Môj muž zbiera veci, potrebuje pomoc?

uprimnu sustrast..
on to nikdy neprizna, to necakaj 😝

Nemusi byt prvoplanovy zberac ale moze mat problem s akceptovanim plynutia casu -
Niekto proste nespracuje ze starne a cas ide neuprosne dalej a unika mu medzi prsty prichadza o mladost a ruti sa do veljeho skaredeho cierneho neznama a vsetko pekne mu unika rychlikom prec
Zhromazdovanie fotografii videi knih je reakcia prave na toto
Ak si vsetko ulozim tak o nic nepridem a budem sa moct v buducnosti stale vracat do lepsich casov a nic mi neujde vsetko mam poistene.

Tiez je tam faktor FOMO - Fear od missing out- strach z premarnenia momentu ktory sa uz nikdy nevrati ( sportovy rekord atd) ak si ho ulozis tak ho mas ulozeny a mozes byt spokojny ze nic nepremarnis.

Podobne to maju napriklad turisti ( hlavne z azie). Cely zivot pocuvaju aky je pariz nadherny , konecne tam pridu a nevedia to vnutorne spracovat, si to uzit. Tak fotim fotim fotim kazdu blbost jak besny lebo ked si nieco odfotim nemusim sa s tym zapodievat teraz hned hned ale mozem to odlozit na neskor a neujde mi ten moment , nepremarnim ho

Miesto krasnej dovolenky ktoru naozaj prezijes vsetkymi zmyskami ti ale zostane iba milion hroznych fotiek ktore nikoho nezaujimaju a z dovolenky prides akurat tak so taplnenym mobilom a nic ine z toho nemas

@martinmmartin ďakujem za takýto pohľad, môže to byť aj toto to FOMO, a toto co si písal.

@reanda to máš pravdu, akurát sme sa pohádali, a ze on nepôjde nikde lebo nemá čas na vysedavanie u psychológa a on není debil. A osychos by mu na kázal to všetko vyhodiť a to by bolo cele, to on nepotrebuje.

Tu ani tak nejde o to ze zbiera nieco co nevyuzije. Zberac ma problem sa veci zbavit, predat, darovat, vyhodit. Oni nedokazu vyhodit ani pouzitu plienku.

My mame naozajstného zberača v rodine-on si odkladá kelimky od jogurtov,reklamné letáky ma pobalené a špagátom zviazané nastohovane na sebe, staré hrnce, plasty, proste nič nevyhodí, v byte sa u neho neda chodiť, ma krásny trojizbovy byt celý zapratany takýmto odpadom, neupratovalo sa tam desiatky rokov, nikoho tam nepustí, u neho je to naozaj porucha a tiež to začínalo zbieraním kníh, pretože pracoval v kníhkupectve….on býva sám, kým žila jeho mama tak zbieral len knihy, ostatné šlo postupne

@andreatytler no nič nechce vyhodiť, že to mu treba, ani hru ktora je onicom ze by sme predali ani nápad.
A ešte napr krabice z rozsireni odkladá kvôli fotkám, to tiež ani nápad vyhodit. A takto je to so všetkým

@beataxxx och bože, dúfam ze ma toto nebude čakať, lebo sa sťahujem.

Musíš to jemne korigovať, moj muž ma tiež take sklony, on všetko takéto odkladal do obrovskej stodoly na chalupe, ale všetko- staré vetrovky, fľaše od oleja, konáre ostrihane, hrdzavé klince, proste všetko hádzal postupne na obrovské kopy, ja som do stodoly nechodila, až raz som vošla a boli to soky, šli sme tam s kamoskou na týždeň samé dve a všetko sme vypratali a navozili do zberného dvora- už som si tam s každým pomaly tykala🙂🙂🙂, pár mesiacov tam bol priestor a poriadok, už je tam zase bordel, ale on je skôr lenivý bordelar ako zberatel

Ja by som trvala na tom ze nove veci si moze zaobstarat len vtedy ak sa zbavi starych. Vyclenit mu na toto "hoby" urcite miesto a trvat na tom ze viac nemoze zapratat. A ked sa uz s tebou radsej rozvedie ako by mal darovat knihy, tak poslat k psychologovi.
Ake mal detsvo? Tak laicky som pocula ze toto sa stane ludom ked zazili nejaky traumaticky moment, kedy sa museli vzdat vsetkych svojich veci, ktore boli pre nich dolezite, napriklad poziar, strata vsetkych hraciek pri stahovani. Proste kompenzuju tu stratu do extremu.

@andreatytler okrem traumy, môže človeka ovládať strach z nedostatku. Napr. ak v detstve nemal, počúval v rodine stále, že nemajú, rodičia ťažko hospodárili s peniazmi, musel sa deliť so súrodencami, nedostal napr. do daru to, po čom veľmi túžil (napr. Lego, walkman v tej dobe, bicykel)...
Mnoho ľudí má túto poruchu, no ak dotyčný nebude chcieť, pani manželka sa časom nezmestí do obydlia a odošle žiadosť o rozvod 🤷‍♀️
Kamarátovi keď umrela babka, upratovali sme po nej byt, na tom byte sa ledva dali dvere otvoriť.

Respektuj ho. Každý sme nejaky

Baby je to horšie ako som si myslela. Vyhodila som aktuálne krabicu plnú papierov co tlačil a zakladal. Knihy ktoré na požičiavali z knižnice si kopíroval a tlačil, zakladal. Kedy to robil neviem. Casf kníh som dala preč už dávnejšie, a ani nezistil, ani toto nebude ani vedieť.

@harrisson hej,len to reálne už zasahuje financie a priestor, mal vyčlenené skrine v obývačke a už mu je malo

len aby si sa vobec mohla rozviest.. vztahy su tiez nieco, co ked ma takyto clovek pustit, tak mu to sposobuje utrpenie a bude sa branit zubami nechtami

Pozerala som dokumenty o zberačoch, treba najst, čo bolo spúšťačom. U vsetkych v dokumente to bola smrt matky, dietata, rozvod, alebo ina zásadná vec v ich zivote a potom psychoterapeut pracoval na tom.

Baby, pozeráme s deťmi dom a práceme, sú tu kopy časopisov, vedirka a dozicky z potravín, kopa elektroniky, v humne kopa nábytku co poprinášal

@tramtada31 vraj prvé veci co zbieral boli futbalové kartičky, ako každý malý chlapec, cca v 9 rokoch, potom začal prepisovať futbalové knihy, keďže nemali kopirku a tlačiareň, že dosť dlho tým zabil času, potom začal kopírovať neskôr. Tie veci mu asi svokra vyhodila, lebo so ich nevidela. Ale teda spúšťač neviem co môže byt, ké duz od decka, že by preto ze sa mu rodičia nevenovali? Otec alkoholik a svokra v robote alebo doma pratala a oni boli odkázaný sami na seba?

Keď som čítala tvoj príspevok som sa normálne zarazila, to akoby si o mojom ocovi písala, ako cez kopirák. Uňho to spustila prvá výplata v živote, ako dieťa prežil v chudobe kvôli otcovi alkoholikovi, skôr ako pekného slova pohladenie, malého darčeka, dostával nadávky, bitku, mal veci často z druhej ruky, lebo ak babka - jeho mama nestihla skryť časť výplaty jeho otec všetko prepil a keď sa opil/čo bolo často/ bol agresívny, aj sa stalo, že niečo čo málo mali pri jeho vyčíňaní sa to pokazilo/rozbilo a určite sa aj stalo, že babka nemala peniaze a popredala niečo pekné čo mali doma, aby mali na jedlo/zaplatili účty. Deti sa mu hrozne posmievali/šikanovali kvôli otcovi, a že chodí otrhaný a ešte aj veci mal po druhých deťoch - oblečenie, topánky, hračky aj o to sa musel deliť s mladšou sestrou. Hrozne ho to trápilo, hanbil sa za to. Na vojne dostal prvú výplatu a už to šlo, odrazu si mohol dovoliť kúpiť na seba niečo, aj niečo pre potešenie - dovtedy to nepoznal ten pocit, môcť si niečo dovoliť + že mu to ostalo-už to bolo len jeho, jeho prvá mánia boli platne a gramofón, neskôr kazety/prehrávač, potom cd/dvd - odkedy sú prenosné harddisky tak tam ukladá všetko čo stiahne - presne ako tvôj muž sťahovanie hudby , filmov, programov všetkého čo šlo a zaujalo ho, skenovanie a tlačenie kníh atď. Dokonca si kúpil modely formulí po ktorých ako dieťa mohol len snívať a doteraz ich má uložené v skrini. Našťastie smeti vyhodiť vie, ale drží dlho oblečenie/topánky, rôzne veci do domácnosti atď. Keď sa už nakopí toho veľa tak naveľa už selektuje, ale to skôr naše veci, čo tam ešte po nás ostali, svoje má problém. Mamu mám podobnú, tiež žila v chudobe ale tá skôr kupuje blbosti a nevie hospodáriť s peniazmi a je jej ľúto niečo vyhodiť, čo si kúpila, našťastie smeti odpad nehromadí na to je až príliš čistotná - až extrémne - jej mama bola zberačka a nejak extra neriešila hygienu ani upratovanie - tak ju to ovplyvnilo zas tak, že upratuje až príliš.

autorka - asi si si dala aj odpoveď...kopírujem z Tvojej správy:

"Otec alkoholik a svokra v robote alebo doma pratala a oni boli odkázaný sami na seba?"

@karmen118 presne myslím ze muž to ma podobne, aj podobný rodinný príbeh za tým, skoro. U nás odkladá muž nie smeti, ale take tie kelimky, lebo ze sa zíde na obedy, a také, ale napr není schopný vyhodiť nič po bývalom majiteľovi co tu nechal, ked sme dom kúpili, vsetko by sa zišlo. Som potajme vyhadzovali.

Presne ako vravi @jamimo. Tvoj muz zrejme trpel hmotnym nedostatkom koli otcovi alkoholikovi a teraz to kompenuje. Ja by som sa snazila aby siel k psychologovi.
Ono kazdy clovek je urcitym sposobom posahany, vsetci mame nejaku traumu (malinku, vacsiu, velku) a snazime sa s tym zit. Ak to nezasahuje do kadodenneho fungovania nas a nasej rodiny je to viac menej v poriadku a teda aj toto zberanie ak je drzane v urcitych madziach kedy to nezasahuje do rodinneho rozpoctu a nezabera prilis velky priestor je OK.
Cize teba tato jeho cinnost moze velmi rozculovat, ale neriesila by som to a nesnazila by som sa ho zmenit ak to on dokaze udrzat v urcitych medziach. Sadnite si a takto mu to vysvetli a dohodnite sa ze ma na tuto cinnost urcitu ciastku z rodinneho rozpoctu a urcite miesto a urcity cas a ked to presiahne, musi ist k psychologovi.
Toto musi ON riesit. Ak ty chodis a vyhadzujes veci, ty mu vytvaras novy pristor ktory moze zapratat. On nic neriesi. On vobec nevie co ma, uz na to davno zabudol a ked to nevidi ako to vyhadzujes, tak ho to vobec netrapi ze to uz nema. To on musi urobit ten krok ze vyhodi stare veci aby mal miesto na nove.

Tak muži sú väčšinou zberatelia,ale v tom lepšom slova zmysle. Majú svoje koníčky a svoje zbierky. No toto asi nebude váš prípad. Ešte kým nechytá nervy keď mu niečo vyhodíš a nie je agresívny tak je relatívne dobre. Je to nejaká psychická porucha a netuším čo je spúšťač .Ale asi až vtedy keď to už začína byť dramatické si to dotyčný nikdy neprizná a ani nebude dobrovoľne súhlasiť s liečbou. Poznám takých.

https://dennikn.sk/2111757/maju-zachvaty-hnevu-...
Netvrdím v žiadnom prípade,že je to Váš prípad,ale niekedy najlepšie to riešiť v čas ako neskoro.