Manžel v puberte
Prosím poraďte! S manželom som vydatá len 10 mesiacov ale niekedy mam pocit,že je to už 10 rokov.Chodili sme spolu len rok a vydávala som sa 20 ročná-veľmi mladá, on má 28. Čakali sme spolu dieťa tak hlavne preto. Do pôrodu bolo všetko v poriadku,menšie hádky ako každý. No keď sa narodila dcérka všetko sa obrátilo hore nohami. S tým som aj rátala ale nerátala som s tým, že budem musela riešiť jeho nezáujem o rodinu. Malá bude mať len 4 mesiace a mám pocit, že som na ňu sama. Pán "dokonalý" chodí do práce každý deň a vracia sa večer o 5,pozdraví malú, naje sa, sadne za notebook alebo telku alebo si nájde niečo aby sa nenudil a my sme mu ukradnutý. Každý víkend ide s kamarátmi na pivo- a nie jedno,vráti sa pripitý, stále sa pohádame a on na obranu povie len, že potrebuje vypnúť.ON?...neviem kto potrebuje vypnúť skôr. Nechápe čo je to sa starať o dieťa dennodenne...a keď vám vyplakáva vkuse a neviete čo mu je a popritom variť, prtať, žehliť atď...On má asi druhú pubertu, že sa potrebuje vybujačiť s kamarátmi niekde v krčme. Má 28 rokov preboha. Ja som musela ako 20 ročná nechať všetko čo som si plánovala zo sekundy na sekundu keď sa malá narodila- proste všetko- prácu,kamarátov,plány....a on proste potrebuje "vypnúť". A ani mi so žiadnymi domácimi prácami nepomáha keď už niekedy fakt nevládzem. Nechce sa o tom normálne porozprávať...vôbec ma nepočúva len sa mi smeje do xichtu a hovorí, že on nikde nechodí. Už fakt neviem ako mu vysvetliť, že má rodinu a nie kamarátov!
Ako viem, že také veci môžem povedať aj jeho mame pretože ona mu potom dohovára, jej to tiež nie je jedno, tiež je to ich prvé vnúča, ale on ju nechce počúvať.Tak už potom fakt neviem koho...Ja som tiež už na to prišla, že veci musím riešiť s chladnou hlavou a na seba som naštvaná niekedy, že som to mohla spraviť ináč. A chlapi keby mali rodiť tak sa zrútia už pri pôrode a nie ešte žeby mali prežívať to čo ženy po pôrode.Proste keď sa pohádame a potom si to nejako už vysvetlíme a nejaký čas je všetko fajn....veď ma stále navarené, popratané, vyprané, ešte aj masáž odo mňa dostane keď príde z práce,v sexe sme nikdy nemali problém (len je ho teraz o trochu menej), a on sa mi zavďačí tým, že ide von s kamarátmi?a @sissy27 ano bolo to ine lebo sme chodili spolu aj na diskotéky aj sme spolu trávili čas...mali sme síce jednu menšiu krízu pretože jeden čas nevedel čo chce tak chcel byť sám...to sme vlastne spolu prerušili kontakt úplne ale potom sa mi sám začal ozývať, tak sme to spolu skúsili znova. A ja som dokonca pred ním chodila asi pol roka s jeho bratom, takže som mala čo porovnávať a vedela som už čo to o jeho rodine....A vadí mi že dokonca peniaze delí na moje- tvoje, čo v manželstve neprichádza do úvahy!to má po jeho mame. Je hrozný škrob! a to som mu povedala milión krát...dokonca aj jeho oco. práve dnes som si sadla za notebook a jemu som dala na starosti malú, nech ju nakŕmi, prebalí a uspí, tak chodil po byte jak splašená ovca 😝 nevedel kde má cumeľ, plienky,koľko nutrilonu má dať....a zachrápal hneď ako malá zaspala....a zajtra to spravím znova 🙂 nech má hustý víkend 🙂
@crazy55555 Ja som mala doma presne toto iste..do bodky...kym som sa nerozviedla..teraz som znova vydata,mam s novym manzelom druhe dieta a mozem prehlasit ze zijem uplne iny zivot!Darmo ti bude niekto davat rady typu-zapoj manzela,daj mu malu nech ju oblece,nech sem tam uprace....teda aspon v mojom pripade by tieto pokyny boli uplne zbytocne...byvaly si aj tak urobil po svojom,smalou mi nepomohol a ja som s nim nepohla...a nechat malu s nim a odist?ved to by som malej ublizila,tym ze by som ju s nim nechala...vacsinou bol totiz naliaty...nemal zaujem byt s nami,jednoducho ho to nebavilo.tieto typy chlapov o ktorych sa bavime sa nezmenia,....viem to z vlastnej skusenosti...keby som ho poprosila aby mi vyvesal pradlo alebo prebalil malu asi by ma vysmial...vlastne ani by nemal kedy,lebo bol stale prec...z roboty-do krcmy....ked si spomeniem na tie necele dva roky mojho trapenia,je mi do placu...kazda zena ma pravo byt stastna,uz len preto,ze porodi a vychovava dieta,stara sa on 24hodin denne a okrem toho o cely dom a o vsetko....rozmyslaj ako chces zit,aj keby si mala ist sama proti vsetkym...ja som si tiez vytrpela aj vypocula...tiez som sla sama proti vsetkym,pretoze podla vacsiny som bola prave ja ta zla...ale koli malej som sa nevzdala bojovat za to aby som bola stastna a vdaka bohu sa mi to podarilo...zbavila som sa cloveka co mi nicil zivot...doteraz sme kamarati ale ako manzel a otec je nulovy...drzim ti palce,nech sa rozhodnes akokolvek,mysli hlavne na seba a na svoje dieta! 😉
ahoj, zazila som si podobne. S priatelom sme boli spolu takmer 8 rokov, po piatich sa nam narodila dcerka a v tom case sme aj zacali spolu zit v jednej domacnosti.
Zobrati sme neboli, lebo ja som bola ta, co nanho nechcela tlacit, brala som ako samozrejmost, ze ked sa nam dcerka narodi, vezmeme sa, nestalo sa tak..tam sa zacali prve nezhody. Bola som smutna, lebo nasej malej som dala otcove meno a chcela som to meno aj ja. Chcela som mat manzela, svadbu, hoci aj malicku..chcela som kompletnu rodinu, so vsetkym co k tomu patri.
Casom som si zacala uvedomovat, ze on rodinneho zivota ani nieje schopny. Aj po narodeni dcerky si zil ako slobodny chlapec. Z roboty sa nevedel vratit domov, vecer na pivo, po vikendoch bary, diskoteky do rana..vtedy ma zacal aj psychicky tyranizovat. Vraj nasu dcerku nezvladam, som chudera co si nezasluzi byt matkou, mam ist naspat k mame..nech sa pozriem, kde som ja a kde je on. Posielal ma do prace, aby som isla zarabat peniaze, ale netrapilo ho, co by bolo s malou. V tom case ako sa mala narodila si zobral uver a kupil byt, podotykam, ze IBA na jeho meno. ..cize ten byt bol odzaciatku iba jeho, aj ked sme tam s malou byvali...nebol to pre mna domov, bola to klietka, kde som bola vaznom..
Bola som nestastna a jemu to bolo jedno. Povedal mi, ze vsetko som pokazila ja, ze ja som zabila lasku a pochovala nas vztah...
Zachvilku to budu dva roky, co som od neho odisla. Neslo to inak, nedalo sa s nim na nicom dohodnut, nedalo sa snim rozpravat..proste som bola navine vsetkemu a hotovo. Po rozchode neprisiel za mnou ani raz, nidky nepovedal mam ta rad, vratte sa i ked sme sa po rozchode este par krat stretli..neviem ci to bola muzska hrdost, alebo tam bol niekto iny..ale nechcel byt s nami. Keby chcel, dodnes sme spolu...
Mrzi ma to hlavne koli dcerke, lebo vzdy som prenu chcela to najlepsie, kompletnu rodinu..a niekdy sa hnevam sama na seba, ze som jej nasla otca, ktory ma rad seba viac ako kohokolvek ineho...
@crazy55555 moja mila, mala som to iste doma...dnes som uz pol roka stastne rozvedena a nijako inak by som to ani nechcela... kok.. zastane len dalej kok..., ked uz to musim takto napisat