Názor na vzťah s mamou
Ahojte,
Je mi jasné, že toto bude len také jednostranné z môjho pohľadu, ale možno mi poradíte, že čo robím zle alebo čo môžem robiť inak.
Odkedy sa mi narodilo dieťa, mám s mamou dosť naštrbený vzťah. Nikdy sme neboli úplne že kamošky, ale bolo to fajn.
Predvčerom sme zas mali hodinový telefonát, kde mi vyčítala, že sa jej vyhýbam, nechcem, aby sa stretávala so svokrovcami, určite jej niečo zazlievam, nechcem, aby moje dieťa rozprávalo po slovensky a to ich bolí, lebo však oni nám kúpili auto ... A podobné nezmysly pospájané do výčitiek...
K tomu vyhýbaniu - mama vždy príde, kedy sa jej chce, niekedy mi proste len napíše sms, že o 20 min je tu a ja ju nikdy nevyhadzujem. Viackrát sme ich aj volali, párkrát aj neprišli alebo meškali. Nikdy som jej to nevyčítala. Raz sme sa aj dohodli, že ďalší deň príde na prechádzku a neprišla. Teraz tvrdí, že určite sme sa nedohodli...
Medzi rečou som mame spomenula, že zvažujeme ešte odchod zo Slovenska a že na margo toho rozmýšľam, že možno sa budeme doma rozprávať len v angličtine. Čiže stále, nič také, že na 100%.
Svokrovci u nás boli raz, žijú ďaleko, s mojimi rodičmi nemajú spoločný jazyk, čiže sa vôbec nevedia spolu rozprávať. Sú aj generačne starší. Mne to prišlo ako menej "trápne" pre všetkých, keď nemusia byť všetci spolu v miestnosti a usmievať sa na seba.... A pri tej návšteve tu boli aj moji rodičia, ale druhý deň sa svokrovci prišli k nám najesť pred odchodom a moji rodičia pri tom neboli.... Čiže z dvoch dní jeden deň boli spolu, druhý už nie. Ten druhý deň ešte k tomu dohodol manžel, nie ja. Povedal mi to až v ten deň ráno, ale však to je jedno.
To že nám kúpili auto, my sme sa tešili, aj sme im vďační. Bol to (a stále je) krásny darček. Len som netušila, že je to podmienené tým, že musím všetko robiť podľa jej predstáv.... Lebo teda to auto z nej vyhŕklo, že prečo nechcem, aby dieťatko rozprávalo po slovensky, keď oni nám ešte aj kúpili auto... Akoby to súviselo spolu. Že ich to zamrzelo, že nebudú sa môcť porozprávať a pritom oni nám takto dopriali. Ale ako som spomínala vyššie, to vôbec nie je, že už sme zbalení a ideme...
A veľa ďalších takých drobností.... Podobnú debatu sme mali už aj predtým, akonáhle jej niečo vysvetľujem, tak ja si to zle pamätám, ona toto určite nepovedala, takto sa to určite nestalo.... A nakoniec z toho vždy vyjde, že ja jej niečo zazlievam a že vždy sa chcem len hádať ... Tak ja už fakt neviem. Je pravda, že po všetkých týchto debatách sa jej stránim a snažím sa jej aspoň tak každý druhý deň poslať sms, ale nemám chuť vôbec sa s ňou baviť.
Áno, moja chyba je určite to, že som výbušná a keď už do mňa stále rýpe "čo Ti je, čo Ti vadí, určite mi niečo zazlievaš, prečo robíš toto, prečo nerobíš toto" a takto to chrlí zo seba, tak nemám najlepšiu náladu. Ale občas, keď vidím, že mi volá, tak už proste nemám ani chuť to zodvihnúť, lebo si vždy len predstavím toto ...
Radila by som, aspoň sa pokúsiť naučiť dieťa aj po slovensky. Nikdy nevieš, kedy sa na Slovensko vrátiš. Mama to prežíva a je to pre ňu asi ťažké, ty to berieš zľahka. Lenže nevidíš do budúcnosti. Ako si spravíš, tak budeš mať. Keď sa nezhodnete a neurobíš kompromis, budete pohádaní, čo je škoda.
@bagre neviem ako inak z toho vyjsť bez toho, aby sme sa stále dohadovali... :(
@bluka2 ďakujem
@loliki priznám sa, že teraz už som aj viac tvrdohlavá, jednoducho mi vadí, že vždy musím ja ustúpiť, aj keď mám pravdu, lebo inak to zostane v hádke.... A ona nikdy nič si nenechá vysvetliť, prípadne ak mi dovolí hovoriť, tak na konci povie, že som si to vymyslela alebo že sa to tak nestalo....
mama ma strach,ze pride o vnuca,hoc ty si myslis,ze ten vztah je len o nej a o tebe..auto ti vytkla podla mna zo zufalstva a naozaj je blbe nenaucit dieta tvoju materinsku rec,dokazali to ini (dokonca zachovaki po mnohe generacie aj ked uz ziju inde),dokazes to aj ty,len sa ti to nechce
@pipistrel13 to sú tie veci, ktorým nerozumiem. Doteraz je vždy problém, nájsť si čas prísť, pritom stíha milión iných vecí.... Takže s tým vnúčaťom neviem, či to je až tak. Ako som aj spomínala, niekedy napríklad sľúbi, že príde a nakoniec nepríde.... Alebo príde len na 20 minút, na všetko možné sa posťažuje, celý čas len hovorí ako má toho veľa a ide preč.... Ale možno naozaj, pri tej možnosti, že by sme sa odsťahovali jej to celé nejak došlo? Neviem. A ďakujem za poznámku o lenivosti, keďže ešte ani nie je o slovenčine rozhodnuté, ale už som lenivá..... To mi akurát tak pridáva chuť sa odsťahovať na Mars minimálne....
Ona je červená - cholerik, nestíha, lebo je v pohybe, zasahuje do tvojho rodinného priestoru a chce presadiť svoje. Ťažko sa s ňou dohodneš, lebo ona vidí asi len jedinú možnosť, tú svoju. Máš právo rozhodovať sa o výchove svojich detí, či urobíš kompromis, je na tebe.
“Musím ja ustúpiť, aj keď mám pravdu”, “...ak mi dovolí hovorit” , “ povie, že som si to vymyslela alebo že sa to tak nestalo..” Mama tebou manipuluje a ma ta stale za dieta, ktore ma posluchat. Preto sa k tebe aj tak sprava. Nevnima ta ako dospelu zenu, ktora je uz sama matkou. Riesenim je nastavenie si hranic. Nevysvetlovat, neobhajovat sa. Respektovat jej nazor, ale zariadit sa podla seba. Dovtedy bude na teba utocit, dokym to na teba bude platit.
Co sa tyka vztahu s matkou,tak to bude stale tak,ju nezmenis,tiez som to tak mala cely zivot,musis to brat asertivne,inak skoda energie.....mozes si akurat stanovit pravidla jej navstev,v tom si urob poriadok🤔
ale ja som to tak nemyslela ako vycitku,ved vsetci sme c niecom lenivy,a hovorit niekolkymi recami je pre rodica narocne, mam sestru v Italy a jej dcera uz momentalne studuje aj Sjl na vyske v Rime,ale nevedela na 100% slovensky,sklonovanie a tak (ale rozumela nam aj rozpravala a bola tu velmi casto aj sama na prazdninach a hco je tak daleko mame velmibpelne vztahy,ak by nevedela slovensky,nebolo by to tak)a dnes uz velakrat hovoria miesanie a sama sestra vravi,ze si ani neuvedomuje ako s nou hovori,napisala som aj,ze je to narocne,ale da sa to,len sa treba nastartovat a uprimne si.myslim,ze je nefer voci tvojim a manzelovym rodicom,nenaucit ich aspon ako tak materinsku rec - predstav si,ze raz sa ty nebude vedie dohovorit s detmi tvojho dietata...a to nie au vycitky,neber to tak,lebo sa mi zda,ze to prilis vsetko beries k sebe
Podľa mňa podstatne v tej téme nie je ten slovenský jazyk, ale keď uz o tom rozprávame, fakt sa toho nemusíš báť. Ja som v živote deťom nejakú gramatiku nevysvetlovala a napriek tomu, že sa v zahraničí s nikým okrem nich nebavím po slovensky, je to jazyk ich voľby, vedia normálne plynulo rozprávať, čítať knihy po slovensky, písanie pokrivkáva, ale to možno doladime a možno je to proste aj nízkym vekom na y/i a tak (ani sama neviem, v akej triede sa to učí). Okrem toho sa naučili anglicky, nemecky, portugalsky a čínsky... Medzitým staršia už zabudla nemecky a keď sa vrátila do nemecky hovoriacej krajiny, za 2 mesiace v tom bola späť plynulo a dobre, dokonca preskocila triedu v nemeckej škole a v tej vyššej dostala kompliment od učiteľa za práve tú nemcinu. Vek 3 a 7 rokov: Only sky is the limit pre deti a jazyky! 🙂