Manžel nechce deti
Ahojte,už sú to 2 tyzdne čo sa trápim kvôli veciam čo sa stali a neviem ako z tejto situácie von.
Plačem keď s hocikým o Tom rozprávam,na jedlo nemám ani pomyslenie,mám pocit tazoby vnútri tela-ako keby mi niekto zvieral srdce a pľúca a neviem normálne dýchať).
Som vydatá žena,33 ročná,manžel 47.
Na začiatku nášho vzťahu sme sa bavili na rovinu o Tom ako budeme rodina ,ako túžim po úplnej rodine keďže som vyrastala iba s maminou a starými rodičmi,manžel takisto chcel,chcel ma ako manželku a chcel mať aj dieťa so mnou-od začiatku sme si nedávali pozor)
Túžila som byť manželka a matka.
Manželkou som sa stala pred troma rokmi.
Po roku snaženia sme sa dali s manželom vyšetriť.
Keďže on má dospelého syna s bývalou ženou,tušila som že je vo mne problém.
Absolvovali sme všetko vyšetrenia,manžel spermiogram a ja najskôr neinvazívne prezretie a neskôr aj laparoskopiu.
Zistili cca pred dvoma rokmi že som neplodna(jeden vajcovod zobrali a druhý mám ako sparatko tak u mňa iba umelé oplodnenie je ako taká nádej)
.Pred rokom som absolvovala stimulaciu-napichali mi hormóny aby sa mi vytvorilo veľa vajíčok.
Celý čas stal manžel pri mne,pichal mi injekcie,trpel moje zmeny nálad ale ustáli sme to.
Myslela som že mám v ňom podporu,že obaja chceme to isté,že túžime po našom spoločnom prckovi.
Vytvorilo sa mi veľa vajíčok,ale neboli životaschopné,iba jedno jediné nám zmrazili keďže po stimulácii som nebola na Tom dobre a muselo sa telo popasovať s takou dávkou ktorú dostávalo.
Vklad sme odkladali na neskôr neskôr,až tento rok v júni sme sa rozhodli že vložíme.
Ďalšie lieky,ďalšie sledovanie či som ok.
V deň vkladu posledná kontrola,všetko v poriadku,mala som ísť na vklad.
Manžela poslali preč,že za cca 3 hodinky môže pre mňa.
Stihla som sa len prezliecť do pyžama,keď mi embyologicka prišla oznámiť že vklad sa nekoná,embryo nie je životaschopné.
Naše jedno jediné mrazené neprežilo.
Bola som smutná,sklamaná ubolena,plakala som dva dni lebo som sa s tým potrebovala vyrovnať.
Manželovi som aj povedala že nevie spraviť nič(keď sa pýtal ako mi má pomôcť),len nech je pri mne.
Mali sme si užiť leto a po lete sme mohli znova stimulovať,keďže už vedeli že mám ďalšiu
telo už tie "zle vajíčka"dalo preč.
Manžel mi ale vo štvrtok oznámil,že tlačím na pílu a on žiadne deti nechce
Zrútil sa mi celý svet.
Nechala som mu čas,nech vychladne,nech skúsi porozmýšľať a nech mi vysvetli čo sa stalo.
Nevie mi na to odpovedať pravdivo.
Stále hovorí že deti nechce!!
Raz mi tvrdí že sa toho boji a nechce má vidieť smutnú.
Druhýkrát povedal že už nechce stratiť ten svoj klud ,že nechce aby nám doma behalo malinké a zmenil sa náš život.
Mužovi,ktorému som verila,ľúbila nadovšetko a ktorý bol môj svet ,jemu nezáleží na Tom čo chcem ja,že materinský cit je teraz taký silný a neviem proti tomu bojovať.
Povedal že ma nechce stratiť ale deti so mnou nechce.
Prirodzene nikdy neotehotniem .
Milujem ho a neviem si predstaviť život bez neho,ale bojím sa že za pár rokov by som mu aj tak vyčítala že som aspoň neskúsila pokúsiť sa byť aj dobrou mamou.
Vôbec neviem čo mám spraviť
Stratiť ho nechcem ale nedokážem zabiť moju vieru v dieťa😭😭😭😭(mne ostala už len viera že to raz vyjde)
diagnózu a telo už tie "zle vajíčka"dalo preč.
Manžel mi ale vo štvrtok
@tequelinka teba som nazvala hnusom. Ze ta hanba nefackuje kazat tu o urovni vyjadrovania.
@lentilka3009 prepac ale ma pravdu,jednak m uz 47!!!To nieje 25r muz,uz je starsi a dalej nejd evam to ororodene a vidi ze s alen trapite.Cize na to asi nema ani povahu a a i naladu,mozno taky 25r mlady tuzici po rodine by sa na to dal na to umele,alw 47r muz asi uz nema tolko energie.A ja sa mu necudujem ani.Akurat ty si z toho vysla najhorsie,no uvidis co sa stane,mozno to nevhaj na prirodu a stne sa zazrak.
@tequelinka ty si platena za pisanie slova "fuj"
Tvoje prispevky maju samo o sebe zly dojem, a ako clovek mi prides cez pismenka ako toxicka osoba.
Nechces sa dat aj ty liecit? Ked to takto sama radis.
Mozno by to aj tebe pomohlo...
@tequelinka precitaj si prosim po sebe svoje prispevky a prestan tu uz tliachat o nejakej urovni, lebo sa akurat tak strapnujes
@lentilka3009 osobne si myslím, že nedávno niekoho stretol. A dieťa, ktoré ešte nedávno chcel a ktoré zatiaľ nie je ešte ani počaté, by mu neskôr prekážalo v rozhodovaní. Myslím si, že aj preto navrhol rovno rozvod
Dámy,nemyslela som že môj príspevok rozpúta takúto hádku a osočovanie.asi som len potrebovala zo seba dostať pocity ktoré mám a ktoré má trápia,povedať to nestranným osobám.
Musim sa rozhodnúť sama,ako to budem cítiť,čo spraviť a čo nespraviť...ženy ktoré sú mamy sa na túto situáciu vyjadrujú inak a tie čo nie sú zase inak.
Ja viem že život aj bez deti sa dá žiť a prežiť krásne,mne skôr ide o to že keď tam stále je prečo neskúsiť.
Vzťah má byť aj o kompromise,o hľadaní riešenia ale jeden človek vo vzťahu to nedá za dvoch.
Dakujem každej ktorá mi dala svoj názor a ktorá vynaložila čas na to aby si prečítala moje priznanie
Už iba čas ukáže čo je najlepšie spraviť
Krásne leto Vám prajem
@lentilka3009 ja to vidím tak, že dieťa nikdy nechcel. Kto čaká na ďalší vklad 2 roky? Už so ďalšiej ms sa vkladá.
Žiadne zlé vajíčka neexistujú, to Dr nevie, len embryolog pri ďalšom odbere. Čiže ak si mala ohss tak len kvôli tomu nebol vklad.
Zlá klinika. Zlý prístup. Zlá simulácia, možno.
Ja som mala v tvojom veku 2,4 zásobu a žiadne pcos, to býva nad 8 hodnota. Neviem, zvláštne.
V každom prípade si treba ujasniť, čo chceš, tvoj muž je sebec bodka!
@lentilka3009 tak ked si si nasla stareho,chapes uz ti muselo byt jasne ze so starym to tazsie pojde ,chybu vidim hlavne tam,
Pride mi to trochu nefer voci manzelovi, po tom co vsetko s tebou prezil a sama hovoris, ze ti bol oporou a zvladal nalady a vsetko, predhodit ho na konikovi. Chapem, ze si nestastna, ale toto inak ako diskusiou s nim nevyriesis. Tu sa mozes vykecat, ale radu urob toto a toto nedostanes. Vyskusajte paroveho poradcu.
@lentilka3009 Možno ťa už nechce vidieť takú utrápenú, a asi aj naňho to bolo veľa a preto už radšej nechce deti, nerozmýšľali ste nad adopciou, možno aj staršieho dieťatka?
Ja si myslím jedno.. tvoj muž tá má priveľmi rád na to aby ťa videl tak často sa trápiť.. vydržal dlho, stál pri tebe, trápil sa s tebou až pretiekol pohár.. úplne rozumiem že chces deti, veľmi ti to prajem.. ale nemyslím si že tvoj muž urobil niečo čo sa nedalo očakávať, asi proste viac nevydržal po tom všetkom čo ste už preskákali.. o adopcii ste vôbec neuvažovali? Túto možnosť som si nikde v diskusii nevšimla..
Zas ale koľko žien a hlavne mužov má deti v tomto veku a teraz to neľutuju. Rozdiel vekovy mate väčší síce, no ešte by som nehadzala flintu do Zita. Aj keed je pravda, že deti musíte chcieť obaja.
A koľko žien tu na MK ma chlapov 50 nikov s malými deťmi a ešte to neprizná ju, len aby ta zneistili.....
@jana_eyre_2 prosím ťa čo vydržal?
Jednu stimuláciu. Tj 10 dní
My napríklad sme riešili neplodnosť 3 plne roky
Miestami to bolo mesiac čo mesiac, prešla som si množstvom vyšetrení, atď Atď nebudem to tu všetko písať. Či na sk Či v čr Či v rakúsku.
Muž dodržiaval absolutne pravidlá a keby trebalo desať dní pred zákonom nejesť, urobil by to.
Lebo chcel dieťa. Dokonca neoslavoval v tom čase narodeniny, lebo povedal že není čo oslavovať.
Proste sme šli za cieľom. Tento muž deti nechce
Ved ju nechal ísť, chodí si po akciách, robí si program.
@lentilka3009 možno si manžel mysli, že tak veľmi tlačiš, lebo mu chceš dať dieťa. Možno ti takto len chcel povedal, že pre neho to robiť nemusíš. Pre neho to nie je priorita, a to treba pochopiť. My sme ženy a matky, muži nemajú tieto potreby také silné
@sono2 tak asi nie každý má takú trpezlivosť, ja čítam to čo autorka píše, že dva roky to.riesili a on pred dvoma týždňami vybuchol a povedal že nechce deti.. to že iní vydržali dlhšie a možno to aj doriesili, konkrétnej autorke moc nepomôže.. veď NEpíše že dva roky na to kaslal a ignoroval ju, ale píše že stál pri nej a snažil sa, to myslím tým že čo vydržal.. jednoducho niekto si v sebe možno povie že mu to za to trápenie nestojí - keď to už reálne žije a vidí.. a tak isto to môže byť len chvíľkovy výbuch.. autorke to ublížilo čo úplne chápem, ale.zase nie každý chlap vie byť navždy ako z ocele.. proste kríza, ktorú buď vyriešia alebo nevyriešia a pôjdu od seba..
Tak ked mam byt uprimna, sa 47 rocnemu chlapovi ani necudujem, ved to by uz mal ocakvat vnuca a nie tolko bojovat za splodenie vlastneho.
Na druhu stranu pises, ze bol stale pri Tebe, presli ste si vela problemami, vzdy stal pri Tebe, snazil sa, aby sa Vam spolocne dieta podarilo. Podla mna je uz tej snahy a nasledne Tvoje sklamania na neho moc. Urcite to nie je psychicky lahke ako nie pre Teba, tak aj pre neho. Mozno len chcel skusit zit normalne. Bez neustaleho snazenia sa a rucania sa, ked to zas nevyjde. Skus sa na to pozriet aj z tejto stranky. Vyzera, ze Tvoj manzel chce zit (nie je uz najmladsi) a nie sa vkuse len trapit nad niecim, co nejde.
@jana_eyre_2 súhlasím.
nehovoriac o tom, že nikde nie je napísané, ani dokázané, že v inom vzťahu autorka otehotnie. už teraz má 33. kým opustí tohto, kým si nájde niekoho, s kým si budú navzájom sympatickí a usúdia, že idú do toho spolu, môže mať aj 36. zdravotný problém má ona, nie chlap, takže predpokladám rovnaký alebo veľmi podobný scenár. navyše, zrejme si bude hľadať chlapa mladšieho, než tento, v čase skúšania bude mať jej nový dajme tomu 35-40 rokov a ak nebude mať deti z predchádzajúceho vzťahu, môže ju napokon opustiť on, lebo tie deti bude chcieť mať. s týmito situáciami autorka
@lentilka3009 asi vôbec nepočítaš, že môžu nastať. ak vieš, že tento súčasný chlap ťa podporoval, stál pri tebe, pomáhal ti, miluje ťa, tak to nesiľ. môžeš prísť naozaj o takmer dokonalý vzťah iba preto, že máš zdravotný problém - a to otehotnieť. uvedom si, že ten chlap ťa možno už nechce vidieť smutnú, utrápenú, a napokon, keď ste začínali, mal o 2-3 roky menej a ver mi, že v takomto veku (45-50 a viac) cítiš každý pribúdajúci rok. jednoducho si asi už povedal, že nie, že by to nezvládal už ani ako otec. možno sa skús vžiť aj do jeho pocitov. a pamätaj na to, čo píšem vyššie. nový vzťah môže/nemusí skončiť katastrofou a ty prídeš napokon aj o životného partnera, s ktorým by si mohla bezproblémovo starnúť.
@sono2 si prečítaj najprv celú diskusiu, než vypustíš somariny...
@lentilka3009 Ahoj lentilka, je to tazka situacia...ale z mojho nestranneho pohladu je to tazka situacia pre vas oboch. Mznzel riesi aktualny problem unikom (pochopitelne), ty si sklamana, zlomena (pochopitelne).Prednedavnom som videla film na tuto temu (Privat life)...fu musim uznat, ze to bolo velmi narocne pre oboch partnerov.Skus si ho pozriet, mozno to tiez zacnes vidiet trochu inak.
https://www.netflix.com/watch/80168222?trackId=...
@jana_eyre_2 no práve že písala, že mali jedného mrazacika a on 2 roky odkladal vklad, lebo chce dovolenku, bola zima, stále dôvody prečo nie ... A ona stále čakala kým sa rozhodne 🤷. Po neúspechu jej povedal, že dieťa vlastne nechce. Ťahal ju za nos 2 roky.
@panelacikova ona to dieťa veľmi chce a s iným mužom má aspoň akú takú šancu. Ja jej úplne rozumiem. Zažila som tu túžbu po dieťati. Nám to ale trvalo 26 rokov ale môj muž stal pri mne. Po dieťati sme túžili obidvaja.
Tvoj muz to vzdal mozno uz niekde tam v polovici procesu,ked ste si prechadzali tymi naladami a po neuspesnom vklade to vzdal uplne. On uz dieta ma,takze neciti taku tuzbu. Ja osobne by som to tiez brala ako podraz. Venujes mu mladost,lasku,vsetko a nakoniec ostanes sama. Neviem,co by som robila,roky utekaju,moznosti bude stale menej a to ako tu pisu,ze si najdes ineho. Aj to je pravda,ale zase si neidealizujme,ze na kazdom rohu je chlap,ktory zvladne narocny proces ivf,to musi byt obrovska laska a ucta jeden k druhemu,aby to dvaja zvladli. Mam v okoli viacero parov,ktori po splodeni potomka po ivf isli od seba,velmi sa im pokazil vztah prave v tom procese a zeny sa nenavratne zmenia,zanecha to nasledky na kazdej jednej,predsa je to obrovska davka hormonov,ktore ovplyvnuju spravanie bohuzial k horsiemu.
tak trošku mimo témy tu dám teraz tento príspevok, kedysi dávno som to v podobnej súvislosti už spomínala v inej téme, roky dozadu... tiež som mala problém s otehotnením, tiež som navštevovala reprodukčné centrum, u mňa sa, našťastie, zadarilo po hormonálnej liečbe trvajúcej 4 mesiace (mala trvať 3, napokon keďže v 3.mesiaci sa na počudovanie lekára nedostavila ovulácia ale že vôbec, skúsil nasadiť lieky ešte 1 mesiac navyše). no a podarilo sa. ALE... podstata veci bola v niečom inom. celý ten proces trval takmer rok, lebo najprv krvi, vyšetrenia moje, partnerove, atď... plus liečba.... za celý ten čas som stretla v tej čakárni doslova zúfalé ženy, mnohé z nich, prepáčte za výraz, rozkysnuté vplyvom hormónov, pri mnohých sedeli skormútení a znechutení chlapi (ten výraz sa im dal čítať z tvárí). áno, boli tam aj chlapi tváriaci sa smutne alebo povzbudzujúco, to boli tí, čo to ešte nevzdali alebo mali asi šancu na úspech.. mala som možnosť tento výjav vidieť niekoľkokrát, keďže (hoci si nepamätám prečo to už bolo), som na tie krvi bola niekoľkokrát behom prvého polroka... alebo bol na vyšetreniach partner.
a vtedy som si sama pre seba povedala, že AK nezaberie hormonálna liečba, tak UM skúsim iba jeden jediný krát. a ak ani vtedy neotehotniem, tak to už siliť nebudem. že nezničím seba, svoj organizmus a aj partnera iba preto, že túžim po dieťati. aby som ešte priblížila situáciu, po dieťati som túžila od svojich 19-ich rokov a v čase liečby som mala 31-32 rokov... takže šlo o roky snahy, boli aj výmeny partnerov, boli rôzne vyšetrenia, nič neukazovalo na to, že nie je žiadna šanca. i tak sa nedarilo. napriek tomu som si stanovila hranice, za ktoré som už nechcela ísť.
a ani by som za ne nešla.
preto, autorka
@lentilka3009 píšem, že chápem aj tvojho muža, pretože možno aj on si už stanovil svoje vnútorné hranice. možno tiež dúfal prvý rok-dva, že sa zadarí a povedal si, že ak nie dovtedy (či už časovo alebo počtom pokusov), tak už potom nie... nepovedal ti to, pretože ťa nechcel raniť. teraz ale už musel. takže ty sa zariaď podľa vlastného vedomia a svedomia. budúcnosť je nejasná. ak zmeníš partnera, môže byť aj žiarivá, ale i temná. ak ostaneš pri tomto a všetko, naozaj všetko ostatné klape, bude žiarivá, akurát sa nestaneš matkou. teraz pre teba ťažké a nepredstaviteľné, ale všetko vie prebolieť a všetko chce svoj čas. ak chlapa miluješ úprimne a on teba, dokážeš sa s tým časom vyrovnať. 😉
@lentilka3009 možno ťa chráni. Vie ako si prežívala sklamanie. Nemusí to výjsť ani po 2 ani po 3. Ja viem prežila som to všetko aj s potratAmi. Daj tomu čas, netlač na to.
@lentilka3009 Ahojte,manžel odmieta už aj adopciu,odmieta hocijaké dieťa .
V utorok sme sa dokázali normálne porozprávať.Od stredy nie som doma,dali sme si čas aby sme si usporiadali myšlienky.
Manžel sa vôbec nesnaží ani komunikovať,ani sa zaujímať kde som a čo som.
Zachraňovať niečo čo je už stratené??Ak by chcel aby sme fungovali,snazil by sa aspoň byť v kontakte.
Môj muž to už uzavrel,zahodil naše manželstvo a ja sama to nezachránim.
@lentilka3009 tak to nie je dobré, ak ty po dieťati veľmi túžiš, a on už odmieta aj adopciu a ignoruje ťa... :(, to vyzerá akoby čakal už len na to, že sa buď vzdáš aj ty svojej túžby mať dieťa (či už vlastné alebo adoptované) alebo, že mu oznámiš rozvod. Inak zvolil dosť radikálny krok...nielenže odmieta s tebou diskutovať, ale ešte s plným vedomím, aké to môže mať následky ťa akoby odstrihol do seba.
@lentilka3009 niektoré ženy ti tu píšu, že sa máš zmieriť s tým, že nikdy nebudeš mať deti. Ale to jednoducho nejde. Viem to. Zažila som to. Každé neúspešne tehotenstvo som trpko oplakala. Plakala som tajne v noci. Svoju bolesť som skrývala pred kamaratmi, rodinou aj mužom. Nechcela som si sama pripustiť, že nikdy nebudem mamou. A roky išli dalej. Ďalšie tehotenstva, ďalšie pády. Tie drísty, že život je krásny aj bez detí a reči typu veď máš úžasného manžela, krásne a spokojne manželstvo, kariéru.... To všetko je pravda. Ale..Pomaličky a po rokoch som samu seba presviedčala, že som zmierená s tým, že budeme šťastný aj bez detí. Veď to všetci vravia. Tak snad majú pravdu. Možno by to tak aj bolo. Neviem. Ale tesne pred 45 narodeninami som cítila taký zvláštny vnútorný pocit. To sa nedá opísať. Vedela som, že som znova tehotná. V deň, keď som si spravila test, môj muž mal pozitívny test na koronu. Tak som mu oznámila, že som tehu. Ani nemukol. Žiadne test s topanockami a dupackami do krabicky. Len veta, som tehotna. Dívali sme sa ticho na seba v kuchyni a nevedeli čo bude ďalej. Zvládneme to? Alebo znova potrat? Ešte aj tá korona. Tak sme boli 10 dní každý v inej izbe a čakali na koniec karantény. Potom smer lekár. Hneď pri prvej kontrole bolo srdiečko. Doktor nám veľmi držal palce. Tajili sme to do 6 mesiacov pred celou rodinou. Ak by ma znova niekto ľutoval,to znova zle dopadlo, tak by to bolo pre mňa horšie. Takmer celé tehu som pendlovala medzi nemocnicou a svojou posteľou. Strach. Počítala som každý deň. Zvládli sme to. Za mesiac má nás chlapček 1 rok. A vieš čo. Mali sme krásne manželstvo, máme vlastný byt, kariéru, dovolenky ale to keď sa nám narodilo dieťa, to bolo ako vlastne ani tí neviem napísať aké to bolo. Proste dokonalosť. Všetko bolo správne.
Tvoj manžel to vzdal. Je rozhodnutý. Uzavrel to.
Môj muž má pred 50 a je ten najúžasnejší otec. Sme spolu už 27 rokov a každý deň žasnem ako sa s malým hra, ako ho zbožňuje, čo všetko je schopný pre nás urobiť. Ako zo seba pred malým robí saša aby sa smial. Toto je dôležité. Ak cítiš, že chces dieťa, tak sa toho sna nevzdávaj pokiaľ máš šancu byť mamou. Rozchod tá bude bolieť, ale bude ťa držať nad vodou nádej. A ak narazís na blba? To je riziko každého vzťahu. Ale možno nájdeš muža, ktorý ťa bude ľúbiť a bude túžiť mať s tebou rodinu. Nezahadzuj túto možnosť. Skôr či neskôr sa s tvojim mužom vzdialite. Každý už máte iné priority. Jeden z vás by bol vždy nešťastný. Ale ty máš stále šancu. A roky bežia šialené rýchlo. Sama vidíš, že si 2 roky čakala, kým ste išli na vklad. Ja som si roky myslela, že som zmierená ale keď som znova otehotnela tá túžba sa vratila a bola oveľa oveľa silnejšia. Tá možnosť mať babatko. Naplno som si uvedomila, že s týmto sa nedá zmieriť. Len sa prispôsobis. A kdesi v kútiku duše tajné dúfas. Ja som proti rozvodom ale láska k dieťaťu je oveľa mocnejsia ako láska k mužovi. Mama si vždy vyberie dieťa. Poloz si otázku, či za 20 rokov nebudeš ľutovať ,že si neurobila všetko pre to aby si mala bábätko. Pri najhoršom ho vychovás sama. Nebudeš ani prvá ani posledná. A že to bude ťažké? Ver tomu, ťažšie je klásť si do konca života otázku, či som to nemala skúsiť. Veľmi ti držím palce. Nech zažijes ten pocit byť tou najdôležitejšou osobou pre malého človiečika. Ja si užívam každú sekundu.