Muž nikdy nie je doma

@andraska stačí mi, že si napísala, že bez jeho príjmu by si dieťa asi bolo vtedy len jedno neuzivila a nešla byvat k rodičom.chudak zostal mu len jeden sen a ten mu nemáš brať?to je krásna manipulácia.Takze je to zase len o peniazoch vidieť a žiť s rodinou pohladiť svoje deti po 6 m?Ty máš jedno šťastie, že v deťoch rodine si sa našla iná situácia by bola, keby nie a chodíš si po svojom plnis si sen napríklad celé dni v práci a deti sú necháme na pospas osudu.Svojim spôsobom Ti nič iné nezostalo len sa obetovať.Autorkin manžel by bol prekvapený, keby ten deň voľna čo príde domov by sa ona zdvihla a spravila si deň pre seba.Som prekvapená z toľkého materializmu.Ale veľa mi tá diskusia dala už nebudem mužovi vytykat, že chodí domov o 18, lebo som asi rozmaznana.Spominat ako to bolo, keď starí otcovia chodili za veľkú mláku je úplne scestné.

@luccija a ? Ved nech sa zdvihne a ide. Moj muz ked pride po mesiaci domov, mi zoberie maleho a povie chod na masaze, nechty, mihy a oddychnut si. Jednoducho beauty day. Ja sa postaram o drobca. Vie ho prebalit, prezliect, zoberie ho na prechadzku, da mu papat a stara sa (iní muzi su doma a nie su schopní sa postarat tak ako moj co je mesiac v prdeli prec). Jednoducho mam den sama pre seba kde vypnem a oddychnem. Akoze co jej brani v tom ist a oddychnut si a vypnut od dietata ? Nic. Ved ked pride muz domov, odlozim mu dieta a idem. Neznamena ze moje dieta malo milujem alebo co ale kazdy potrebuje zresetovat hlavu, lebo potom to lezie na mozog a autorke uz samota lezie na mozog a nehovor ze nie, lebo to uz vidno.

@saskia_98 Lenže jej chýba hlavne prítomnosť manžela, takže pre ňu nie je riešením odísť na celý deň preč, keď on konečne príde domov.

@katkati jej chyba hlavne nadychnut sa, zresetovat a zistit ze stastie nezavisi len od toho ci je manzel doma alebo nie.

@saskia_98 pozri, môj muž príde a tiež sa postará, tiež ma pošle resetovať. Ale nie je to o tom, je to o tom, že tvoríte rodinu. Ja všade chodím s deťmi sama, aj k našim, aj k svokrovccom. Môj muž je skoro každý víkend v zahraničí. Rodiny si robia výlety a my tri samé. Ešte keď staršia nechodila do školy, tak som bola aj mesiac doma alebo pri svokre, keď bol muž preč. A nie preto, že by som nezvládala deti alebo domácnosť, ale kvôli tomu pocitu, že som s rodinou, komunikujem, chodím s nimi na prechádzky. S kamoškou sa už neviem stretnúť 3 týždne, ona je bezdetná, raz ma niečo v práci, potom môj muž nie je doma, potom ma staršia krúžok, mladšia teploty a tak dookola. Proste svet sa netočí okolo režimu mojich detí a muža. A presne pri takých momentoch by bolo fajn mať niekoho na blízku, človeka ktorý večer príde a zrazu máš niekoho komu môžeš porozprávať čo bolo. Muž, mamka, sestra...ale keď sú všetci ďaleko, tak sa jednoducho cítiš prázdna. A nejaká kaderníčka raz za mesiac, to dlhodobo určite nespraví. Samozrejme sú ľudia, čo si zvyknú alebo im to vyhovuje, ale nie je to štandardná situácia, tak ju každý môže vnímať a zvládať inak. A ohľadne tej materskej, ja som pri prvej dcére išla do prace v jej 2 rokoch, 4 roky som pracovala kým som sa odhodlala na ďalšiu mrňu, ale možno to v pracovnom režime bolo fajn kvôli tomu, že je človek aspoň chvíľu socializovaní v kolektíve dospelých ľudí, ale ten pocit samoty ostáva stále.

@nosalinda ja sa prazdno necitim, praveze som spokojná. Rodinu (mamku) mam 200 km od seba a sadnem rano do auta so synom a idem. Nevidim problem akoze. Potrebujem aby mi syna niekto postrazil ? Donesiem ho babke, kmotre hoc komu. Ja v tom problem nevidim. So svokrou sa nenavstevujeme, cize ju mam u prdele. Ale aj tak vsade chodime so synom spolu. Kamarati si vedia aj cas na mna spravit, aj k nam pridu, aj po vyletoch so mnou a drobcom chodia. Toto su kamarati a nie niekto, kto si nevie najst cas, lebo nieco. 😉 Ja som samostatna jednotka a ked manzel neni doma, absolutne mi nevadi ze neni doma. Ked je doma, super. Ale co sa tyka toho, aby som si z toho robila neviem aku tazku hlavu, no isto nie. Praveze sme spolu 5 rokov co takto fungujeme a nemenila by som. Uz sme aj dom vystavili aj vsetko. Proste furt dajaka zabava. Ale to je o tom ako sa clovek nastavi. Podla mna je sebecke chciet od niekoho aby sa vzdal roboty, na ukor mojho spokojneho zivota. Bud bude sebec jeden, alebo druhy. Nic viac, nic menej. A pre mna to normalne je, lebo moja rodina (manzel, oco, krstny, ujo su na kamione a tocia take turnusy) tak funguje a neni ziadny problem. Vsetko je o tolerancii a vzajomnom rešpektovaní.

@saskia_98 tak ale že to tebe vyhovuje neznamená, že všetkým🙂. Proste autorku nevieš pochopiť. Ono je iné zobrať jednoročne dieťa a utekať ako napr. jedno školopovinné. Alebo keď nie si na RD a chodíš do práce. To vážne chodíš 200 km na jeden deň? Napr. so staršou sa aj dalo. Mrňa reve aj do 9 km vzdialeného mesta. S ňou už len večer keď celý čas spí, lebo katastrofa. Ja nemám problém, aby mi niekto strážil deti, ale najbližší rodinný stražič sa nachádza 270 km odo mňa. Ja nehovorím, že za nami nikto nechodí, ale keď máš kamošov s deťmi alebo bez tak je naozaj niekedy ťažké zladiť termíny. Tvoja mamka mala otca na kamióne a bývalá 300 km od akejkoľvek rodiny? Lebo aj môj brat točil kamióny a švagriná chodila do Rakúska, ale mama aj so svokrou a celým zvyškom rodiny pod nosom🙂. Keď staršia chodila do škôlky, tak bola pri babke aj na 2 týždne. Lebo ja som mala veľa roboty a muž preč. Do škôlky som chodila posledná, väčšinu deti už povyberali starí rodičia🙂, neskôr keď sme sa rozkukali, tak už ju aj nejaké mamičky jej kamoši ek zo škôlky zobrali, kým som prišla. A potom prídeš domov a zas sama. Ja od muža nechcem, aby odchádzal z práce, aj keď s jeho prácou a slobodnou povahou by veľa žien bolo dávno preč. Ja by som sa rada dostala bližšie k rodine, po prvé by som nebola tak sama, malé by si užili babiek a bratrancov a sesterníc a ja by som bola viac rodičmi. Som už pomaly 20 rokov z domu, tak ono sa inak premýšľa. Ani rodičia tu nebudú večne. Svokor zomrel veľmi náhle pred 2 rokmi. Tak si človek po istom čase utrieďuje priority a svoje pocity. Len problém je nájsť pre mňa prácu a myslím aj na staršiu dcéru, pre ktorú je toto domov, škola, kamošky,dom. Takže tak. Nesúdim. Nedávam rady. Píšem, len že ju chápem. A že zažívam niečo podobné, ono to niekedy človeku stačí, že v tom nie je sám.

@nosalinda uprimne ? 200 km sfuknem jak nic. Maly mi po 5 km aj tak zaspi a ja si dupnem a idem. Cestovanie je to najmenej. Ne mamka ma rodinu pod nosom ale aj tak sa o vsetko stara sama. A robotu robim aj ked som na rd. Ja nemusim vobec robit ale to uz by som asi umrela na nudu. Mne zas tu kde zijem zivot vyhovuje, inde by som nešla. Ono ty si sa ma pytala prva na otazky a ja som ti na nich odpovedala. Nic viac. Ja spokojná som, lebo som stale robila vsetko sama. Sama som vybavovala vsetko, riesila vsetko atd. Ale to som ja, ja som akčna povaha ktora je hrrr do všetkeho. Moj muz ? Cista flegma. Vela zalezi od povahy ale stojim si za svojim, ze nemoze byt clovek tak naviazany jeden na druheho, lebo to neni dobre. Na mna keby bol tak naviazany, ze sa mi toci stale za ritou, zduchnem. Ja potrebujem volnost aj vo vztahu a nie ze mi niekto dupe na krk.

ahoj. ak to dobre chápem, máš pocit že si vyhorena lebo nevládzes. máš nejaké kamarátky s ktorými sa pravidelne stretavas. môžeš sa s nimi zasmiať a tak?

@andrea_y keď je niekto vyhoreny nepomôže mu že bude vonku teplejsie

Poznám to....manzel pracuje v zahraničí chodí domov každý 1-3 týždne...kým sme mali len prvú dcéru boli mesiace kedy bol preč aj 4t...ale potom chodí domov na 4-10dni záleží na tom ako dlho je preč...druhé dieťa sme plánovali.
Sú horšie dni kedy som totálne vyhorena, ako popisuješ, niekedy rozmýšľam že ci samovražda nebude najlepšie riešenie 🤣🤣🤷🏼‍♀️, ale potom ma to znova prejde....naučila som sa užívať si čas s deťmi, keď vládzem vyleletujem s nimi, vyrábam kadečo 🙂 niekedy len tak pozeráme cely deň rozprávky a pesničky a potom sa hráme...niekedy varím, niekedy si objednáme...inokedy sme cely deň vonku vraciame sa naozaj až do vane a spat 🙂 hlavne v lete. Hľadaj niečo čo ta bude baviť.

Dakujem baby, povzbudili ste ma..
Ked pride domov, ja sice potrebujem trochu vyonut a zmenit prostredie - vyuzivala som to presne na nakup niecoho pre seba pre radost, kadernicku, kozmetiku, ale necitila som sa lepsie. Prave naopak, lepsie mi je ak ostavam vtedy doma, s nim a drobcom.
Dufam sa to utrasie... ide mi hlavne o dieta, aby nevyrastalo bez otca, ked ho ma. Peniaze boli a budu, radsej zit skromne a spolu.

@andraska ved hej, aj píšem, niekedy sa inak nedá, ale tu ten otec ma možnosť mat aj inú prácu a byť doma, ale uprednostnil kariéru. Ci by reálne naplno využil čas s dietatom, keby aj bol doma každý deň o 17., to už je veru iná otázka. Vôbec sa mi nežiada zažiť toto, stačilo mi zopár jeho dlhších sluzobiek a to vysvetľovanie deťom kedy už príde mi dalo fakt zabrať

Ahoj u nás obdobná situácia. Presne viem ako sa cítiš. Bývali sme v meste kde sme mali obaja, rodičov 200 km na opačne strany. Keďže sme čakali prvé dieťa zobral prácu rádovo oveľa nižšiu (plat aj pozícia) aby bol pri nás. Mam na toto obdobie krásne spomienky, všetko super klapalo. Ale bol z pra e frustrovaný, po čase to dospelo k tomu ze po spoločnej úvahe sa rozhodol odísť pracovať inde, samozrejme pozi ia a plat oveľa lepší. Plánovali sme druhé babo, čo sa aj podarilo. Ale bez rodiny, bez muža. Sama som cítila že to nebudem vedieť dať ani fyzicky pri mojom hyper aktívnom prvom dieťati a rizikovým druhom tehotenstve. Rozhodli sme sa predať byt a kúpiť byt v rovnakom meste ako mam rodicov, aj napriek tomu ze som teraz od muza ešte ďalej. Keďže moje druhé tehotenstvo som posledne 3 mesiace odležala v nemocnici, o prvú dcéru sa museli postarať rodicia a to nastúpila práve do novej škôlky. Manžela väčšinou sa vidíme kazdy druhý víkend. Je to stále náročné, vyskúšali sme si ako to je byť celá rodina pokope, takže vieme o co prichádzame. Ú nás je problém ze v meste kde bývame je to hlasová dolina a tu si prácu nenájde, jedine za nízky plat, stále mi hovorím ze nie je všetko o peniazoch ale možno ma tu veľa žien odsudi, ale bez nich by sme si nemohli dovoliť to co mame (aj ja, aj dcéra mame zdravotné problémy a lieky a cestovanie k lekárom nás mesačne prídu aj na viac ako 200 eur). Fungujeme takto už 2,5 roka a ma to svoje dôsledky, naučili sme sa žiť bez seba, každý máme svoje zvyklosti a na tých par dni co sme spolu sa nevieme zladiť, každému niečo vadí a prekáža co robí. Ale chodím celá s deťmi na krúžky a kde som sa pozoznamovala s rodičmi deti, tak stále mam s kým po kecať. Aj na ihrisku sme do spravili takú bábätku partiu a, stále sa, spolu s deťmi stretávame. Mensiu mi postráži, star, rodicia a, so staršou idem sne celú zimu chodili lyžovať. Oprasila som aj spolužiačky a raz za 2 týždne si robíme stretko s deťmi bud u nás alebo v interajtivnom ihrisku. Chcem začať chodiť plávať. Lprosze si snažím vypĺňať nejak čas. Keď to na mňa doľahne viac, začala som strikovat, v živote som na toto nebola a nemám ani kreatívneho ducha. Ale raz som z nudy bola na kurze a celkom ma to chytilo. Tak strikujem pre moje baby čiapky, nakrcniky, a celenky 🙂 ako takú duševnú očistu, vypnem, nad ničím nerozmýšľa. Musela som svoj čas zamestnať aby som nezblbla. Jasne ze prídu chvíle kedy, si po plačem a rak, ale poviem si ze si na tom aj rodiny oveľa horšie a môžem byť šťastná ze sme tak ako sme. Ale áno je to ako rozvedená, muž príde raz ta, dva týždne v noci v piatok domov a v nedeľu poobede už cestuje preč.

Napísala by som asi toľko, mám tri maličke deti, muža takmer stále preč, na sluzobkach, dom, záhradu , starám sa o nevladnu babku, občian. združenie, chodím do školy, píšem práce .... Sama s troma deťmi. Môj nebol doma ani pri pôrodoch, či úmrtí jeho rodičov, nemohol. Aj o tom je život. Ženy prepána naše babky boli na tom ako? Je to len uhol pohľadu a vnímania vlastnej situácie. Buď sa budem ľutovať alebo to treba prijať ako fakt. Kým sme zdraví, všetko ostatné je malina ....

tato praca ho naplna? ved nieje skoro vobec doma, to mu vyhovuje? zrejme ano

zdravim vas, neviem ci vas to utesi, ale ja som isla sama aj z porodnice, partner dostal akurat pracu v zahranici,,,verte ze mi to bolo aj jedno😂, ja doma s bábätko on mimo sk prisiel domov tuším po mesiace na víkend , potom sa zamestnal inde ale v zahranici, domov chodi na víkend...spociatku mi to liezlo na nervy, na vsetko som bolo sama, kedze je cudzinec jeho rodina je sprepáčením v riti, ja mam iba mamu kt pracuje...byvam mimo mesta takze vsetko riesim autom...moja mama v meste...ja som si tak zvykla na vsetko ze si pochvalujem...teraz mi ale zacina aj vadit ak pride domov, lebo mam naruseny uz ten svoj standart a rezim...dcera mala 4r. uz je to ine ako ked bola babatko...vsetko sa da a ide to, treba mysliet pozitivne...drzim palce...prejde aj pocit osamelosti,,, dôverne poznam.

Bud rada ze tvoj manzel pracuje a tak napomaha tomu aby sta mali to co potrebujete pre dnedny narocny zivotny standard. Zamysli sa nad tym keby bol doma a mala by si ho na krku ty, alebo by priniesol domiv € 630.

To su bludy, co ti tu zeny pisu. Ak si rodiipnne zalozena, je prirodzene, ze sa citis sama a opustena, ci uz si na MD alebo nie, mozesxmat miluon konickov a rodinu pri sebe..stale to nie je rodinny zivot ale prezivanie a ak ti to teraz vadi, tak lepsie to nebude a odluka nastrbi vztah. Osobne ta obdivujem, ze zvladas, lebo si myslim, ze toto zvladaju zeny iba ktore musia alebo kde uz vyprchala laska. Ja by som riesila tak, ze hoci respektujes manzelov sen, ale i ty nie si prirodzene ako zena stavana na samotu a bud sa to nejako zlepsi castejsim kontaktom alebo to z dlhodobého hľadiska pojde vies kde....

@terezka1947 joj, bozsky napisane! Výstižne!

@saskia_98 v pohode. Asi sa proste nechápeme. A to som ti chcela povedať, že sa jednoducho nevieme vcítiť do iného človeka a pochopiť jeho pocity, lebo sme iní a že autorka príspevku asi chcela vedieť, či niekto tie pocity pozná a ako to dopadlo. Ja tiež nepotrebujem muža za zadkom, keby tak bolo asi už 15 rokov nie sme spolu. On je taký snílek, ja plánovač a realista. Všetko od nákupov, deti po kúpu práčky riadim ja. Ja som zo 4 deti, mám kopec sesterníc a bratrancov, vždy sme tak šialene rodinne žili. Mne chýba hlavne toto. Že proste keď je deň blbec, tak nemôžem zavolať starej mame, či by si nezobrala mrne na chvíľu a ja by som dala reset - psychohygienu. Ale ja moju prácu nemôžem robiť ani z domu, ani po večeroch, ani na pár hodín. A ospravedlňujem sa, ale už nebudem na teba reagovať,lebo aj tak asi nepochopíš, čo som sa tu vlastne pokúsila napísať. Tak ako ja podľa teba točím na čo mi odpovedáš a nevieš pochopiť prečo ťa nechápem🙂....a dokola. Len ma zaráža, kde si z mojich a autorkiných príspevkov vyčítala, že sme závislé na mužovi a nesamostatné. Možno chceme iba tak normálne a niekedy aj nenormálne rodinné žiť.

Toto nie je o nesamostatnosti. Je to naozaj o pocite, ze nezaspavate denne sama, neprebudzate sa sama. Ze je tu denne niekto, s kym sa mozte poradit, naozaj aj taka banalita ako vymena zazitkov, nazorov na situacie z dna je dolezita pre mna. Naozaj mi pomohlo pocut, ze nas je viac , co to prezivame. My s manzelom to budeme musiet vyriesit, lebo dlhodobo to nebudem zvladat. Necgcem sa odcudzit.