Na konci s nervami a so silami

@cynthiah písala som, ako to z tvojho príspevku cítim. Tak dobre precitlivelá. Lepšie? Ja len že máš banálne problémy a v živote ťa postretne toho ešte o moc viac. A napísať hádam môžem nie? Diskutuje sa. Buď zvyknutá, si vypočuť aj iný názor. Nebude s tebou vždy celý svet súhlasiť. Nie si evidentne pripravená na život ktorý žiješ.

@sono2 suhkasim s tebou v tom ze na ten svoj zivot ktory zijem a to ze do toho prislo dieta ...nie nie som a ani som nebola pripravena preto ma vsetko tak rychlo rozhadze ...proste takto skoro som si to nepredstavovala ale co si navaris to si zjes...takze musim stym zit a aj ked je to podla teba banalita proste su to mje problemy a moje starosti a pochybujem ze si v mojom veku tiez nemala nejake banane problemy ale pises ze sa snazite o diet a mi jedno mame takze v tychto veciach ma celkom nepochopis lebo nevies co to naozaj je...ja by som ti tiez nepisala nazor pretoze neviem ake to je ked je muz chory a neviem ake to je snazit sa o dieta tak ti nemozem napisat ani nazor a ani ti poradit...

@cynthiah ok. Prečítala som to celé. Máš vola muža. Ja som s mojím desať rokov, ale toto? Pripomína mi môjho svokra. Žiaľ ti nikto nekázal mať s nim dieťa a v dvadsiatke. Čo si čakala. S takýmto človekom nikdy. Aspoň prvých päť rokov, by ťa mal na rukách nosiť. Ale zdá sa že všetci dookola sú mimo čo píšeš. Je to fakt tak? Nerobíš niečo zle ty?

podla mna mas neschopneho chlapa doma a s prepacenim "jednoduchsich" rodicov..nechapem ze maju na teba stale tie blbe keci s druhym dietatom.si na vsetko sama, urcite by som si druhe dieta nedala urobit..skor by som sa zamyslela nad tym , ci chcem naozaj zit do konca zivota s tymto chlapom co je po tvojej strane..ja teda ani tyzden by som ho nestrpela s tymi jeho recami. Si este mladucka, zivot mas pred sebou, takze moja rada je, vykasli sa na vsetkych, kt. ta nechapu, venuj sa dcere, v ziadnom pripade neotehotni! a daj tomu cas..skus sa porozpravat so svojim chlapom , ze takto si si vase spolunazivanie nepredstavovala a ked ta on ani nevypucje a hned odbije slovami zase mas depky, ci co zase riesis, ako sorry, ale naco ti je taky chlap??? Mna by to snim hrozne ubijalo, tak si viem predstavit ako vystavene a znechutene sa asi citis..aj koli okoliu.. je otazka casu kedy sama dospejes k zaveru ze to snim nema zmysel..takze skoda radit.aj tak k tomu musis vyzriet sama..
Ach, on si ta vobec nevazi..ste obaja hrozne mlady a uz ked teraz komunikacia nulova tak je to cele onicom..nezonosti ziadne ako pises, no fakt neviem..ked nastane taktato kriza po 10r, tak ok..ale tak skoro?? ved vy ste uz ako 20r manzelia!!

@cynthiah no v dvadsiatke? Chodila na didžiny a v 21tke som začala s terajším manželom. Problémy? Žiadne. Bude šťastná, máš dieťa. Ži preňho. Buď sa manžel uvedomí alebo ho pošli kade ľahšie. Mal by ťa na rukách nosiť. Čo bude o desať rokov. Prepáč ak som bola krutá. Som ten typ.

@pragmaticka tak. To isté si myslím aj ja!

@pima21 @seraa @alexandramaria kazda jedna mate v niecom pravdu ....citala som vsetky vase nazory...a len sa mi tiez nepaci ako niektore matky prekrucaju vyznam slov ako napr. temperamentny atd...a staci ze dieta niekde vidi akosa hodi druhe dieta o zem tak to iste potom skusi na svojich rodicov...a niektore deti toto nikdy nevideli ani nepoznali aj takto spravia....s tym nenarobime nic...proste skoro kazde dieta si svoje vydobija niecim inym...a tiez sa mi nepaci nazor ze matka je v takom momente neschopna a @alexandramaria ako ti aj pisali urcite svoj nazor zmenis ked budes mat vlastne...ja ked som nemala tak som s nemym uzasom pozerala na matky ktore museli utisovat svoje deti alebo ich proste ignorovali ze ako toto dokazu znasat a preniest sa cez to...mam malu a ma obdobie vzdoru teraz a sama na sebe vidim ze ked ma taku chvilku ze sa mi zlozi na kolena a place do zeme tak mi to absolutne nic nerobi...som proste imunna..a sama sa po chvilke postavi a pride ma objat...a ako jedna z vas pisala proste to dieta nebude pocuvat ked v tom momente na nho zacnete vrieskat alebo mu vraviet ze sa ma ukludnit...nechat ho tak je asi najlepsie co treba urobit...lebo si tymvynucuje pozornost a decko je vytrvalejsie nech ktokolvek iny...dokaze to spravit aj 100 krat za sebou kym sa nedocka toho ci polavite alebo nie....pre mna to nie je horsia matka ako ja ked svoje vriskajuce decko ignoruje...pre mna je zla mata ktora svoje dieta trieska hlava nehlava a vtedy dieta vrieska na zive raty a z takehoto "ponaucenia" ktore jepodla matky to spravne nic nepochopi....taka vychovna po zadku je OK ale videla som nejeden krat ako svoje decko karhaju plastovou flasou po hlave....alebo matka po nom vrieska lebo sa mu podarilo spadnut z trojkolky...tak o tomto pristupe by sa tiez dala pisat kniha....

@cynthiah

ja si tiez myslim ze to s dietatom sa spravy neskor, proste to na teba dolahlo
je to dost rozsirene stres a depresie po porode aj takto neskor , musis si najst cas na seba a oddychnut si troska ... ale ako aj baby pislai to sa zmeni
rodinu nepocuvaj proste kasli na nich
co sa ale tvojho muza tak tam vidim problem, lebo ako pisu ine kriza po 10 rokov ok ale teraz hned..
mozno je to tym ze ste mladi a nevyzreti (teda aspon on) ale toto si nezasluzis
proste by ti mal byt oporou ked uz nie fyzickou tka aspon psychicky podporit , pochvalit , ocenit
ved si jeho zena a matka jeho dietata
to musis nejako vyriesit lebo ak to nechas tak budete obaja velmi nestastni a skor ci neksor ta nakoniec opusti on lebo chlap nevie riesit len utekat

Možno sa táto moja vsuvka bude zdať niekomu od veci, ale nedá mi to nenapísať, pretože práve v týchto dňoch na to často myslím. Akákoľvek životná situácia človeka môže byť videná z rôznych pohľadov, niekomu sa môže zdať jedno a to isté ako "výhra" či štastie, inému "nič moc". Pred pár dňami som prišla aj s deťmi zo školy, po príchode domov rýchlo úlohy, variť večeru, medzitým som piekla bábovku a dala prať. Keď "kolotoč" skončil, deti pred deviatou zaspali, ja som spratala kuchyňu, poskladala prádlo a sadla som si trochu ku knihe. Hovorila som si, že načo som piekla tú bábovku, že mi to zabralo veľa času a mohla som si radšej miesto toho čítať, že dni sú jeden ako druhý a tie deti by si mohli tiež úlohy napísať aj samé bez mojej pomoci, mám málo času na seba. Na druhý deň mi deti po príchode so školy povedali, že jedného žiaka včera večer zrazilo auto a v noci v nemocnici zomrel. Na škole visí čierna zástava. Spomenula som si že presne v tom čase, keď som ja upratujúc kuchyňu myslela na to, akými otravnými činnosťami som strávila večer, inej matke, podobnej ako ja, v nemocnici bojovalo o život dieťa a v noci naposledy vydýchlo. Čo by za to tá žena teraz dala, aby ju to dieťa otravovalo s úlohami, aby mu mohla upiecť koláč, aby s ním strávila doma víkend, .......... môj pohľad na danú vec sa v momente zmenil.

aj ja mam taketo depky...ale len v zime.....neznasam ju fuj......viiiide slniecko nebojaj

moja mama hovorila, že keď som ja bola malá, tak som sa tiež hádzala o zem a sesternica tiež.
ja mám 3 deti a s prostredným som si od 3 rokov nevedela rady. najprv som si myslela, že žiarli na najmladšieho. bola som už zúfalá (od mm podpora žiadna) - ufrflaný, negativistický chlap, ktorý si okrem iného (čo tu nebudem rozoberať) myslel, že je to moja chyba, keď chlapci niečo vyviedli alebo neposlúchali a pod.
vrátim s ak tomu problémovému prostrednému synovi : zvažovala som návštevu psychológa (vedela som, že robím niekde chybu, len som nevedela kde), bol trucovitý, robil si po svojom, robil stále zle, keď ho niečo napadlo aj dobré, tak sa to zvrtlo a bola z toho katatrofa. privádzal ma do zúfalstva a šialenstva..
čítala som rôzne diskusie, články, radila som sa cez internet s odborníkmi. nepomohlo.
pred Vianocami sa mi dostala do rúk ÚŽASNÁ kniha : 5 jazykov lásky pre deti (fyzický dotyk, uznanie, pozornosť, dary, a konečne som POCHOPILA správanie svojho dieťaťa. V skratke : Každé dieťa (aj dospelý človek) má iba jeden primárny jazyk (ak ho voči nemu nepoužívame cíti sa neľúbené a takto reaguje. môj jazyk lásky je pozornosť, jeho jazyk lásky je fyzický dotyk. takže on śa necítil ľúbený. po prečítaní knihy som urobila s ním test (je na záver knihy) a odvtedy ho mojkám, hladkám, pusinkujem ako často sa dá a neuveríte správanie môjho dieťaťu sa o sto percent otočilo.

@pima21 super si to napisala... uplne stebou suhlasim...

@namornicka Ako aj mna take situacie prinutia otvorit oci a povedat si ze ja som este stastna ked mam len take problemy...ale povedzme si pravdu aj tak todlho netrva lebo kazdy ma nejake emocie...a v kazdeho zivote sa deje nieco comu musime celit a nikto mozno povie ze som padavka ked toto mi pripada ako problem ale nemyslim si, ze nemam srdce na spravnom mieste...ja skor konam spontanne a az potom rozmyslam...som uz raz taka..a aj tu diskusiu som pisala ked som bola v citovom rozpolozeni a prave to na mna dolahlo a ja prave v tom momente to potrebujem zoseba dostat von....pretoze keby som si to nechala prejst hlavou nebola by som taka objektivna a uz by som sa nepozerala na to z takeho uhla pohladu ako ked to prave v tej chvili dam vsetko zo seba von..prave vtedy som schopna povedat vsetko co ma stve a priznat si ze mam nejaky problem....a tiez vie aj so mnou pohnut taka vec ako si napisala a zamysliet sa ze asi ako je tej matke prave teraz a som vdacna za to co mam...ja sa urcite nemienim vzdat casu straveneho s dcerou ale pridu dni kedy potrebujem vydychnut a proste clovek normlane citi ako mu vyprcha aj ten posledny kus energie co este ostal...doplatila som hocikedy na to ze som konala skor spontanne ale nejde to ovplyvnit pretoze keby som taka nebola takby sa zo mna stala len nejaka hnusna harpia ktora nema ziaden cit...to viem urcite lebo by som moje emocie odsunula bokom a urcite by som nebola tam kde teraz som

@salonka9 musi to byt celkom zaujimava kniha...celkom ma to uputalo...ja som si aj na vlastnej dcere vsimla ze ked jej dam viac pozornosti co sa tyka objati a nejaku pusu iba tak ked si zmyslim je celkom ina...sama dokonca po nejakom jej skrate kedy place ani sama nevie preco, pride ku mne a obijme ma...aj ona uz chape ze ju to ukludni...co sa tyka vychovy robim co mozem a nevravim z nerobim chyby, urcite ano, ale kazda zena sama musi prist na to ako so svojim dietatom treba zaobchadzat...ale pochybujem ze nejake objatia a bozky by nezabrali na nejake dieta...to su prejavy na ktore su deti strasne citlive ...a ja vidim podla vychovy ktore deti su viac bite ako obijimane...vtedy sa da hovorit scasti o zlej vychove....to dieta sa aj k inym detom sprava uplne inak a nie je take spolocenske...o tom by sa tiez dalo polemizovat ale len by som bola zvedava ako by boli deti vychovavane keby sme ich nechali svojim manzelom 🙂 obdivujem chlapov na materskej 🙂 rada by som sa s niketorym z nich porozpravala :D

@cynthiah ahoj, hlavu hore, to sa da vsetko zvladnut, asi kazda sme si tym presli, alebo prejdeme. mozno neveris, ale riesenie je jednoduche, zaujmi k tomu vsetkemu iny postoj 🙂

nechudni dietami, kazdy uz dnes vie, ze to nie je ucinne 😉 . zameraj sa na delenu stravu. ma to hned niekolko vyhod. delena strava je lahko stravitelna, takze tvoje telo nemina tolko energie na travenie, o to viac energie ti ostane pre zivot. napriklad ak si dam na obed maso so zemiakmi, som potom aspon hodinu unavena ako kon. ak si dam maso so zeleninou, som ako rybicka. okrem toho sa z toho aj chudne. nie hned, ale ak pri tom vydrzis, pekne postupne a hlavne zdravo a bez jojo efektu. kvalita prevysuje kvantitu 😉
s energiou a chudsia sa budes citit ovela lepsie. ak nechodis s malou na dlhe prechadzky, tak to zmen. chodza je na aerobne spalovanie idealna. zase budes mat o kus viac energie a postupne budes este aj chudnut. ten cas co nebudes s malou doma, nebudete ani robit neporiadok, takze aj upratovania bude zrazu menej 😉

mne velmi pomohlo, ked som s malym chodila na plavanie. bola som v kolektive, nasla som si kamosky a maly zase svojich kamosov, s ktorymi sme sa stretavali aj doma. ked su kamosi, svet je hned krajsi. okrem toho ti to zase doda kus energie a doma bude menej bordelu, ktory treba upratovat 🙂 . ak nie plavanie, tak materske centrum, proste nejaky kolektiv s podobnymi zaujmami. nie je to zadarmo, ale stoji to za to.

ostatnych si nevsimaj, si svojpravna dospela osoba, mozes robit to, co pre seba a svoje dieta uznas za najlepsie. si mladucka, na druhe dieta mas este kopu casu, pride, ked budes pripravena. v tejto situacii pre teba asi nebude dobre dalsie babo, hod to na par rokov za hlavu 🙂 . zase budes mat v hlave o niekolko starosti menej, ktore ta iba zbytocne oberaju o energiu

fotenie je nadherny konicek, obdivujem ludi, ktori vedia krasne fotit. drz sa toho, zarobis si nejake peniazky navyse a casom to mozno bude poriadna kopka 🙂 . mala coskoro vyrastie a dozrie, sama ti bude rada pozovat. ani ja som nemohla maleho fotit, co mi stale bral fotak, ale ked uz mal asi 2,5 roka, fotil sa strasne rad. to je len otazka casu 🙂 . fotenim sa zase dostanes medzi ludi a najdes si novych priatelov

nezmenil sa tvoj manzel vtedy, ked si ostala na materskej? verim tomu, ze ak sa ti podari urobit aspon cast z toho, co ti tu ja, alebo ostatne baby radime, naplni ta to novou energiou, ta ta zase nakopne k dalsim veciam. ver mi, je to ako droga. potom budes plna energie, usmiata,stastna a urcite to bude pre tvojho chlapa pritazlivejsie. mozno prave toto je to, co mu vo vasom vztahu chyba 🙂

@cynthiah Ja ti rozumiem, cítiš sa prevalcovana každodenným stereotypom na MD. Ja som to tiež tak vnímala a nebola som doma ani s jedným celé 3 roky. Išla som pracovať a cítila som sa fajn. Nemyslím si ze každý s tým súhlasil, ale moji blízki boli v pohode. Na SK si veľa mamičiek mysli, ze keď nebude s dieťaťom 3 roky doma tak bude mat psychickú poruchu. Riad sa viac svojimi pohnútkami ako tým čo ti vtĺka do hlavy okolie, to je prvý krok k vyrovnanosti. Držím palce.

@cynthiah určite sú vzorní tatino a ... náš dnes odviedol najmlašieho - ani nie 3-ročného do škôlky bez čapice (išli autom, mal teplú kapucu na mikine a bunde, ale....) - našťastie keďže fúkalo, tak nešli na prechádzku zo škôlky von. v októbri si môj najstarší 7-ročný syn obliekol kraťase (to bolo to ochladenie) a tiež ho takto odviedol do školy. Viete si predstaviť tie komentáre v škole.

pri malom dieťati sa ešte nedá určiť, pretože malé dieťa potrebuje všetky 🙂 , ale už v tých 5 rokoch hej.
U toho najmenšieho teda ešte neviem, len typujem, že tiež asi to bude ten fyzický dotyk.
napr. dieťa, ktoré má primárny jazyk fyzický dotyk sa nemá absolútne biť (ani len capnúť), lebo pre neho je to nielen trest, ale aj aboslútny zmätok v duši, keďže vníma lásku cez dotyky. uvediem príklad - dieťa, ktorého primárnym jazykom sú slová uznania a mu hovoríte aké je šikovné a pod. a potom mu v záchvete hnevu poviete niečo škaredé, tak pre takéto dieťao tieto zlé slová sú väčším trestom zlé slová (takémuto dieťaťu nejaké capnutie po zadku absolútne neublíži na duši (takto som tú knihu pochopila ja.

ešte aj ja som sa cítila zhruba, keď mali deti 1 a pol roka totálne na dne. proste v tom období našim deťom nestačíme.mne dosť pomáhal obedný spánok s deťmi. v sobotu ho praktizujem dodnes.

@seraa presne toto moja reč! čo to za rodičia!? a chyba výchovy!!!toto by sa mne nestalo - nikdy!!! - kým sa mi moja ani nie ročná druhá dcéra prvýkrát o tú zem nešvacla a potom druhý a tretí a štvrtý a piaty - teraz má dva a už si len čupne 😀 😀 😀

@janage hej , hej , aj ja som sa pozerala na matky ktorým sa dieta práskalo o zem ako na neschopáčky. 😀 . Až do momentu ked sa mi narodil syn , uvrieskané a ukričané babätko , neskôr chlapec ktorý mlátil deti okolo seba, hrýzol a práskal sa mi o zem , kdekolvek a kedykolvek. 😀.

@cynthiah tebe doporučím terapiu prácou , uľaví sa ti a budeš aj finančne nezávislá . Odstav rodičov od nejakého pindania, proste im natvrdo povedz že sa nemieniš s nimi o tom bavit a hotovo a nebav sa , nerozoberaj , nezdôveruj sa . Ja som mala takéto niečo tiež čo ty a mala by som aj teraz vo svoje 40 tke ak by som si to nechala.
S mužom urob krátky proces, ži si svoj život , jasne mu povedz že takto to nejde a ak sa to nezmení dlho spolu nevydržíte.

Ahoj, tvoj problem je mi celkom znamy....nadovsetko milujem svoje deti, viem ze v zivote uz tolko casu mat nebudem (aj ked sa to niekedy nezda), ale al ten kzdodenny kolotoc mi da zabrat...od rana do vecer som bola i so synom, jedinu spolocnost som mala roinu v dedine, ale to nebola spolocnot, ktoru som niekedy potrebovla...kazdy tyzden sm mala 1 den, ked sme si so synom sadli do auta a vybrali s do mesta, hoci aj do t..sca;) ale medzi ludi. Velmi mi pomohlo, ked som si konecne nasla spolocnost- mamicku z druhej btovky, tiez na mterskej, mali sme spolocne temy, chodili sme von s detmi...potom ma zavolli do roboty, na brigadu -2 tyzdne, bol pre mna njvacsi doping...konecne om robila nieco ine, moja praca mala knecne cenu (samozrejme radost syna je najvacsi dar🙂....a ked mal syn 1,5 r, vratila som sa do prace-ta ma naplnila, dala energiu syna som mala asi v najlepsich jaslikach, po praci a cez vikendy som sa mu naplno venovala (varenie, domacnost som stihla v noci, aj tak sa to dalo zvladnut)......nas vztah s mm sa casom tiez vrtil do "normalu", konecne som sa citila vyrovnana....s dcerkou som doma teraz tiez 1,5r, doteraz som to zvladla lepsie. (Pochvala od mm;), mozno mam menej casu na rozmyslanie;). Toto je moj pibeh, Nehovorim ze najst sipracu je riesenie, le urcite si treba njst spolocnost-mterske centra, ihriska, na sidlisku....nesediet doma, ale uzivat si matersku, brat ju ako "dovolenku"....terz, ked mi koni uz druha, si uvedomujem, ze tolko casu mt uz do dochodku nebudem;). ked ty budes ok, vyrovnana, spokojna, vsimne si to aj tvoj muz;)