Milovať rozvedeného muža s deťmi: Ostať alebo odísť?

Ahojte,

vopred dakujem za prispevky.
Budem rada za kazdu radu a taktiez za skusenosti s podobnou situaciou.
Budem sa snazit opisat moju situaciu a pridam aj svoje emocie, ktore mi z casti pomahaju, ale ma aj z casti pletu a neviem pravdupovediac co je uplne spravne.

A taktiez popravde, chcela by som pracovat na svojom charaktere a zaroven viem, ze musim dbat sama na seba a prijmut co pre mna mozne je a co nie.

Takze pribeh zacina pred rokom, kedy som po 15tych rokoch znovu stretla mojho terajsieho partnera, ktory studoval z casti na tej istej univerzite v Bratislave ako ja. Uz vtedy som sa citila u neho prijemne a boli sme kamarati. Raz ma zavolal von do mesta a vtedy mi prvy krat napadlo, ze by to mohol byt dobry priatel pre mna. Chcela som teda zistit, ci ma priatelku predtym ako mu nieco poviem. Zistila som na tom stretnuti, ze priatelku ma. Posobil aj velmi zamilovane, takze sme sa rozlucili a uz sme sa nestretli az do momentu pred rokom.

Rozvedeny uz 5 rokov s dvoma detmi sa na jednom stretnuti Cechov a Slovakov v Nemecku do mna "na prvy pohlad" zamiloval.

(Pokracovanie o terajsom partnerovi nizsie - v nasledujucej sekcii hovorim o svojej minulosti a mojom mentalnom rozpolozeni)

Ja som bola vo faze, ze sa chcem viac starat sama o seba, dat si zivot do poriadku, po tazkom rozchode. Moj byvaly, s ktorym som uvazovala este aj vtedy, ze sa dam znovu dokopy, co vlastne dnes vobec nechapem a som rada, ze sa to nestalo, mi povedal surovo do oci, ze nie je stastny, ak by sme sa dali znovu dokopy. A popritom mi este kratko pred tym navrhoval manzelstvo s dietatom a ze potom sa mozme rozviest. No hrozny muz, a velmi mi ublizil - dokonca ma poslal pred 4 rokmi na potrat. Nerozisla som sa hned, najprv som plakala asi mesiac, potom som uz s nim fyzicky nebola schopna nic mat. Asi dva roky som sa dokonca pokusala k nemu vratit a on sa pokusal o vztah, ale zaobchadzal so mnou nakoniec vzdy nelaskavo. Ja od zaciatku lod ktora sa potapa a nemoze prezit ignorovala, lebo som bola zavisla na vztahu s nim.

Pochadzam z tazkeho detstva. S mojimi rodicmi obmedzujem kontakt, pretoze mi ich pritomnost v mojom zivote mentalne ublizuje. V domacnosti bolo fyzicke nasilie, nevery a vztah mojich rodicov, ktory bol psychicky narocny a sprevadzalo ho nasilie. Moj otec sa nebol schopny odputat od mojej mami, ktora s nim bola iba z finacnych a racionalnych dovodov. On ju bil, uz ked bola so mnou tehotna a ona ho neskor podvadzala a naha sa ukazovala inym muzom na online chatoch, ked bola vo vyssom veku. Nikdy nepracovala, a pravdupovediac bola v zlatej klietke. Finacne zabezpecena, nestarala sa o nas, ziadne rodinne akcie. Moj otec, aj ked nasilny a vybusni, sa staral prakticky o rodinu sam. Moja mama je chladna, rozkazuje, je psychicky nevyrovnana, depresivna a bola ku mne plna nenavisti ako aj jej mama ju taktiez traumatizovala. S mojim bratom, ktoremu sa dari, nemam oontakt, pretoze moja mama v nom zanechala nenavist ku mne a taku priklonnost k nemu. V podstate robi to iste co robila jej mama mojej mame. Mala rada jej brata a ku svojej dcere bola zla, az hnusna.

Chcem tymto opisom iba povedat, ze som dufala, ze odstahovanim do Nemecka a byt v dialke od mojich rodicov, si budem moct vybudovat stastny vlastny zivot. Boli casy, kedy sa mi darilo, ale bola som viac nevyrovnana ako som si bola schopna pripustit. Pracovne a vztahovo som mala nestabilitu a mam 36 rokov - sice MBA studium, stipendia, a aj som v jednej firme viedla tym a koordinovala trocu sefov. Ale nic nemam nasetrene, nemam rodinu a ani deti, kamaratstva moc neudrzujem a mala som suicidalne tendencie. V tych casoch som kontaktovala svojho byvaleho, lebo som nikoho ineho nemala komu by som sa mohla zdoverit.

S mojim byvalym som este kamaratka, ale tymto pisanim si uvedomujem, ze by som ho uz mala nechat minulostou. Aj ked mi na nom este stale zalezi, vo je podla mna uz chorobne, potom co mi urobil. Podla mna ma chcel iba na sex a potom sa vo vztahu so mnou zamotal. Hovoril, ze ma miluje, ale casto sa zahladel do mojich kamaratok. Vobec o mna nedbal.

(Pokracovanie o terajsom partnerovi)
Takze som ked som znovu stretla svojho byvaleho znameho z univerzity, bolo to ine ako s mojim byvalym. Spraval sa ku mne ako partner, o ktorom sa uz davo tuzila, ale uz som stracala nadej. Je ku mne velmi nezny, pozorny, kazdy den mi hovori, ze ma lubi a respektuje ma. Ale nebolo to s nim uplne lahke - ma alkoholicke tendencie a ja som mu povedala, ze bud s tym nieco urobi lebo ja s alkoholikom nebudem. Tak mi odpovedal, ze radsej bude mat peknu zenu ako flasku, tak sa snazi krotit. Taktiez uplne nechal zuvaci tabak po 20 rokoch, ktory mu asi pomahal sa ukludnit. Na svoj vek 47 rokov ma vela sily a vyzera este mlado. Zial ma brusko a sedive vlasy - ma sarm - aj ked je opotrebovany zo svojho prveho manzelstva.

Takze, on si tu zenu, budeme ju nazyvat umelkyna, nakoniec zobral za zenu a zili spolu v manzelstve osem rokov. Maju dve deti. Az kym ho nepodviedla a stym partnerom co ho s nim podviedla vtedy zije do teraz v dome, ktory ona sama kupila. Ma stabilnu pracu ucitelky.

Este, ked som ho spoznala, tak mal kluce od jej domu a ona mu bola zvyknuta vyvolavat aj okolo 10tej vecer. Ja som ho poziadala, aby jej tie kluce vratil a ze nocne tekegonaty uz skoncili, alebo ci maju este vztah? Co potom aj tak urobil.

V tom case ked som ho spoznala tak este zil s jednou zo svojich dcier. Ta dcera s mamou nevychadzala. Popravde casom zistila, ze to dievca je uplne nevychovane a drze. Problem je, ze mama ju zahltila opicou laskou, ustupuvala jej, az kym zelania svojej dcery nevydrzala a potom bola na nu nasilna. To dievca uz vyhodili aj zo skoly, pretoze nepravom obvinila jedneho ucitela, ze je perverzny a ma nieco s detmi. Co sa ukazalo ako ohovaracka medzi detmi nezalozena na pravde. Bolo mi tej dcery vtedy luto - len problem je, ze ona ma problem s kazdym dospelym a ked to nie he jej rodina, vsetci ostatni sa jej strania, pretoze ich otvorene uraza. A ziaden z rodicov ju nevie zastavit alebo usmernit. Zbeprijemnuje aj zivot im samotnym.

Nakoniec ked este u nas zila, tak vyplasila svoju mamu podla mna hranou panickou atakou, pretoze nedostavala pozornost od otca ako si zelala a prisla nam potom vecer vyplasena exmanzelka mojho partnera. Potom zakroku, som mojmu priatelovi navrhla, ze je musime radsej vratit k mame, pretoze na nu nestacime a ja nechcem skoncit pred socialkou. Ked sa tej dcere nepacilo u mami, tak momu priatelovi vyvolavala aj o stvrtej nadranom, ze ju vraj jej mama bije. Ukazalo sa, ale, ze nam klamala a mama jej nic neurobila. Jednoducho ked nema pozornost vymysli nieco velmi drasticke a vsetkych zamestnava. Takze som sa rozhodla to divadlo ukoncit a vratit ju k mame a taktiez jej dat najavo, ze ked svoju mamu bude tyrat, tak moj priatel a ha ju dame iva tak do detskeho domova.

Moj priatel ma este druhu dceru, ktora s matko vychadza a na otca je mila. Mna mala dokonca na zaciatku rada. Od incidentu s jej sestrou, myslim, ze nevie co si ma mysliet. Byvala mojho muza pred detmi za chrbtom dost ohovara a namiesto toho, aby sa s nim dohodla, potom ako sa vratila ta ich prva dcera k nej, zazalovala ho o vyzivne.

My obaja, ekonomovia, sme rok dozadu stratili obaja pracu a teraz sme si nasli nove prace. Stahujeme sa pomaly od belgickych hranic (kde he ex manzelka a dve deti) do juzneho Nemecka ku rakuskym hraniciam. Chceme zacat novy zivot. Moj priatel je vytrapeny byvalym vztahom a daca mu silu, ze by ako pomaly 50rocny mohol zacat od znova. Chce si so mnou zalozit rodinu, chce dieta, chce svadbu. Ja nam 36 rokov, vnimam, ze uz o mna maju zaujem iba muzi, ktory su starsi - ziaden mladsi nema zaujem, chce este mladsiu. Som nerozhodna. Vydavat sa a nat dieta nechcem silou mocou uz aj sama od seba. Zial predsa len je zeba zavislejsia na muzovi ked s nim ma deti - nech si hovorime, co chceme mile zeny. Kym su deti male, potrebujeme pomoc. Ja od mojych rodicov ziadnu pomoc nedostanem, skor so mnou nechcu mat nic spolocne ak maju pocit ze pomoc potrebujem - taky ludia nemali mat deti, to je moj osobny nazor.

Partnera sice lubim uprimne a travim s nim rada cas, ale ked sa pripomenie jeho exmanzelka a deti, ako keby sa mu zrutil cely svet. Snazila som sa sice tie deti prijat, ale citim, ze by to nebolo zdrave ani pre ne a ani pre mna. Hkavne ked ich matka dost stve tie deti proti nam, pretoze sme neni pracu a ona ma dom a peniaze. Je sikovna a obdivujem to. Zaroven, ale citim, ze je velmi toxicky charakter, ktoremu sa neda verit. Ako zena zacala podvazdat svojho muza (mojho partnera) , ktory ju miluje dokonca aj teraz a nebyt toho, ze ho viac krat ona podvedie a ocividne mu klame o tom, tak by on rozvod nepodal. Neviem, ci su to iba deti, ze sa od nej nevedel odputat poriadne 5 rokov a to uz zije s novym partnerom.

Potom stretne mna, zamiluje sa, snazi sa, dava mi nehu milost a lasku, ktoru som este nikdy nezazila, ani od vlastnych rodicov alebe taky respekt od byvalych partnerov. Ale co ma musim sa priznat stve je, ze sa pred 15 rokmi slepo zamiloval do zeny, ktora ho az tak nemilovala. Potom s nim otehotnela a na rychlo chystali svadbu. Ked kojila svoje prve dieta, nepouzivali ochranu a ona otehotnela zase necakane s druhou dcerou. Ked sme sa spoznali pred 15timi rokmi, mna si vtedy ani nevsimol. Bola som mu sympaticka a aj fyzicky som ho pritahovala, co mi az teraz priznal, ale bol obsadeny. Co som ja aj respektovala, lebo ked som sa dozvedela, ze je zamilovany do inej, tak som mu ani o svojich vitoch nic nepovedala. Ale stve ma, ze sa ako keby vratil do mojho zivota rozvedeny s dvoma detmi a ja som mala iba vztahy (okrem jedneho mozno), ktore vela nestali. Mat ho vtedy uz za partnera, ta odysea mohla byt ina.

Ja tohto muza skutocne lubim a vyzara to tak, ze on po zazitku so svojou byvalou, si ma vazi. Pravdupovediac na zaciatku nasho vztahu som mala chut utiect, hlavne pretoze ma dve deti a s tymi jeho detmi je to zlozite. Donedavna si dovolovali ma kritizovat za malickosti, jedlo co som im pripravila a to sa ucim varit, ale snazila som sa a mne a mojmu partberovi to chutilo mi skritizovali. Potom lopta co som priniesla na hranie nebola dobra. Hrat sa s nou, ale hrali. A ine veci, kedy boli na mna drze a tiez na mojho partnera. Ale napriek vsetkemu, on je ich otec a nikdy sa od nich neodputa, ani citovo. Co chapem. Len pravda je ta, ze pre mna je to
muz niekedy bez uspor s vysokymi alimentami pre dve deti, nestabilnym kariernym prebehom, ktory si zial musi uvedomit, ze tiez nemoze mat vsetko.

Ja si drzim odstup od jeho deti - nechcem im aspon ublizit, ked im neviem pomoct a o vztah so mnou nejavia zauhem. Drzim si odstup aj od byvalej zeny, ktora ho teraz ked este nepracuje a vratila sa jej pred mesiacom prva dcera ho zazalocala o prizivne. Ani sa nepokusa sa s nim dohodnut.

Takze sa on snazi zacat ako keby so mnou ba novo, ale exmalzelja a deti tam vzdy budu do konca naseho zivota. Hlavne tie deti ja osobne neviem zaradit a uz teraz ani s nimi.nechcem mat kontakt. Som rada, ked o nich neviem. Citim, ze som zla osoba a niekde je mi to aj luto a nechcela by som mat s nimi zly vztah. Ale citim, ze vela veci nechapu, vlastna matka ma nad nimi moc a dost ich manipuluje a ja s tym nechcem mat nic spolocne.

Moj partner chce s nimi vztah a chce mat so mnou dieta. Ka si zelam, aby ak to tak bude obe rodiny drzal od seba separatne a nemiesal nas. Ja si nezelam spolocne oslavy s jeho exmanzelkou a jej terajsim partnerom a jeho detmi. Bolo by to na mna vela, to viem.

Ale som myslienkovo na rozhrani - na jednej strane partner, ktoreho uprimne lubim a konecne vizia rodiny.

Moj zivot pred tym bola iba praca. Vzdy som mala urcity cas imtenzivne kamaratstva, ktore ale nevydrzali - bud som ich nepestovala, alebo moji kamarati zacali mat rodinu a uz nemali velmi cas.

Ak by som sa rozhodla ho opustit, musim sa priznat, mam steach, ze prepadnem starym vzorcom - iba praca a ziaden pricatny zivot. A nikto v mojom zivote. Ziadna rodina.

Nove partnerstvo vnimam ako riziko, lebo dnesnej generacii ludi nerozumiem. To sa mi viac paci generacia ludi, ktori zili pred touto celou digitalizaciou a socialnych medii. Aj kapitalizmus vyustuje a robi z nas ciste materialistov. Len tiez nas do to tlacia vysoke ceny bytov, potravin a sluzieb....

Zase na druhej strane ak s nim ostanem, budem mat milujuceho partnera, ktory ma respektuje. Aspon sa to tak javi. Tak ja nie som zirnka domaca a nebudem riskovat dochodok ak by som zostala doma s dietatom alebo finacne moznosti ked pracujem. Ak tak bude pracovat na polovicny uvazok on, bude sa starat o somacnost a dieta. Ja radsej chcem ist do prace, studovala som, aj som sa studioum zadlzila a az teraz v 36 rokoch budem mat pracu s dobrym platom a taku co aj este chcem robit - prijatelnu a nie v nejakej fabrike. Radsej by som bola psychologicka ako pracovla s cislami, ale ta moznost je uz prec. Teraz uz si musim nieco vybudovat, aj financne.

Doma musi potom zostat on, co by mu aj vyhovovalo, pretoze on az taky pracant nie je. Je usilovny, ale karierne nema ziadne ambicie a ani az tak plan.

Z casti vnimam, ze on aj ja sme niekde ako male deti. Nevieme sa starat o domacnost a ani velmi varit. Sme spolu, ale dobry tym. Len, ak by prislo dieta. Ja uz sa neviem vzdat svojej slobody a nechcem byt tym dietatom zvazovana a varit mu doma a aby sa tocilo vsetko okolo nasho dietata v mojom zivote.

Na druhej strane mam strach, ze bez dietata v buducnosti mu bude chyvat niekto blizky. A taktiez moj partner uz bude iva starnut, aj ked si to neuvedomuje. Svoje najlepsie roky stravil so zenou, ktora so ho nevazila.

A o to viac ma stve, ze si ma pred 15timi rokmi nevsimal. Vediet to vtedy tak ho prefackam a tu umelkynu mu vyhovorim. Ale vtedy, ked sme boli mladi - ja som mala 20 a on 31 rokov, vtedy bol zaslepeny.

No a teraz, ked mali prist jeho deti na kazdy druhy vikend, tak som s tym mala pokazeny kazdy druhy vikend dvoma tynedzerkami, ktore sa nevedia chovat a su na nas oboch drze. Na mna este viac, a nesnazia sa o vztah. Takze tu konstelaciu by som ja uz jednoducho nedavala. Hlavne vikend je pre mna na regeneraciu po stresujucej praci. To by vazbe neslo. Stahujeme sa prec, takze aspon ja s nimi nebudem musiet mat aspon zatial velmi kontakt.

Ale teapi ma a bojim sa, ze mi tie dve drze dcery bude moj partner chciet vnucovat do nasho spolocneho zivota, co ja si vyslovene nezelam. Chcem, aby mal s nimi kontakt , ale bude musiet respektovat, ze ja si ich u nas doma nezelam . Ze je to aj moj domov a nechcem kazdy druhy vikend niekam utekat. niekam utekat. A taktiez som uz vnutorne na tie dve dievcata podrazdena, lebo sa chovaju drzo. Co je ssi normalne tinedzerske, ale so mnou to nepojde. Tak ked sa nevedia ku mne chovat, ja ich vychovavat nebudem a taktiez tu zdravu prisnost , ktoru im mali davat ich rodicia a nie ich rozmaznavat, to uz nenapravim a ani nechcem. Otvorene som to svojmu partnerovi povedala a on sa chce pokusit a veri, ze najdeme riesenie. Len nechcem, aby bol znovu emocionalny a svoje deti mi znovu vnucoval. Zial bude musiet prijat moje stanovisko. Ak to znamena nas rozchod, bude ma to boliet, ale budem to musiet prijat.

Je tazke zacinat v 36 sama bez rodiny niekde v cudzine. Hlavne ma trapi, ze moja rodina ma skor mentalne dava dole a je mi bez kontaktu s nimi dokonca lepsie. Len mi je luto, ze mam pocit, ze som tou nelaskou koncila vo vztahoch bez buducnosti, lebo som nevedela byt sama. Teraz vidim, ze starnem, mam menej sily, a zle zvyky... deprimuje ma to. Jedna dlhorocna stara kamaratka mi priznala, ze ma za chrbtom ohovarala, namiesto toho aby mi bola pravdivou kamaratkou. Dost ma to zranilo.

Dnes jedinym na com vidim, ze sa aspon snazim dostacat z toho nezdraveho depresivneho samotarskeho kolobehu je fakt, ze mam styroch skutocne kamaratov na urovni. aj ked nemozu byt tak blizky ako rodina je, tak ao cenom, ze su pravdivy. Maju svoje zivotne vyzvy, ale viem im mozem verit.

Aspon myslienka na tych ludi mi pomaha.

Je to dlhy prispevok a vopred dakujem za precitanie a odozvy.

Musim sa priznat, ze co sa tyka mojho partnera som tak na rozhrani 50% odist k 50% ostat s nim do konca zivota. Za ostanie je: lubim ho, on lubi mna, podporujeme sa, respektueme sa, doverujeme si, on sa uci hovorit mi pravdu aj krutu a ja mu pomaham dostavat sa zo zavislosti na alkohole. A tiez aby mal kontakt s detmi ale bezo mna a respektoval , ze ja si ho neziadam a ten chaos, ktory tvoria

Za opustenie: nechcem mu kazit vztah s detmi - chcem mat s nimi co najmenej spolocne a dufam, ze sa to bude dat. Ak on zostane doma, nebude na alimenty a ja jeho manzelke peniaze co som zarobila na ich dve deti posielat nebudem. Taktiez on nevie to s fonanciami a ja zial budem mat muza, ktory sa predsa len nevie o mna a o dieta postarat ak by na to prislo. A ani setrit nevie.

Vizia ineho partnerstva he taka , ze on je pre mna prvy muz, s ktorym moje velke chyby su tolerovatelne a az rak nevyskakuju. Smejeme sa spolu. Drzime spolu. Neviem, ale ci to tak ostane a ja budem mat na krku muza neschopneho, ktori prepadne alkoholu.

Ja na druhej strane - uz ma ten zivot plny prace nebavil, depresie sa dostavili a mala som pocit, ze ani nemam moznost zit nejaky zivot. Uplna nestabilita. Uvedomujem si, ze je to do urcitej miery nezdrave a ze mam zavislost na vztahoch. Snazim sa udrzat si vlastnu identitu, neprepadavat iba zamilovanosti k nemu, ale taktiez si uvedomovat nasu realitu.

Preto, co si myslite - mam zostat s nim, alebo mam ho opustit?

Bodaj by som mala sklenenu gulu - citovo som asi zavisla , je ram aj zdravy vztah a skutocna laska - na strane druhej ma stve jeho situacia a hlavne, ze ma vtiahol do svojho bevyrieseneho a neusporiadaneho zivota a taktiez, ze je uz stary. A ja starnem tiez. Uz nemam 20 rokov, ale 36 rokov.

Dakujem za odozvy a Vase komentare.

.

..