Môj muž a iné ženy

Ahojte, prišla som sem ku vám po radu. Som vydatá len krátko a je to moje, aj manželove, druhé manželstvo a obaja máme nad 40 rokov. Manželstvo sme uzavreli po viac ako 4 rokov vzťahu. Manžela veľmi ľúbim, ale mám jeden problém, ktorý neviem, ako mám riešiť, alebo neriešiť... Moj manžel je nesmierne charizmatický muž, čo je samozrejme úžasné, ale akosi mi to začína sposobovať potiaže. Už vlastne od začiatku viem, že má veľa dobrých kamarátok - sú to prevažne kolegyne. Nikdy sa tým netajil, že si so ženami proste dobre rozumie a ja chápem prečo- ako som povedala, je charizmatický a naviac veľmi pozorný a chápavý človek, taký, na ktorého sa každý obráti, či je dobre, alebo zle, lebo vždy vie povzbudiť, ći dobre poradiť. Problém je ale v tom, že niekedy to už podľa mňa zachádza za mieru, ktorú ja považujem čisto priateľskú. Čo si on samozrejme nepripúšťa. A vyvrcholilo to asi pred rokom, keď na jednej služobke, strávil 2 celé večere s kolegyňou, ktorá sa do neho zaľúbila. Po tej služobke prišiel ako vymenený a po pár dňoch som z neho dostala, že tam strávil s ňou 2 večere, ale že nemali spolu nič (tak to tvrdil a ja u chcem veriť), že sa ona proste do neho zamilovala a ona jemu tiež nebola ľahostajná, ale proste že jej povedal, že so mnou to myslí vážne, takže jej nedal žiadnu nádej na vzťah (vtedy sme ešte neboli zobratí). Mňa to ale aj tak celé strašne zabolelo, lebo nepovedal mi to sám od seba, proste chodil ako vymenený a až po niekoľkodňovom naliehaní, aby mi povedal, čo sa deje, tak mi to povedal. Keďže kolegyňa je zahraničná a nemajú šancu jeden druhého denne stretávať v práci, tak sľúbil, že s ňou preruší písomný kontakt, aby sa to neťahalo a tak sa aj stalo. Ale medzi tým som náhodou narazila na jeho inú komunikáciu s inými ženami. A zistila som, že s pár inými ženami sa proste rozpráva "inak". Išlo stále o krásne ženy, ktorým v tej komunikácii hovoril zlatko a ako rád by si s nimi zašiel na kávu, respektíve spomínal ich stretnutie. Nikdy tie správy nemali nejaký konkrétny sexuálny podtón, išlo vačšinou o správu pri príležitosti narodenín, alebo hovorili o práci. Ale aj tak obsahovali také oslovenia, ktoré proste chlap nehovorí hocikomu... A to ma tiež veľmi ranilo. Tak som mu to povedala a jeho reakcia bola skor obranná, ako vysvetľujúca. V prvom rade mi samozrejme vytkol, že mu čítam korešpondeciu (čo mal pravdu), ale v druhom rade mi povedal, že som bezpredmetne žiarlivá, že sú to len jeho kamarátky a že on s nimi nič nemá. Tak som mu povedala, že ja mu verím, ale ma to zraňuje , aj keď samozrejme kamarátky može mať, ale nech ich neoslovuje ako mňa, lebo sa to proste nehodí. Na to nič nepovedal, len sa tvária nesmierne urazený.. A po pǎr mesiacoch som zase narazila na nejakú jeho komunikáciu a tá sa vobec nemenila. Naviac, s jednou z tých žien sa ide teraz stretnúť na kávu, čo mi aj povedal. Keď som mu na to povedala, že mi to prekáža, tak sa opäť urazil a povedal, že som žiarlivá a úplne bezpredmetne. Tak sa vás pýtam, som naozaj taká paranoidná? Ja mu naozaj chcem veriť, ale mám strach, aby takéto jeho priateľstvá neprerástli do niečoho iného- aj keby to bolo len zo strany tých žien. Veď predsa len, ak vám nejaký muž hovorí zlatko, či poklad, ide s vami na kávu a pozorne počúva vaše problémy a chce vám pomocť, nebrali by ste to ako signál niečoho "viac"?