Manžel veľa pije
Chcem sa spytat, ci je to normalne, ale som ja neni normalna. Sme s mm 6rokov, 2deti, ale problem je, ze casto pije, nikdy nie do kolien ako sa hovori, ale kazdy den ma vypte, take 4-6piv, niekedy ani jedno ale to len vtedy, ked ide do prace,alebo bol a domov mu kupim len dve, tak vypije dve, keby mu kupim sto tak ich vypije. vcera bol, dnes uz isiel druhy raz pricom dnes to bude okolo 7piv. nie je opity, len to nanom vidiet, skratka ma vypite. o rodinu sa stara, a aj kedmu to vyctam, tak mi vzdy povie, ze nase deti tym netrpia, mne nic nechyba, vdy sa osprchuje a pozera vecer tv, lenze ja toho mam dost, napriklad dnes uz v krcme bol, potom nieco porobil doma a zas siel, ked pride bude sa tvarit, ze ja som ta zla, lebo jemu nic neni, a ja som stale zduta. uz mato nebavi, aj v robote ma casto akcie, a pride v noci, smrdi mi cela spalna, co mam robit?? ja uz neviem, navonok sa to ani nezda, ved co je na tom, ked ise chlap na pivo? ale kazdy druhy den?? a nie jedno, ale rovno 4?? ved potom jasne, ze nie je triezvy.. namyslam si to? alebo aj u vas je to tak? poradte prosm? mam ho rada, a aj deti.
@jjuulliiaa @sissmiss No viete dievčatá, ale cesta o ktorej hovorí @jjuulliiaa nie je pre každého. Skôr by som povedala, že je to pre malé percento vnímavých ľudí. Lebo ako vidno podľa reakcií k tejto téme, kopa ľudí nemalo pre @jjuulliiaa žiadne pochopenie. Tvoje vnímanie sveta je vyššie, vnímaš jemnocitné frekvencie života. Väčšina ľudí ešte nedospela do tohoto štádia, stále žijú zatiaľ v 3D (dimenzii). Väčšina vníma len seba v probléme. Ty vnímaš problém ako taký v celostnom ponímaní a vidíš nitky, ktoré sú s problémom popretkávané. A ani nemôžu zatiaľ porozumieť, ich vnímanie nedosiahlo potrebný stupeň k tomu, aby chápali tvoje rady. Majú osobné skúsenosti, cítia odpor, hnev, a kým sa nezbavia týchto negatívnych emócií, posun vpred je nemožný. Samozrejme nie je to ľahké, to im verím.
A v tom ďalšom vzdelávaní v tejto oblasti ti rozumiem. Aj ja považujem takéto vzdelávanie za umelé. Zvolila si správnu cestu, ty sa už nepotrebuješ vzdelávať štýlom, ktorý je momentálne u nás bežný. Ty si potrebné vnímanie už nosíš v sebe a naštudované vedomosti by ti zaškatuľkovali jedinečnosť vnímania.
Držím palce 🙂
@jjuulliiaa ahoj Julka.. pocuj to , ze si to niekomu radila a vsetko klaplo je uplne skvele... ale asi to boli mladi ludia ktori maju zivot pred sebou a planuju si svoju vlastnu buducnost .. ale skus zit s takym clovekom v jednej domacnosti bez toho ze si si to ty tak vybrala.. alebo maj partnera ktory je bubenik v kapele a chlastce lebo aj musi , alebo je podnikatel -vecer sa uvolnuje s whisky a sem tam chodi do kasina.. alkohol je vzdy a vsade ..zavisi od typu cloveka..ked si lahko ovladatelny tak je alkohol v tebe raz dva.. ked mas svoje hranice das si raz za cas s tym aby si pritom ani nikomu neublizova.flegmatici - ty piju kedysa zachce..sagvini maju svoje zasady ..introverti nemusia pit.!! ?? atd
@0silvia0 toto nieje o tom, že niesme doSTATOčNE VNíMAVí. Ale netreba zas zakrývať oči a žiť len v tom ružovovm opare. Tí najväčší duchovní vodci nikdy nestratili kontakt s realitou, aj preto ich dokázali tolkí nasledovať. Tváriť sa ako vyvolený a hovoriť ostatným akí su duchovne nevyspelí, je v podstate tiež len dôkazom duchovnej zaostalosti.
@vejula nie, to som nechcela povedať ako si to ty pochopila. Nie je to o vyvolenosti ani o žití v ružovom opare. Je to o schopnosti povzniesť sa nad bežnú realitu a pozrieť sa na problém komplexne.
Pozri, ja mám tiež problémy bežného života, keď problém nastane samozrejme emócie v mojej hlave hovoria všeličo... a momentálne prežívam nie práve ružový opar, ale hnusnú čiernu hmlu. Ale snažím sa zachovať pokoj, chladnú hlavu, situáciu prijať takú aká je, brať ju ako poučenie, školu života. Jednoducho to riešim, riešiť to musím a musím poprieť zaprieť moje vnútorné ja a musím to vyriešiť k všeobecnej spokojnosti. A musím pripustiť aj prípadnú vinu vo mne v tejto situácii, pokoriť sa pred týmto problémom a niekam ho posunúť. Problém sa týka môjho syna v puberte a puberťáci sú horší ako dospeláci, ale dajú sa ešte formovať.
Viem, že kde je vôľa, tam je aj cesta a kde vôľa nie je, slová sú zbytočné. Viem, že život s alkoholikom nie je ľahký ale všetko má svoj dôvod, svoju príčinu, svoj vývoj. Veľakrát pomôže pri probléme zmeniť svoj vnútorný postoj k problému. Ale alkoholizmus je tak ťažká téma, ľudia žijúci s alkoholikom sú tak poznačení a s problémom sú tak bytostne spojení, že odfiltrovať niektoré veci nedokážu.
Ty osobne si určite dostatočne vnímavá, registrujem ťa z ostatných príspevkov, a tvoje názory sú mi sympatické, len si tak hlboko dotknutá týmto problémom, že je stále v tebe akýsi hnev, pocit ukrivdenosti. Možno keby som žila s alkoholikom v jednej domácnosti ako ty, tiež by som sa na tento problém pozerala tvojimi očami, ale keďže som nežila, som schopná niektoré veci v probléme odfiltrovať. Práveže niekedy je dosť pomáhajúce pozrieť sa na vec očami druhého, ja to vnímam ako plus, lebo ako príliš zainteresovaná vnímaš problém veľmi bytostne. Už som to niekde písala - mne osobne veľmi pomáha vnímať človeka, ktorého neviem pochopiť, alebo s ktorým si nedesíme alebo sa nevieme naladiť na podobnú vlnovú dĺžku keď si ho predstavím ako dieťa, dieťa so svojimi problémami, traumami, ranami na duši atď. Tomu dieťaťu som schopná viac odpustiť a viem ho inak vnímať ako dospeláka, ktorý ovplyvňuje aj môj život.
Možno sa nabudúce stretneme v téme, kde budeš ty mne ukazovať inú stránku veci...
@0silvia0 🙂 Len najväčší problém, ked žiješ s alkoholikom je dokazať zaradiť si priority. JE lepšie, pozerať na manžela alkoholika ako na dieťa a odpušťať mu preto, lebo všetko čo robí vychadza z jeho zranení.. (ano uvedomujem si, že aj u môjho otca išlo a množstvo zranení a neprijatia vlastnou matkou, ktorá nemala problem rozprávať o tom, ako počas tehotenstva skakala z linky, aby ho potratila) ale pri tom si uvedomovať, že svojim správaním zas spôsobí zranenia vlastným deťom, ktoré zas budu musieť vo svojom živote čeliť ich následkom... Vieš ja to vidím, ako sa dedia tieto zranenia z generacie na generaciu a to je na tom to najhoršie...
@vejula jasné, veľa vecí v živote je ťažkých a veľa vecí bolí. To, čo píšeš o svojom otcovi sa na ňom zákonite muselo podpísať, detstvo je tak veľmi dôležité pre vývoj človeka a kopa rodičov si to stále neuvedomuje.
Viem že je to pre teba ťažké, ale skús mu odpustiť napriek všetkým ranám na duši. Ja som presvedčená o tom, že úprimné odpustenie z celého srdca pretne toto dedenie z generácie na generáciu a "kliatba" sa zruší.
Ber ho ako malého chlapca, ktorému bolo veľmi ublížené a nedokázal to spracovať a preto ubližoval ďalej svojim najbližším spôsobom, akým ubližoval. Nie každý je schopný sebareflexie. Vidím to aj na svojej mame, ktorú si tiež musím veľmi veľmi často predstavovať ako malé dievčatko, aby som ju dokázala brať s jej chybami a s jej komplikovanou povahou. Tiež ma v mnohom negatívne ovplyvnila, ale odpustila som jej, chápem že inak nevedela a ani teraz nevie, nerozumiem jej reakciám doteraz, ale snažím sa ju chcem ju rešpektovať. Ja viem, že ju nezmením pokiaľ ona nebude chcieť zmeniť sama seba. Beriem situáciu takú aká je, nebojujem s ňou a prijímam ju...
@0silvia0 ale to mne je jasné, že odpustenie prospeje najmä tomu ,kto odpušťa. Ja ani nepreferujem nejaké udržiavanie a živenie hnevu v sebe. A tak isto nepíšem o pozicii dieťaťa, pretože to ani nema na výber, musí znášať čomu je vystavené a to ako to v sebe spracuje zavisi od jeho schopnosti a možností. Ale ja skôr píšem o pozicii manželky, ktorá má stále na výber. Bud bude stAať pri mužovi a napriek tomu ako ničí detstvo ich deťom a vytvára tie zranenia (o ktorýchsme sa bavili) a bude dufať, že svojou laskou a trpezlivosťou ho časom zmení (možno o 5, 10, 20 rokov) alebo sa rozhodne, že pri mužovi stáť nebude a ušetrí deti od týchto negatívnych zážitkov... Toto je to rozhodnutie o ktorom píšem. JE mi jasné, že deti bez otca to tiež nemaju lahke, no myslím, že stále to nieje tak zlé, ako ked su svedkami domaceho nasilia pachaného na ich matke a sú psychicky deptané den čo de. A tiež netvrdím, že tá manželka má v sebe živiť hnev. To nie, nemusí sa hnevať, ale tiež môže odmietnuť zotrvať v manželstve s človekom, ktorý vytvára tak hlboké ryhy v dušiach ich detí.
@vejula samozrejme manželka by mala urobiť správne rozhodnutie tak, aby ochránila svoje deti a keď treba a nejde to inou cestou, manžela jednoducho nechala ísť svojou cestou. Ale na to tiež treba silnú ženu aby toto všetko ustála. A samozrejme ja tiež vidím rozdiel v tom, či muž/žena mali isté patologické správanie už pred svadbou a partner sa napriek tomu rozhodol ísť s ním do zväzku alebo alkoholizmus prepukol až v manželstve. Lebo ak napríklad si beriem chlapa, ktorý popíja už pred svadbou a mám ružové okuliare že po svadbe sa všetko zmení tak inak ako naivitou sa to nazvať nedá - na tomto zväzku mám tiež svoj podiel a vedome už vopred ohrozujem svoje budúce deti - jednoducho kocky sú hodené, zlé rozhodnutie urobené. Ak si beriem človeka bez nejakých alkoholických návykov a alkoholizmu prepadne po pár rokoch manželstva z dôvodu, že nevie spracovať nejakú životnú udalosť alebo niečo iné, tam by som videla väčšiu šancu že láskou a trpezlivosťou, podporou dokážem človeku pomôcť ak o to stojí. Ale je to individuálne, jeden vzorec nemôže platiť pre všetkých. Len tie slová pri sobáši "v šťastí a nešťastí, v zdraví a chorobe...." by nemali byť prázdne slová a ak sa dá, urobiť to, čo je v mojich silách. Ale niekedy je človek slabý, či muž či žena a aby netrápili seba a svoje deti, niekedy ten rozvod je asi lepšie riešenie. Ale ja osobne som týmto neprešla, len som videla vo svojom okolí pár alkoholikov (aj rodinných príslušníkov) ako sa pasovali s touto závislosťou. Niektorí to ustáli, niektorí to neustáli a dnes už ani nie sú medzi nami.
@0silvia0 Najhoršie je, že tá žena, ktorá si berie alkoholika, väčšinou ani nemá to uvedomenie, do čoho vstupuje, ked vo svojom živote nemala na toto prípravu. Ja ako človek, ktorý si v detstve prežil a videl, čo je to, dokážem lahšie rozpoznať, čoho sa mám chraníť. Dievča, žena, ktorá vyrastala v rodine, kde sa alkohol vôbec nevyskytoval, v rodine, v ktorej za celé detstvo nevidela hadať sa vlastných rodičov, či to aby jeden na druhého zvýšili hlas, má možno nevýhodu v tom, že nevidí tie náznaky u ludí, ktorí zrejme s alkoholom problem maju, nedokáže zbystriť pri náznakoch manipulatorstva. A vieš ako, kým vtáčka lapaju pekne mu spievaju. TEda chlap, ktorý chce dostať ženu, sa nebude pred nou spíjať do nemoty... Určite nejaké naznaky tam museli byť, ale bohužial žena, ktorá s týmto nikdy nemala skusenosť, ich nedokázala rozpoznať. Takže tie viny, či chyby, všetko je to tak relatívne a ovplyvnené životnými skusenosťami či neskusenosťami, že ťažko teraz povedať, kto čo mal či nemal urobiť. LEbo v danom momente ked to urobil bol presvedčený, že takto to chce a nijak inak. A ano tiež si myslím, že by sa nemalo brať na lahku vahu to v dobrom a zlom. Ale ked už ten druhý človeku ohrozuje nielen psychické zdravie ale i život, tam už na "v dobrom aj zlom" zvysoka kašlať.
@jjuulliiaa k tomu ze po lieceni sa clovek po navrate k rodine a sklzne spat, tak to je vo velkej miere aj preto ze rodina bola spoluzavisla, prisposobili sa cloveku ktory pil a tazko sa zmenia bez terapie, len tak, za to ze sa vrati clen rodiny iny. Preto je dobra aj terapia pre rodinu, aby sa dokazali spravat nejako, mam rada priklad s hodinami a kolieskom ktore bolo krive. Vsetko sa tak nejako napasovalo aby to fungovalo aj s krivym a ked pride hodinar a opravi, odrazu to nefunguje s tym napravenym kolieskom, takze sa to musi bud zmenit cele, system, alebo naspat to koliesko. A toto je podla mna cast, kde mozu byt vyuzite tie energie. Citit a chapat a vediet reagovat.
Na to vzdelanie som sa pytala preto, lebo vela veci co ty citis je uz popisanych a uznanych a branych ako fakt. A s tym vzdelanim a poznanim ze toto a toto funguje preto a preto by si sa mozno posunula este dalej. Ja si myslim ze to citenie energii je nieco ako silna empatia a to je v tejto profesii plus. Ze proste mas nejaky dar a mozes na nom stavat.
Dakujem za prinosnu debatu 🙂