Môj pubertálny syn nenávidí môjho partnera
Ahojte, skúste mi prosím poradiť - mám 15,5 ročného pubertálneho syna. S partnerom a synom žijeme spolu 4 roky, s partnerom máme 14 mesačnú dcérku. Vzťah medzi partnerom a synom je tak zlý, že včera to malo vyvrcholenie - syn na FB napísal o ňom, že je kkt, on si to samozrejme prečítal a namiesto toho, aby vychladol a riešil to ústne, tak vletel mu do izby a zbil ho. Ja som úplne v koncoch, syn mu vykričal, že ho 4 roky trpí len kvôli tomu, že chce, aby som ja bola šťastná a jeho nenávidí!!! Momentálne mám v hlavne obrovský chaos, neviem, ako to riešiť, chcem, aby sme žili aj naďalej ako rodina, no uvedomujem si, že už to možno po tomto cirkuse nebude možné. Partnerovi som už dávno vysvetlila, že je a aj bude navždy môj syn a budem ho ochraňovať či sa to niekomu páči alebo nie. Partner sa snažil, veľa vecí sa snažil ho naučiť, chcel však stále od neho, aby mal aj povinnosti, ktoré mal doma robiť. Syn to väčšinou urobil, aj keď s ofukmi a hundraním, ale urobil.
Nikto si nevie predstaviť, aký chaos mám v hlave.
Stručné zhrnutie
- Konflikt medzi 15,5‑ročným pubertálnym synom a otcimom eskaloval po tom, čo otcim zobral tablet, prečítal si súkromnú správu a syna fyzicky napadol (zbil).
- V diskusii odbornú a praktickú pomoc odporúčali rodinný/individuálny psychológ, manželská poradňa a miestne CPPPaP (uvedený zdroj: http://www.uips.sk/cpppap/).
- Niektorí diskutujúci označili fyzické zasiahnutie otcimom za fyzické násilie a radili lekárske vyšetrenie s možným nahlásením na políciu alebo sociálnu službu; iní navrhovali dočasný odchod otcima z domácnosti ako riešenie na upokojenie situácie.
Q: Je to domáce násilie, ak otcim zbil 15,5‑ročného chlapca?
A: Viacerí diskutujúci v diskusii považovali fyzické zasiahnutie otcimom za formu fyzického násilia a odporúčali zvážiť lekárske vyšetrenie a možnosť nahlásenia policajtom alebo sociálke.
Q: Kam sa obrátiť pre psychologickú pomoc pre rodinu v takejto situácii?
A: Odporúčané možnosti v diskusii sú rodinný alebo detský psychológ, manželská poradňa a síť CPPPaP (odporučený odkaz: http://www.uips.sk/cpppap/).
Q: Môžem udalosť nahlásiť polícii alebo sociálke?
A: Diskutujúci uvádzali, že syn môže incident oznámiť na polícii alebo sociálke a že lekárka môže pri prehliadke nahlásiť zranenie podľa povinností; to by mohlo spustiť oficiálne konanie.
Q: Ako postupovať, keď otcim zareagoval fyzicky?
A: V diskusii navrhovali, aby otcim inicioval ospravedlnenie voči synovi, aby rodina absolvovala stretnutie s psychológom a aby matka aktívne chránila a podporovala dieťa pri hľadaní riešení.
Q: Má otcim právo čítať súkromné správy a brať tablet dieťaťu?
A: Diskutujúci považovali prečítať súkromnú správu za porušenie súkromia (správa bola napísaná kamoške, nie verejne) a odporúčali riešiť konflikt rozhovorom namiesto takéhoto zásahu.
Q: Ako zabrániť ďalšiemu zhoršeniu vzťahu medzi puberťákom a otcimom?
A: Navrhované kroky boli pravidelná komunikácia, jasné hranice a pravidlá, snaha otcima o hľadanie dôvodov na pochvalu, spoločné psychologické sedenia a trpezlivé opakovanie pokusov o nápravu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Otčim nemal fyzicky zasiahnúť 15,5‑ročné dieťa; fyzické tresty od otcima sú v diskusii považované za neprimerané.
- Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc: psychológ, rodinná terapia alebo manželská poradňa; ako konkrétny zdroj bol spomenutý zoznam CPPPaP (http://www.uips.sk/cpppap/).
- Matka by mala aktívne chrániť a podporovať svoje dieťa a zúčastniť sa riešenia konfliktu.
Sporné názory
- Niektorí radili, aby otčim na čas odišiel z domácnosti, aby napätie opadlo; iní varovali, že odchod poškodí práva a prítomnosť otca pre malú dcéru.
- Niektoré príspevky pripúšťali „pevnejšiu ruku“ alebo výchovnú facku v určitých prípadoch; opačný názor tvrdil, že „nikto nemá právo zbiť dieťa“.
Otvorené otázky
- Ako účinne obnoviť dôveru medzi 15,5‑ročným a otcimom po fyzickom incidente?
- Aké budú právne dôsledky, ak syn incident nahlási polícii alebo sociálke?
- Ako zladiť ochranu syna s udržením rodiny vzhľadom na prítomnosť ich spoločného dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
CPPPaP, http://www.uips.sk/cpppap/, manželská poradňa, polícia, sociálka, lekárka
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, rodinná terapia, manželská poradňa, CPPPaP, vyšetrenie lekárom, nahlásenie polícii, nahlásenie sociálke, kontrola sociálnych sietí, výchovná facka, dočasný odchod otcima z domácnosti, ospravedlnenie
Miesta a osoby
žiadne
ahoj ja za seba poviem len tolko ze ja som bola velmi dlho sama s maminou a v puberte som jej zrusila podbnym chovanim nejake vztahy bola som sebec a mama ostala sama koli mne teraz som dospela mam rodinu a je mi luto ze sa mi mama vtedy nevzoprela nebola by sama aj ked byvame blizko tak mi je luto ze je sama mali by ist na terapiu aj chlapec aj otcim myslim si ze respekt sa bitkou nikdy neda ziskat a otcim by si mal v prvom rade ziskat ten bo inak budu trpiet vsetci je to na nevlastnom otcovi on ma mat rozum
@bibianka vieš, nie vždy je slovo "pani psychologičky" sväté... ja som dospelá a stále mám svoj šuplík, kde si skrývam svoje veci (raz čokoládku, inokedy milosrdnú lož manželovi o tom koľko som pretelfonovala atď... 😉 ) priateľ nemal nijaké právo čítať súkromnú poštu!!!!!
@zuzanka.zuzu Až taká súkromná nie je, ak ju na FB mohol prečítať - buď to bolo verejné, alebo má otčima alebo matku medzi priateľmi. Je celkom možno, že to tam syn napísal práve preto, aby si otčim prečítal niečo, čo by sa mu neodvážil povedať do očí... Nech je to tak alebo onak, je potrebné to riešiť na oboch stranách prostredníctvom "mediátora".
@zuzika251 fuuuha...to je fakt situácia naprd...no nič, puberťák je puberťák, a keď dospelý nechce zmeniť postoj, tak od puberťáka sa to dá čakať ešte menej...poradňa, psychológ, čo najskôr, hoc aj sama najprv, za 4 roky sa toho u vás premlelo asi veľa, priveľa na jedno fórum, potrebuješ nestranný pohľad a nestranný názor a nezaujatú radu, a fakt odbornú pomoc, lebo asi je situácia fakt veľmi zložitá, a medzi vami bude kopec boliestok a zranení...a podľa všetkého už ide do tuhého...minimálne lepšie to už samé od seba nebude...a ty si zjavne momentálne jediná, kto je na záchrane rodiny ochotná pracovať...
@bibianka no ja som pochopila tak, že písal súkromnú správu a partner mu zobral tablet a prečítal si ju - toto nie je status 😉
@bibianka 🙂 Mladucka, bezdetna 🙂 Mile od teba, ale zial ani jedno nie je pravda. Nie nekontrolujem svojim detom tajne mobily, postu, fb. Budem to robit len v pripade, ak zistim zmenu v spravani inak nemam dovod a robit to len preto, ze to je nazor "jednej psychologicky" nebudem. Nebudem nicit doveru medzi nami tajnym spehovanim, ak chcem vedeiet opytam sa, zatial som vzdy dostala odpoved, aj ukazane sms, aj na volne prezretie FB. Ak by dieta chcelo zalozi si viac profilov na FB, tomu ziadnou kontrolou nezabranis. 😉
Ak strom ked chces tvarovat, tak to spravis s citom a nezlomis mu vetvy a korene. 😔
@zuzika251 tvojho noveho partnera si si ale nasla a zobrala ty a nie tvoj syn.. takze nemozes cakat, ze on ho bude mat rad, ak tak neciti.. a ze budete 'uzasna rodina'.. ved sa nemusia mat radi, uplne staci respekt.. ale VZAJOMNY..
ale to je aj tymi hodnotami, ked ocakavate, ze vam bude dieta vdacne za to, kolko penazi zarabate a kolko veci mu kupujete a pritom sa nerespektuje jeho pravo na sukromie a dostava bitky, tak to mozte ocakavat.... viete co
@zuzika251 ja myslím ,že aj tvoj postoj nie je celkom správny..na jednej strane..tvoje vyjadrenie: ja nemožem nič urobiť..lebo on je taký a on zas taký..
syn,ktorý ti možno aj čoskoro zdrhne,je v situácii,kde je najľahšie prejsť na chodníčky mimo rodinu ,neakceptuje tvojho partnera,otca svojej nevlastnej sestry
partner,ktorý nemá vzťah k tvojmu synovi
matka,manželka:ktorej to može prerásť cez hlavu,aj tým,že máš tak trocha alibistický postoj,pretože ,ak to nebudeš riešiť o jedneho člena rodiny možeš prísť
to že napísal svojej priatelke na otčima to ,čo napísal..zjavne nebude jednodnový postoj k nemu..
skus dať dcérku otcovi,partnerovi a vyraz niekam so synom ,prehovor si s ním ,na neutrálnom mieste ,možno sa ti on sám nemože zveriť,lebo aj dieťa,hoci pubertiak..no vníma jasne vzťahy,postoje ,reakcie aj tie tvoje..nájdi si cestu matka syn a predsa len ,vyrastal s tebou,so svojou matkou a jeho matka má partnera a dcéru,rodina má viac členov,jeho otec sa s ním teda nestretáva,vzťahy su veľmi krehké ,každý člen rodiny má svoje potreby ,či ty,tvoj partner,dcéra,no určite aj syn a bolo by smutné,keby niečo "nevypovedané" niečo takéto ,malo vplyv na jeho další život ,bolo by smutné,keby sa ti otočil chrbtom,pretože ste neriešili situáciu
skus to čo ti tu baby radia,no nezabudni si nájsť svoj čas pre syna ,ty a on ..niekde..je to iné,než ked prídeš za ním do izby a vedla máš partnera s dcérou a niečo mu povieš..za pokus nič nedáš 😉
ahoj ja som zila dlho sama s mamou a v puberte som jej podobnym sposobom zrusila niekolko vztahov teraz som dospela mam rodinku a mama je sama niesme od seba daleko ale je mi luto ze som jej zbabrala zivot bo uz chapem ze clovek potrebuje aj tu partnersku podporu keby si nasla hocikoho nebude to chlapec znasat lepsie no na terapiu by mal ist otcim aby dal chlapcovi najavo ze sa zmeni a otcim potom by mali psychologfa navstivit aj s chlapcom otcim musi pochopit ze bitkou respekt neziska a o tej samovrazde to je citliva tema no v zivote sa bude musiet vyrovnat s vacsimi problemami ako je a to mozno este cez pubertu a potom co!!!!!!!!!!???
som tu nova a este neviem moc dobre vkladat odpovede tak prepacte ze sa zase opakujem no nevedela som ci mi to sem hodilo odpovedpa a drzim palec 🙂
@suem nezachytila som info o tom,aký má partner vzťah k dcérke ,vzťah brat a sestra ,vzťah muž a žena ,vzťa my a naše deti,či vzťah ty a moje dieťa...
@barcelona94901 Malo informacii bolo uvedenych. Mozno zadavatelka vecer napise viac.
@zuzika251 ahoj.viem presne co prezivas.ja mam 13 rocneho a ked som sa spoznala s priatelom mal 10 rokov a to bol cirkus.unas sa to neako ,ale utriaslo,lebo on svojho bio otca nepozna,preto bol taky namotany namna.my sme sa vzali a uz manzel si ho osvojil,potom mu neako docvaklo,ze mu nekradne mamu,ale dava oboch rodicov a rodinu.niekedy ale su chvile,ked sneho vyleti,ze on nie je jeho otec a preco mu kaze to a tamto,velakrat sa su naseba ako psy.ale potom sa to urovna.tvoj je starsi a to uz je zase ine,ale rozhodne neposielaj prec partnera.deti vyrastu a odydu z domu a co potom ?hlavne je to,aby tvoj syn vedel a citil,ze si prinom nech sa deje cokolvek.musi vediet,ze on je v tvojom zivote chlap c.1.
Nejak sa tu zabúda, že zakladateľka so svojim partnerom vychováva spoločnú dcéru, takže partner je už súčasťou rodiny, nie niekto, koho možno len tak poslať preč, aby sa pubertálny chlapec opäť cítil ako chlap č. 1. A je to vlastne o.k., aby sa takto syn cítil? V bežnej rodine si syn myslí, že je chlap číslo 1 a až potom nasleduje jeho otec? Áno, deje sa to prirodzene tuším niekedy okolo tretieho roku života dieťaťa (tzv. oidipovské obdobie), nie v 15-tich. Takýto "nedokončený" vývoj je daň za rozvrátenú rodinu, ak v nej počas detstva nie je prítomný mužský vzor.
@suem vlastny surodenec je taky, ak maju spolocnu matku, nevlastny ak maju spolocnych otcov napriklad to najdes vysvetlene aj tu 😉 http://www.mamatata.sk/node/68171
babyyy, veď tu už zakladateľka písala, že tú správu si prečítal tak, že mu vzal tablet, na ktorom chalan písal SÚKROMNÚ správu svojej frajerke...to sa predsa nerobí ! Mladý to nevycapil verejne, napísal to len svojej babe, takže milý otčim mal zavrieť okno so správami a hotovo ! Čo mu má čo čítať poštu ??? 😠 to len na okraj :D
a k veci, ja si myslím, že toto sa dá vyriešiť, len to chce pomoc, aj odbornú a konskú dávku kompromisov...chalan má právo na to aby si ho mama chránila, je jej dieťa, a vždy bude. A Partner má zas právo , na trošku úcty od chlapca, podľa všetkého ho živí...joj, toto je ťažká situácia...ťažkááá...
@bibianka Toto by uz malo byt v rezii matky..treba podchytit chlapcov vyvin,a docielit ich vzajomny respekt.nehovorim o nejakej vrucnej laske a pod...aby sa naucili akceptovat a nazivat v klude