Náš celoživotný príbeh - rodina Vyrostková

Náš celoživotný príbeh,aký utrpela naša rodina Vyrostková.

Tento príbeh je najmä zameraný na naše bývanie, ktoré sme si sami v roku 2003 museli zabezpečiť, tým že sme sa museli zadlžiť hypotékou na bývanie po dobu 25 rokov, za to sme si kúpili starší rod.dom až 75 km od Košíc,kde sme predtým bývali v podnájme, čiže ubytovni. Osud našej rodiny,bol prvý krát taký, že mne sa stal v práci ťažký úraz a nakoniec som sa stala invalidnou dôchodkyňou s ťažkými trvalými následkami až do dnešnej doby a preto som musela podstúpiť,aj niekoľko operatívnych zákrokov. Od nášho presťahovania do rod.domu,sme v roku 2004 prežili aj prvú povodeň,ktorá nebola až taká hrozná,pretože sme si nejako mohli ustrážiť svoj nadobudnutý majetok.Ale napriek tomu,čo sa stalo sme sa snažili žiť pokojným a skromným životom ďalej. Manžel si našiel prácu v Michalovciach, v ktorej pracoval dobrých 7 rokov,deti navštevovali školu a ja som samozrejme musela byť doma,pretože s mojím zdravotným postihnutím som si nemohla nájsť zamestnanie,ktoré nemôžem nájsť ani v dnešnej dobe, kôli mojim trvalým následkom úrazu a chronickými chorobami,aké sa u mojej osobe udávajú. Nastal deň, kedy znova nás zasiahli,čiže celú našu dedinu v ktorej bývame menovanej Kucany a z dôvodu pretrhnutia hrádze sa k našim príbytkom dostala voda,ktorá nám zničila celé naše majetky a to záhrady,aj naše domy, vnútri domu aj nábytok,steny,podlahy,elektrické spotrebiče a iné veci,ktoré sú spojené s užívaním nášho bývania a žitia v domácnosti, narušila aj celkovú statiku domu,ktorá si vyžaduje úplné opravy a tie nás stoja nemalé finančné náklady spojené s týmito opravami a nadobudnutím nášho majetku,aby sme vdeli naďalej žiť, ako normálna rodina vo svojom príbytku. Niektoré úpravy sme si svojpomocne opravili, ale aj napriek týmto opravám a spodných vôd sa nám naše bývanie naďalej rozpadá, vznikajú nám v dome pliesne,otvárajú sa nám steny domu v izbách,kuchyni,no proste všade,ničia sa nám podlahy a tým aj nábytok a koberce, prefukuje nám zima spod vchodových dverí a okien a mi naša rodina sme už s toho natoľko zúfalí,nešťastní, čo to s nami bude ďalej a čo ešte môžeme očakávať.Hlavne sa bojíme o svoju strechu nad hlavou,ktorú ešte ani nemáme splatenú s poskytnutej hypotéky na bývanie a bojíme sa či sa vôbec náš dom nerozpadne a z nás sa napokon stanú bezdomovci. Ja osobne kôli týmto hrozbám ani cez deň,ani v noci nespávam,prežívam stresy a obavy o svoje deti a manžela,pretože mi pochádzame zo sociálne slebšej vrstvy s nízkym príjmom financíí a pri zaplatení energií,cestovného a ďalších výdavkov nám sotva zostanú nejaké finančné prostriedky na prežitie našej rodiny, nemôžeme si dovoliť ani zabezpečiť našim trom deťom dievčatám vo veku 18,17 a 7 rokov ani ošatenie,obuv,potrebnú hygienu, školské potreby pre ich štúdium atd. Moje deti s manželom majú už dlhé roky trápenia so mnou, pretože som odkázaná na ich pomoc,preto lebo sa pohybujem s pomocou barlí,mám veľký problém s osobnou hygienou,čiže umývaním a obliekaním, musia za mňa vykonávať moje deti j všetky domáce práce a ja som taktiž aj zo svojho osudu veľmi nešťastná a nechcela by som svoj celý život sa iba trápiť a dúfať,že môj zdravotný stav sa vôbec zlepší,keď sa iba zhoršuje. Ale napriek mojej situácii a po zdravotnej stránke sa snažím aj spolu s manželom,dať našim dcéram lásku,šťastie,porozumenie a pochopenie,našu dušu, aj keď toho nemáme veľa.snažíme sa aj naďalej žiť skromným životom ako doteraz,pretože nám nič iné neostáva. Keby som mala opísať aj celé svoje detstvo a svoj celý život,bolo by to pre všetkých,ktorí by to čítali veľmi smutné a ohromujúce. Ak bude niekto čítať tento náš aspoň s časti príbeh a chcel by našej rodine nejakou formou pomôcť, budeme z celého srdca veľmi radi a vďační, môžete nám buď prispieť finančne alebo materiálne. Ak sa nájdu nejakí ľudia,ktorí by nám boli ochotní aspoň s časti pomôcť,môžu nás kontaktovať na email: foxova@azet.sk. Ostatné informácie,ktoré bude chcieť niekto z Vás všetkých viac vedieť o našom skutočnom príbehu, tak nech nám radšej píše na email a mi sa Vám ozveme. A nakoniec,by som sa Vám chcela všetkým rdečne vopred poďakovať,aj za Vaše zdieľanie a čítanie,aj Vašu ochotu pomôcť s našim trápením. ☹