakom fore a ze placem, tak sa ma pytal, ci pisem do fora (nikdy predtym som ale do fora nase problemy nepisala, tak som sa cudovala, ako na to prisiel, ale asi videl forum a ze daco pisem, tak si domyslel, ze co asi), no a ja mu neklamem, tak som vravela, ze ano, nepovedal nic a siel do izby. Vcera vecer, ked som odpisovala, tak prisiel do kuchyne a ja som si notebook otocila k sebe, tak sa pytal, ci odpisujem na fore a ja ze ano, zase nepovedal nic a siel po svojom. Vecer som sla do postele, on uz zaspaval, tak sa ho pytam, ze ci sa mu to nepaci, ze pisem a on ze nie. A po chvili:"Mohla by si robit daco uzitocnejsie, napr. davat papier do polic (davam si do kuchynskej linky voskovy papier a mam este len polku spravenu)...
Suhlasim s vami vo vela veciach. Je pravda, ze ja som si ho tak naucila, lebo som sa chcela co najvzornejsie postarat o manzela a o rodinu, ale vidim to tak, ze zase nastolime daku delbu prace. A co sa tyka muzskych robot, tak dost mu pomaham, lebo mna to bavi. Ako dieta som robila vsetsko s ockom, ci uz stavbu domu, neskor som sama opravovala pokazene veci a pod... aj skolu som si vybrala stavebnu, lebo som technicky typ a velmi ma to bavi 🙂 A mala som dost problem najst muza, co by bol technicky zdatnejsi, ako ja, co moj manzel je, tak potom uz veci ako oprava konvice a pod. nechavam na manzela, aj keby som to zvladla, ale on to spravi rychlejsie a nech sa realizuje, ale tie stavebne robime spolu. Popripade, ked nad nejakym technickym riesenim uvazuje, tak vola aj mna, zeby sa poradil.
My sme doma fungovali tak, ze ci chlapci, ci dievcata, vsetci sme robili vsetko, mali sme zoznam povinnosti, ktory sa striedal. Napr. raz umyval riady ten, potom dakto iny... Manzelov ocko je cele roky v zahranici, cize celu domacnost taha jeho mamka. On ked pride domov, tak robi vsetko technicke okolo domu a doma, opravuje, co treba, ale o zvysok sa nestara. Zrejme tak si to aj moj manzel predstavoval/predstavuje. Ale tiez sa pri nom manzelka natrapila, sam mi o tom vravel, kolko sa jaho mamka naplakala. Tam ked clovek pride, vidi, ze rodicia sa maju radi, fakt to z nich ziari, ale ona to ma tazke... To uznava aj moj manzel. Kiezby si zobral ponaucenie.
A tiez u nas doma sa rodicia zodreli jeden pre druheho a pre nas deti, my sme to akosi automaticky prevzali, ze sa snazime toho druheho spravit maximalne stastnym, vzdy mu dat to lepsie, krajsie a pre seba nechat to horsie, spravit tu najhorsiu pracu a co najviac... ale postupom casu prichadzam na to, ze to tiez nie je spravny model. Uz len vo vztahu k diatatu. Ked bude vidiet, ze vsetko najlepsie ide jemu (dietatu), vsetok cas a pozornost pre neho, bude si mysliet, ze to tak ma byt. Rovnako to plati aj o manzelovi... zvykne si na to, ako na automaticke veci a uz si to tak nebude vazit. Ci deti, ci manzel sa musia naucit vazit si mamu/manzelku aj ked sedi s vylozenymi nohami a oddychuje. To mate pravdu, sama som si zaviedla rezim, aky u nas funguje. Ale ja dufam a verim, ze to este nie je stratene, kym ma manzel ako-tak pocuva 😀 Nie som naivna, neverim v hocijake zazraky, alebo ze ma uplne prestane kritizovat, no zlepsit sa to moze (dufam), ale chce to vela veci a musim zacat menit svoj postoj hlavne k samej sebe. Ak sa to vrati do starych kolaji, asi naozaj za psychologom zajdem, uz som o tom uvazovala.
Co sa tyka upratovacky, to mi tento tyzden aj sam navrhol, ze najmeme upratovacku, ked to ja nestiham... Lenze vzhladom na to, ze nemame penazi navyse, preeesne viem, ako by to dopadlo, starala by som sa o domacnost, o drobca, poprytom rysovala, aby boli peniaze na upratovacku, co upratat zvladnem v poho aj sama. Jemu predsa vadia veci, co nie su na mieste, co by upratovacka tak ci tak nedala, lebo ako moze vediet, kde patri to ci ono. Ani tricka mi nebude ukladat v skrini a keby aj hej, ja mam svoj vlastny system a potrebujem vediet, kde co mam.
Co sa tyka setrenia, tak u nas som ta setrnejsia ja, na zaciatku to muzovi vadilo, ale uz sa prisposobil a nieco robi tak, ako ja a nieco po starom.
Co sa tyka rodiny a priatelov, tak to ma prave nahanal uz odjakziva, nech za nimi idem. Ked som chodila na vysoku skolu, moc casu som popri nej nemala na priatelov a moj manzel (vtedy bol este len priatel) a stale posielal, ze potrebujem byt aj s kamaratkami a robi to dodnes. Napr. minuly tyzden mi vravel, ze sme este neboli pozriet moju najlepsiu kamaratku, nech tak ideme, ze by sa patrilo. Tiez moja rodina je blizsie, ako ta jeho, tak aj tam ma volal, nech ideme. Cez sviatky ich zavolal k nam. A tak... Moja najkamaratka ma poukazky do fitka a ma volala, zeby sme spolu trebarz raz do tyzdna na hodku-dve sli, tak mi manzel vravel, ze nech len idem, ze on sa zatial postara o drobca. Takze v tomto smere sa nebojim.
PS: co je model MK?
@marybery neexistuje ziaden model, kazdy by si to mal zariadit tak, ako to vyhovuje potrebam jeho rodiny najviac. Napr. moj muz pracuje vela, tym myslim naozaj velmi vela, cele dni, vikendy robi. Ja pracujem z domu 3 dni v tyzdni, vtedy mam malu v skolke, zvysne dva dni je so mnou doma. Cela domacnost je na mne, vacsinou aj zahrada, z domu som naucena, ze nie je ziadna zenska a muzska robota, kedze sme boli len dievcata, museli sme pomahat otcovi aj s muzskymi pracami. A zasa naopak, moj otec vyborne vari a ma v tom fantaziu, takze on nemal nikdy problem aj cely tyzden varit, sam nakupit, lebo vedel, co chyba v chladnicke. ( Aj ked nikdy nevysaval, neutieral prach, nepral atd, kedze mal v dome 4 zeny 🙂.
U nas som v podstate na vsetko doma tiez sama ( moj muz nema problem cez vikend povysavat, samozrejme pokosit travnik, odhadzat sneh, ide do obchodu, ked mu napisem, co ma kupit), Financne sme na tom dobre, nie je problem si zaplatit upratovanie, starostlivost o zahradu, lenze ja som taka natura, ze mi je luto platit za nieco, co si mozem urobit sama. Moj muz je puntickar, precizny, velmi organizovany, ale napr. prach ho vobec netankuje, ani smeti na koberci, ani spinavy zachod. On potrebuje mat ten poriadok naoko. Ja zasa organizovana nie som vobec, kazda vec ma pre mna minimalne tri rozne miesta, kde ju odlozim a potom len hladam a hladam, ale na cistotu si velmi potrpim. Vysavam aj 3x do tyzdna, kedze mame psa a nezniesla by som chlpy vsade. Takze si obaja vieme pofrflat jeden na druheho. Ale tie veci, ktore Ty opisujes, to je poriadny extrem. Mne muz v zivote nepovedal, ze nieco treba upratat, aj ked dcerka vie rozhadzat komplet cely dom aj za 10 minut. Ked napr. umyvam okna, este sa so mnou vadi, naco to robim, ze si mam na to zavolat firmu (pocitala som, mame 40 okien, takze je to celkom makacka). Jedlo, co uvarim, vzdy vychvali do nebies. Ked bola dcerka este babatko, tak mi stale opakoval, ze ma obdivuje, nevie, ako to robim, ze on by sa uz zblaznil.
Keby si bola typ cloveka, ktoremu tie jeho blbe pripomienky idu jednym uchom dnu, druhym von, tak ok. Ale Ty si pisala, ze uz si v strese, ked ma prist z prace, co si zasa najde. Neustala nervozita sa moze odrazit na Tvojom zdravi - zaludocne problemy, problemy s tlakom, so zlcnikom atd. Chces byt dobra manzelka, ale hrozne tym skodis sama sebe. U mna by takyto tyran nemal sancu. A prepac, kedze konci v praci o stvrtej, tak ziadne vyhovorky o tom, aky je chudak zaneprazdneny. Ak jeho praca doma spociva v tom, ze sem-tam opravi nejaky spotrebic, v hlave pokosi imaginarny travnik a postavi imaginarny dom, Teba necha robit vsetko, este ho musis obskakovat a navyse ma plnu hubu dristov, tak je to jeden obycajny lenivec a somar. Ver mi, ze po rokoch Ti jeho vtipna povaha a podobne nazory na zivot uz budu uplne ukradnute. Miesto tej velkej lasky, co k nemu teraz citis, ho budes uz len nenavidiet a cudovat sa, co si kedy na nom videla a ako si si takehoto idiota mohla priviazat na krk.
Trosku som sa v tebe nasla, aj ked my nemame deti, a nemontuje sa mi do domacnosti. U nas je to problem, ked spravim nejake rozhodnutie, najprv je nadseny, a ked ma zlu naladu vykrici mi to, a douraza ma, ze to nedokazem atd.. Vcera sa situacia zopakovala... normalne som mu povedala, co mi vadi, a ako sa chova, ci si je toho vedomy, slubil, ze sa zmeni ( comu neverim) . Vcera sa to dostalo do extremu ze som si chcela zbalit malu cestovku, a odist ku kamoske na nejaky den dva ze popremyslam. Ked to videl asi sa v nom nieco pohlo, zobral mi tasku z ruk a odlozil. Povedal mi ze jeho dom v ktorom byvame necha svojej sestre, a ze so mnou nechce deti.. On nekuka, na to ze na jeho dom mu zhlboka kaslem.. Ked vidim ako sa chova, popravde ani ja nechcem aby ma pred ocami mojho dietata jeho otec neustale kritizoval... Na mnohe otazky pozname odpovede e z tych dlhych rokov toto dolezite rozhodnutie odkladame.
Dobrý deň, prosím vás keďže je tento článok starší môžem sa spýtať ako to s vami vyzerá, či ste spolu ostali alebo nie. Mám veľmi podobný problém a tiež rozmýšľam nad hocičím.
Sorry...cisty chuj! Obdivujem ta.....ja by som mu tak povedala svoje ze by sa prasilo....