Mužská chrípka = smrteľná choroba

Ahojte, chcela by som pocut vase nazory na to, ked su vasi chlapi chori. Funguju vtedy normalne alebo sa lutuju a “zomieraju”? 🤣
V skratke: priatel je chory od jesene uz snad 8.krat a obaja toho uz mame dost. Je PN aj teraz. Nema horucku, len sopli, bolave dutiny a trochu kasle. On sa vsak pri kazdom takomto prechladnuti tvari, ze to je koniec sveta a nezmoze sa na viac ako lezanie v posteli cele dni. Tym padom cela domacnost zostava na mne, za ten tyzden co je vacsinou chory neurobi naozaj nic. Mam psychicky velmi narocnu pracu, vacsinou sa vratim domov o 5 a padam na hubu, lebo idem cely den na plny vykon, a to este nemame deti.
Za inych okolnosti priatel pomaha, vyperie, uprace, pomaha s varenim aj s nakupmi. No teraz tym, ze je viac chory ako zdravy za posledne mesiace je vsetko na mne.

Tiez to tak mate doma? Som zla, ked od neho chcem aby sa aspon trochu povzniesol nad tu chorobu a pomohol? Ked mu to poviem, tak mi odvrkne, ze to cele zlahcujem a fakt mu je naprd.
Mam pravo sa hnevat alebo prehanam?