Nebaví ma žiť bez kamarátov
Ahojte, je to už nejaká doba odkedy som vlastne prišiel o všetkých kamarátov (kamarátky skôr), ktoré som mal počas môjho života a často sa mi stáva to čo prežívam práve teraz... Že je mi strašne ľúto, že to už skončilo a smutno mi je za každého človeka s ktorým sa už nebavím, v mojom prípade totiž boli tieto medziľudské vzťahy s mojimi najbližšími ľuďmi to najdôležitejšie čo som v živote mohol mať, nikdy nezabudnem na nikoho z nich a na každého mam kopu spomienok toho ako sme spolu naživali, mali sme s každým veľmi hlboké vzťahy, veľmi sme si dôverovali a často sme sa spolu rozprávali o svojich vnútorných (alebo psychických) problémoch a snažili sme sa pomôcť jeden druhému v jeho životnej ceste, môžete si predstaviť že naše vzťahy boli fakt výborné a priam až také aké by si každý človek želal mať, preto som veľmi vďačný že som mohol mat takúto životnú skúsenosť, no ale pokiaľ niečo tak skvele skončí tak už sa človek necíti tak skvelo ako predtým a objaví sa uňho pocit že mu niečo v živote chyba a je to práve toto, často kvôli tomu nemám chuť nič robiť a nič ma nebaví, tým nechcem tvrdiť že aom takýto depresívny stále (aj ked mam s tým skúsenosť) ale hocikedy sa stane že takéto pocity u mňa prevladnu a potom sa citim dosť mizerne... Co vy ostatní na to? Cítite niekedy alebo cítili ste niečo podobné? Ak chcete môžete mi napísať vaše pocity z toho, ako chcete, 🙂
Ani ja nemám kamarátky, ale zase mám super súrodencov a ich rodiny - tak skús nadviazať vzťahy s rodinou 😉
Úplne ťa chápem. Ja mám podobné pocity. Ibaže ja som na materskej a odvtedy sa tie vzťahy začali rozpúšťať. V jednom momente som si uvedomila, že asi neznamenám pre nich to, čo ony pre mňa. Tak som zrušila fb a viem, že už sa ani raz za mesiac nik neozve. Rozhodla som sa začať odznova. 🙂 Som s tým už v pohode. Predtým to bolo pre mňa trápenie, keď nik nemal čas.
a tie vztahy sa uz nedaju vratit? ked ti tak velmi chybaju. ale je to tak, ze proste ludia prichadzaju a odchadzaju, pridu ti do zivota ini 🙂 niekedy sa treba zmierit s tym, ze mozno je to tak aj lepsie 🙂
ano citim v poslednej dobe, ze mi chybaju priatelia, lebo som zistila, ze vela priatelstiev bolo fejkovych a ja spatne lutujem ten cas s nimi stratený, hlavne mi pár najlepsich priatelov umrelo, ktorym som sa mohla ozvat hocikedy a vzdy sme vedeli pokecat, vela sme zazili s jednym hlavne a ostalo to medzi nami, mali sme sa naozaj radi, zial obaja mali choroby vazne..smrt mi ich zobrala a moj zivot je prazdnejsi bez nich.
Raz v nemeckej dmke bola tabula ze kazdy moze napisat co by si najviac prial a ja som si to pozerala a najviac tam bolo PRAJEM SI KAMARATOV. to je sila. Ze ludia sa tak odcudzili. Vobec sa nebavia spolu. Volakedy pred cinziakmi 20 ludi pospolu sedelo a teraz nic akurat pozdrav. Mozno zalezi kde clovek byva.
jaj a to dodávam, ze boli ludia, o ktorych som si myslela ze su kamosi..priatelia a zmenili sa a uz nie sú. Takze to mi je luto akurat strateneho casu a to je naozaj strata, ten čas, ale ti falosni ludia..hm..no ja som ich asi mala viac rada ako oni a mam ine hodnoty, hoci oni sa prezentovali ako kamosi, vysvitlo ze to su len slová.
Toto je aj mne ľúto, že kontakt s niektorými ľuďmi skončil, že už sa nebavíme, nestretávame, že proste veľa sme si toho spolu zažili a zrazu ništ. Ale je fakt, že ľudia, ktorí chcú tak budú neustále s tebou v kontakte, ktorí nechcú tak by si ich nečím neudržal. A ľudia prichádzajú a odchádzajú. Mne pomohlo aj uvedomenie si, že sú ľudia, ktorí prídu niečo ťa naučia a odídu.
ja mám každú kamarátku v inom meste, dokonca niektoré žijú dlhodobo v zahraničí.. takže cez Covid som sa naozaj s nikým z nich nevidela.. tiež ma občas prepadne smútok a nostalgia, ale taký je život - každému sa priority menia, každý si zariadi život po svojom, postupne prídu deti a povinnosti.. proste rokmi sa vzťahy menia a to priamo úmerne so životnou situáciou a prioritami... netreba očakávať, že budete doživotne spolu vymetať diskotéky alebo tráviť piatkové večery pri vínu alebo v kine.. matky majú na večer a víkendy iné priority ako slobodné ženy bez záväzkov.. taktiež veľa závisí aj od financií, kto si čo môže dovoliť a aký program si zvoliť..
Ďakujem vám za vaše odpovede 🙂 a ano mate pravdu, že ľudia prídu a zas odídu, je to normálne, takisto že každý ťa niečo naučí, každý plní nejakú rolu a že tí praví zostanú pri vás... Uvedomujem si to len ako hovorím niekedy mávam presne takéto pocity že nad tým príliš premýšľam, keď nemáte žiadnych blízkych priateľov tak je ten život tak trošku prázdny v istom zmysle
S rodinou mam dobré vzťahy ale nemám súrodencov a väčšina bližšej rodiny žije ajtak niekde mimo
A vrátiť tie vzťahy sa nedajú žiaľ bohu, keby hej hneď by bolo všetko iné :D ale našťastie nestalo sa mi že by mi niekto zomrel, len to že s tými ľuďmi to proste skončilo...
A inak tie kamarátky boli tiež z iných miest takže to bolo trošku také blbé ze cez koronu sme sa nemohli stretávať a v nejakom tom prípade to k tomu rozhodne prispelo :/
Moje situácia je momentálne taká že žijem a čakám kým sa niekto objaví a dúfam že sa objaví 🙂
Snáď väčšina z vás nemá takéto problémy, neviem či vy ste si to zažili alebo to zažívate ešte stále poprípade ci vás to ešte vôbec trapi alebo nie
Všetci si želáme kamarátov 🙂)
@bikarbona prezivam na materskej cosi podobne. Boli aj snahy, ze stretmeme sa, ale akosi nemaju chut sa prisposobit rezimu mojho dietata, kedze by som musela ist s nim, lebo ho nema kto postrazit.
A ten fb, no presne, daka kamoska napise ako sa mam a tak, a uz potom neodpise zase polroka.
Uz som sa s tym zmierila, a snazim sa byt s tym v pohode. Lebo to boli pre mna take plane nadeje, ze predsa len maju zaujem a pritom to tak v skutocnosti nebolo.
Mne sa tiež veľa kamaratstiev skoncilo ale nebanujem,všetky sa nejak vytratili do stratena kvôli životným situáciám,kvôli rozdielnym názorom a prioritám … som vdacna za roky ktoré som s nimi strávila. Aj mne sa zmenili priority,zmenila som sa aj ja tak ako všetci keď preberame zodpovednosť za iných ludi (mam na mysli deti) a každý má iný prístup,inu vychovu,nie s každým si rozumie aj moj muž… mame ale veľkú rodinu a stretávame sa a ešte mame jedných veľmi dobrých kamaratov kde sme všetci dospelý na rovnakej vlne a deti si tiež rozumejú… vždy nám do zivota prichadzaju rôzny ľudia a to že jw človek bez kamaratov je stav dočasný, všetci ľudia sú spoločenské tvory a nikto si nevystačí sám🙏
Mňa baví žiť bez kamarátov. Niekedy mi lezie na nervy že neviem si dopozerať film lebo mi vkuse zvoní telefón, vkuse ma niekto volá von. Ja som radšej ak mi dajú všetci pokoj.
Do života každého z nás vstupujú aj odchádzajú ľudia Ti pravi kamaráti a rodina však ostávajú. Netuším prečo ich zrazu nemáš, kam sa podeli, prečo všetko dávaš do minulosti a úplne si vyčiarkol súčasnosť aj budúcnosť. Mozžno to chce priame pomenovanie, pár návštev a nie repky ľútosti....