Manžel mi vyčíta, že nič nerobím: Skutočný príbeh a depresia
Ahojte, žijem v 17 ročnom vzťahu a 13 ročnom manželstve. Myslím si, že trpim depresiami. Mám niekedy stavy, že je mi veľmi ťažko sa postaviť z postele a niekam ísť, niečo robiť. Skoro z ničoho nemám radosť. Chodila som na terapie, ale nejak mi to nepomohlo. Lieky brať určite nechcem. Pracujem zväčša na HO, takze v podstate sa to dá. Pracujem fakt náročne s ľudmi, som na vedúcej pozícii. Práca ma síce niekedy stojí veľa námahy, ale zase keď mi nieje dobre, viem ostať doma a “oddýchnut si” v tom zmysle, že nemusím ísť medzi ľudí a pretvarovať sa, že som Ok. V manželstve mame veľa problémov, ale čo má najnovšie trápi je, že už mi vykrikuje aj toto. Že nič nerobím, len ležím v posteli a pracujem z postele. Že napr. dnes som bola v posteli do 10. Mám jedno dieta. Je o neho kompletne vždy postarané. Varím, periem, komplet pre neho všetko nakupujem, vzivote nekúpil nejaké oblečenie kozmetiku pre dieťa, nezariadil darčeky, oslavy, Vianoce, ale to je pre neho nič lebo on umýva riad a nakupuje potraviny. Vytýka mi, že nechodím fyzicky do prace a cez deň doma varím a nechám riad (navarím obed pre seba aj pre dcéru keď príde zo školy a je hladná a častokrát nevladzem, nevychádza mi čas aj všetko upratať) On z toho neje pretože sa stravuje inak a vari len sebe! ...a vlastne aj mu nechám ten riad, pretože v domácnosti je to proste jeho “robota” veď tiež mi len hodí každý deň špinavé prádlo do koša) Vyčíta mi aj to, že tie potraviny na obed musí kúpiť a predsa mne zamestnávateľ prispieva na obed … Vyčíta mi tento “životný štýl” že proste ležím v posteli, ale pritom ja veľakrát proste nevladzem. Je mi z toho strašne smutno, že som takto dopadla. Nikto by to na mna nepovedal, že takto vlastne žijem. Pripadam si strašne úboho. Nemám kam odísť. Nemám rodičov, nemám súrodencov nikoho kto by mi nejak pomohol. Tak strašne by som chcela odísť k mame … ale nemám kam. Cítim sa vo vlastnom byte, ako niekto naviac a naobtiaž … Mám chuť prestať všetko robiť, ale potom by dcéra trpela. A to nechcem.

Psychiater a potom psycholog ale nie len ten co ta bude počúvať a brat peniaze ale taky co bude s tebou aj pracovať musíš si nájsť behavioralne terapie. A liekov sa neboj ...naozaj pomôžu aspoň na čas kým sa dáš dokopy,nie je to na vždy po čase keď ti bude dobré lieky postupne pomaly vysadis. Poznám to,tento stav co máš ty sú proste depresie to ničím nespravíš len antidepresivami,zmenou životného štýlu práce atď....