Môj manžel je držgroš

Som na materskej. Z prídavkov na 2 deti a rodičáku platím mesačne 190 eur. Zvyšok mi ostáva. Z neho kúpim to, čo uznám sama za vhodné, nemusím nikomu predkladať účty. Väčšinou pre malú, oblečenie, hračky... z bazárika, niečo pre staršiu dcérku... Manžel platí hypotéku, čo je samozrejme riadna položka, občas nakúpi, niekedy spolu. Keď sme na nákupe spolu, zabíja ma pohľadom, keď si niečo obzerám. Naproti tomu, on len tak vybehne a kúpi nejakú vec (často niečo, čo sme mali, ale stratil to, zničil, nevie nájsť...) aj za 50 eur. Neustále mi vyhadzuje na oči, že veľa míňame, že si nič nevážim... Ja som zo skromných pomerov. Nepotrebujem značkové oblečenie. Často nakupujem v sekáči pre seba, aj deti. Predávam veci na bazárikoch, snažím sa dopestovať niečo v záhrade, ale keď si idem niečim "urobiť radosť", pozerá na mňa ako na najhoršiu zlatokopku, ktorá ho len využíva. Keď chcem staršej niečo dokúpiť, nasleduje obhajoba, prečo dieťa, ktoré rastie, potrebuje ZASE tričko za 5 eur. Všetko musím obhajovať, ospravedlňovať...
Celý čas, čo sme spolu, som ho nasledovala, prispôsobovala sa mu, kým pracoval na svojej kariére, starala sa o deti. Popri tom som vždy pracovala. Čo bolo ťažké, keďže sme sa sťahovali za JEHO prácou. Ja som sa vždy prispôsobila, našla si prácu, dcérke vybavovala školu krúžky... A teraz, keď niekedy stojíme pred kasou s nákupom, stojí a čaká, že kto zaplatí. Je mi vtedy do plaču. Skončila som ako chudera. Keď konečne vytiahnem kartu, lebo mi je trápne, ako na nás predavačka pozerá, tak muž rýchlo vyskočí, akože Jáj, počkaj ja to zaplatím... Jeho príjem, bol vždy nepomerne vyšší, niekedy aj 4 násobne, na účte má niekoľko desiatok tisíc (ak nie viac) Vidím, že tak, ako pri prvej materskej, aj teraz sa snaží zneužiť svoju situáciu. Nechcem sa nechať vydržiavať. Len som si v kľude chcela užiť svoju zaslúženú materskú. Postieľku, kočík... všetko mám z druhej ruky (aj keď som si to predstavovala pri druhej dcérke inak), stále dojčím, používam látkové plienky... Riešenie hypermoderných kočíkov za 1000 eur, či výbavičky na mieru a iných hlúpostí u mňa z princípu nehrozí. Aj tak ale musím zvažovať, čo kúpim. Nechcem odísť od bábätka. Takže len odrátavam mesiace, keď dorastie a pôjdem do práce.